Tak ide leto

S Kikinými prvými narodeninami som akosi prestala písať jej každomesačné pokroky. Neviem, či to je tým, že sa jej už čas meria na roky a nie na mesiace, alebo niečím iným, ale bez ohľadu na to, čím to je, tu je zopár obrázkov a slov o tom, ako jej ide leto.

Celkom dobre. Minulý týždeň sme boli zase na farme (tentokrát na černice, bolo fajn, len trochu pršalo) a včera sme sa pre zmenu vozili po okolitých dedinách a vyberali nové miesto na bývanie – teraz všetko zavisí od majiteľa tohto bytu, či nás pustí skôr, ako nám vyprší zmluva (celkovo to hľadanie bývania je príbeh sám o sebe, ale o tom sa mi momentálne naozaj nechce písať, takže len toľko). Včera sme sa vrátili všetci úplne uťahaní (Kika zaspávala vo zvislej polohe), takže dnes nebolo na programe vôbec nič, len trochu tenisu ráno, kým ešte nebol hic, detské ihrisko a podvečer prechádzka.

Čo má Kika nové… keď sa jej chce, tak chodí držiac sa jedného z nás za obidve ruky. Neviem však, či to robíme dobre, lebo ide veeeeľmi čaptavo. Nie som si istá, či to všetky deti takto začínajú s chodením a časom sa naučia, ale vyzerá to naozaj podivne. Okrem toho doma cupitá okolo gauča, stola, poličiek a čakáme na ten deň, keď sa pustí sama.

Hovorí už zopár slov – mama, tata, neni (keď všetko zje, alebo keď nič nevysedí na nočníku), maa (=môj/moja, keď nás hladká), daa (=daj), gdee (=kde je). Okrem toho vydáva kopu iných zvukov, ktoré sme zatiaľ nedešifrovali a oveľa viac rozumie – jednoduché inštrukcie ako sadni si, poď papať, chceš piškótu? Ukazuje na časti tela alebo oblečenie, keď sa jej spýtame, kde má hlavu, bruško, nohy, ruky, vlasy, prsty, tričko, nohavice. Donesie si topánky na obutie, keď jej povieme, že ideme von a máva pápá/bye-bye, keď odchádzame. Aj bez vyzvania si donesie knižku, sadne si k nám a chce aby sme jej čítali a z nejakého záhadného dôvodu sa jej leporelá páčia viac, keď ich čítame v takom “knižkovom” formáte a nie celé otvorené.

Keď sa ráno zobudí (stále o kus skôr, než by sa nám páčilo), tak ju ešte beriem k nám do postele a predstieram spánok desať minút, kým sa nacucá, ale potom ma začne vytláčať rukami preč, že už je čas vstávať a ísť si posedieť na nočník. Ukazuje, keď niečo chce, aj keď nie celkom ukazovákom, ale buď celou rukou alebo dvoma prstami (a hnevá sa, keď nevieme, na čo ukazuje…). A chodí nám “upratovať” do všetkých šuflíkov, ktoré dočiahne. Neraz sa jej už podarilo pricviknúť si prsty, ale zatiaľ ju to neodradilo.

To sú teda naše pokroky za posledných pár týždňov.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.