Kto sú to vlastne tie midwives?

Ak žena pri pôrode nevyzerá ako bohyňa, niekto sa o ňu nestará tak, ako by mal.” Ina May Gaskin (midwife, ktorá už skoro 40 rokov vedie jedno z najznámejších nezávislých pôrodných centier – The Farm, v Summertown, Tennessee – s veľmi dobrými výsledkami)

Katka sa v komentári minule pýtala, že ako je to vlastne s tými midwives, čo sú to zač, čo môžu a čo nie a akú starostlivosť poskytujú. Ukázalo sa, že moja odpoveď by bola dlhšia ako samotný článok, pod ktorým by sa objavila, tak som si povedala, že si zaslúži vlastný článok – tento tu (a aj tak ju ešte nepovažujem za úplne vyčerpávajúcu, ale ďalšie podobnosti pribudnú postupne, ako budem písať o spolupráci s mojimi midwives počas tohto tehotenstva a pôrodu.)

V prvom rade treba povedať, že celý ich prístup je iný. Na rozdiel od pôrodníka (obstetrician), čo je vysoko špecializovaný chirurg, ktorý je výborný v nachádzaní komplikácií (často aj takých, ktoré tam nie sú), ale ktorý má takmer nulové skúsenosti s prirodzeným pôrodom (o tom, čo myslím pod pojmom prirodzený pôrod, píšem tu), midwife nemôže operovať, ale jej náplňou práce je “stráženie” a podpora práve toho prirodzeného pôrodu, ktorý vo veľkej väčšine prípadov, lekárske zásahy nepotrebuje.

Nechápte ma zle. Nesnažím sa povedať, že lekári-pôrodníci sú nanič (aj keď, rozvoj tejto profesie je poznačený všeličím – len jeden príklad za všetky, ako prišli na to [editované 4. októbra], že umývanie a dezinfekcia rúk medzi starostlivosťou o chorých pacientov – prípadne pitvou – a starostlivosťou o rodiace mamičky je celkom dobrý nápad…). Práve naopak – myslím si, že za ich vedomosti a zručnosti by sme mali byť vďačné, keď sa objaví situácia, v ktorej sú potrebné. Ale pokiaľ je všetko v poriadku, lekár-pôrodník sa objaví na scéne, keď je bábo už-už na svete a akurát ho zachytí (čo pokiaľ sa bude dať, plánujem tentokrát spraviť ja sama).

Midwives nemajú vyštudovanú medicínu. Lebo ich ambícia nie je robiť prácu doktora. Majú Masters degree (druhostupňové vysokoškolské vzdelanie) v midwifery (odbore pôrodnej starostlivosti). Často sú to sestry-pôrodné asistentky, ktoré predtým robili v pôrodniciach pod dohľadom lekárov a zistili, že sa to dá aj lepšie. Často sú to asistentky, ktoré sa po škole “vyučili” u praktizujúcej midwife tak, že s ňou absolvovali desiatky až stovky pôrodov. (Tie, ktoré som si vybrala ja, obidve vyštudovali midwifery, praktizovali v nemocniciach, v pôrodných centrách a pod vedením samostatnej midwife aj doma.) Pokiaľ chcú túto prácu vykonávať, musia mať (štátom regulovanú) licenciu (vyžaduje skúšky a prax) a pravidelne si ju obnovovať, takže nejedná sa o nejaké hippie víly/ježibaby variace lektvary, ktorým sa zdá, aké by to bolo cool chytať bábätká (aj keď to posledné je pravda).

Spolupracujú s lekárom – špecialistom na rizikové tehotenstvá (pretože na tie nerizikové lekára nepotrebujú) – a ten v prípade potreby môže predpísať lieky. Berú krv (testy robia priamo vo svojej “domácej ordinácii”) a čo sa tých tehotenských vitamínov týka, v prvom rade sa podľa výsledkov testov snažia zistiť príčinu a nedostatky upraviť stravou/doplnkami/vitamínmy a v prípade, že sa to nedá, odporučia návštevu špecialistu.

Ale ich práca je viac než to. Áno, počas pravidelných návštev robia všetko to, čo sa dialo u doktora (váženie, meranie tlaku, kontrola moču, cukru, počúvanie tepu bábätka…) ale rozoberajú aj vhodnú výživu, prevenciu možných komplikácií, prípravu na pôrod a obdobie po ňom a všeličo iné. Počas pôrodu sú tam, keď ich zavolám (a nie len poslednú pol hodinu, na ktorú sa ukáže doktor) a na rozdiel od doktora, pozitívny výsledok pôrodu pre ne znamená oveľa viac ako dýchajúca matka a dýchajúce dieťa. Počas pôrodu sa venujú len mne a nie ďalším rodičkám na susedných izbách, po pôrode ostanú tak dlho, ako je potrebné, vrátia sa nasledujúci deň a niekoľkokrát počas ďalších dní, aby sa uistili, že mama aj bábo sú v poriadku a skontrolovali naštartovanie kojenia.

Len úvodná konzultácia s nimi, keď som si len ešte vyberala, s ktorými budem spolupracovať, trvala dlhšie, ako všetky návštevy u doktora s Kikou spolu (keď rátam čas reálne strávený s doktorom a nie hodiny v čakárni a vyšetrovacej miestnosti). Starostlivosť, ktorú midwives poskytujú, je veľmi osobná a vychádza z predpokladu, že telo ženy vie, ako narásť a porodiť dieťa. Tehotná/rodiaca žena pre ne nie je pacientka/chorý človek, ktorého liečbu treba manažovať, a áno, aj keď sú veci na ktoré treba dať pozor, tehotensvo pre ne neznamená tikajúcu bombu, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť. A štúdie, ktoré boli na túto tému vykonané ukazujú, že výsledky majú midwives o kus lepšie ako doktori (a to aj vtedy, keď štúdie kontrolujú také faktory ako rizikovosť matiek – lebo predsalen je logické namietať, že midwives sa starajú iba o tie “bezproblémové” a tie ostatné elegantne presunú doktorom).

Takže krátka odpoveď je nie, pokiaľ sa neukážu komplikácie, počas tohto tehotenstva a pôrodu lekára neuvidím.

PS Ako ste si mohli všimnúť, toto je téma, o ktorej ma baví často a veľa písať, takže v prípade ďalších otázok sem s nimi. 🙂

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

4 comments to Kto sú to vlastne tie midwives?

  • Katka

    Sice to nie je podstatne pre Tvoj clanok, ale dost zavadzas s tym “príkladom za všetky, o tom ako sa pôrodníci naučili od midwives, že umývanie a dezinfekcia rúk medzi starostlivosťou o chorých pacientov – prípadne pitvou – a starostlivosťou o rodiace mamičky je celkom dobrý nápad… “. Vtedy ludia obecne nevedeli, ze umyvat si ruky je dobry napad, a skoro urcite to nerobili ani midwives. Z Tvojho linku:

    He concluded that he and the medical students carried “cadaverous particles” on their hands from the autopsy room to the patients they examined in the First Obstetrical Clinic. This explained why the student midwives in the Second Clinic, who were not engaged in autopsies and had no contact with corpses, saw a much lower mortality rate.

  • Iva

    Máš pravdu, to bola veľmi zlá formulácia a už som ju v článku opravila.

    To, čo som chcela povedať na tom mieste, je že obstetrics ako profesia nezriedka najprv koná a až potom opravuje nepriaznivé následky:
    – používanie roentgenu, keď ešte neboli ultrazvuky (30te roky)
    – predpisovanie Thalidomidu na tehotenské ranné nevoľnosti, pričom sa neskôr zistilo, že spôsobuje telesné deformácie detí (50te a 60te roky)
    – používanie Misoprostolu/Cytotecu pri vyvolávaní pôrodu, napriek tomu, že FDA (organizácia, ktorá okrem iného schvaľuje používanie liekov v USA) ho schválila iba na určité žalúdočné problémy a nie na vyvolávanie pôrodov, ale pôrodníci využívajú jeho vedľajšie účinky na krčok maternice (toto sa deje v súčasnosti)
    pit-to-distress – toto ani nejdem komentovať, linku choďte čítať na vlastné riziko (tiež sa deje v súčasnosti)

    A je to najmä vďaka tomu, že tehotenstvo a pôrod sú sami o sebe dosť “odolné” procesy (príroda vie čo robí), že často prebehnú aj napriek napriek zásahom relatívne dobre.

    Ale uznávam, že môj “jeden príklad za všetky” a nesprávne vyvodený záver povedali niečo iné.

  • Katka Borovicka

    Dakujem za vycerpavajucu a zaujimavu odpoved!

  • […] môžem niečo spraviť (tá tehotná žena s nástrihom si na druhé tehotenstvo a pôrod vybrala poskytovateľa starostlivosti, ktorý telesnú autonómiu rešpektuje), ale čo s […]

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.