Prehadzovačka spiacich detí

SpíTo nie je žiadny prevratný vynález, to je moja najnovšia večerná povinnosť.

Kým som stiahla fotky z foťáku (19ks), tak som bola Kuba prevrátiť trikrát. Zásadne už spí iba na bruchu. Ale kým zaspí, tak sa, trúba malá, mrví, mrví, mrví, až sa prevráti na chrbát a potom začne vykrikovať, aby ho niekto prišiel zachrániť. (Kika mala presne inverznú fázu, keď spala iba na chrbte a točiť sa vedela iba z chrbta na bruško… chcelo by to tretie dieťa, ktoré by už hádam malo takú kombináciu spánkovej polohy a obracacích schopností, že by sme sa týmto nemuseli zaoberať…)

Aby toho nebolo málo, tak chodím prehadzovať aj ju. Stále v spánku veľa cestuje, a keď jej nakuknem do izby predtým, ako si idem ľahnúť, tak ju väčšinou nájdem ležať na perine s nohami na vankúši. Teraz to už až tak nevadí, lebo nám začali kúriť, ale ešte pred pár dňami bolo celkom fajn, ak spala zakrytá (aj keď úspešnosť bola tak 50 na 50…).

Ešte dve fotky. Nie sú síce k téme, ale aj tak.

Jamky Jamky

34. ročník festivalu slovenského dedičstva (Holmdel, NJ)

Toto je ešte z minulého víkendu – boli sme sa pozrieť na slovenský festival. Podľa brožúrky, ktorú sme dostali pri príchode, je to vraj “najväčšie slovenské podujatie v Amerike, ktoré má slovenskej a americkej verejnosti v Amerike predstaviť slovenskú kultúru, slovenské tradície, slovenské výrobky, slovenskú kuchyňu a prírodné krásy a historické atrakcie našej starej vlasti.”

Trochu nás to však sklamalo.

Bolo tam zopár stánkov so slovenskými suvenírmi za americké ceny. Kika nakoniec odchádzala so žltým školským autobusom, ktorý nám predala šikmooká pani.

Bolo tam zopár stánkov s jedlom. Kúpili sme od dvoch sloveniek chlieb, ale neskromne si myslím, že ten, čo pečiem ja, chutí lepšie, aj keď na kôrku sa zatiaľ nechytám. A najedli sme sa v poľskom stánku, lebo vyhrali našu vizuálnu inšpekciu – my s Mišom grilované klobásky, Kika palacinky.

Boli tam aj stánky, kde predávali staré slovenské a české filmy a seriály ($15-$20 kus). Niektoré vyzerali veľmi podobne, ako tie, čo si pamätám, že bývali vkladané v novinách (neviem, či sa to ešte robí).

Boli tam stánky, ktoré predávali audiokazety. Neviem, čo na nich bolo.

Bol tam stánok, kde sa dali kúpiť po $5 staré kalendáre (nie minuloročné… okolo 1995) – na zarámovanie obrázkov slovenských miest?

V rámci programu bola (pravoslávna) omša, futbalový turnaj, jeden dospelácky a niekoľko detských ľudových súborov.

Verím tomu, že ako vzbudzovač nostalgických spomienok pre niekoho, kto je v štátoch už niekoľko desaťročí a na Slovensku medzitým veľakrát nebol, to mohlo byť veľmi dobré. Ale ako prezentácia Slovenska pre (napríklad) Američana, ktorý o ňom dovtedy nič nevedel, už nie až tak.

Ale aby som len nekritizovala, treba aj pochváliť. Páčil sa mi stánok Ľuboša Briedu, ktorý priamo na mieste ponúkal lekcie varenia slovenských jedál.

Živánska

Priaznivci živánskej sa možno budú chytať za hlavu, lebo toto má asi od pôvodného receptu ďaleko. Ja som si totiž pamätala akurát meno a hlavné prísady a toto mi z toho vyšlo, keď som to kedysi prvýkrát skúsila. Zachutilo, a tak nebol dôvod meniť.

3 stredne veľké cibule
9 zemiakov
9 plátkov slaniny
3/4 kg bravčového mäsa (karé)*
soľ
čierne korenie
oregano
alobal

Z tohto množstva vyjdú 3 balíčky, každý z nich sú dve dospelácke porcie. Takže nasledujúce inštrukcie treba robiť trojmo.

Nachystáme kus alobalu. Do stredu dáme tenký plátok slaniny, naň zemiak nakrájaný na asi 1cm hrubé kolieska, posolíme. Dáme dva plátky mäsa, posolíme, pokoreníme, posypeme oreganom (štedro). Ďalej nasleduje polovica cibule nakrájaná na kolieska. Celé ešte raz – slanina, zemiaky, soľ, mäso, soľ, korenie, oregano (štedro), druhá polovica cibule a na záver ešte jeden zemiak, soľ a posledný plátok slaniny. Zabalíme do alobalu.

Balíčky naložíme na plech a pečieme na 400F/200C aspoň hodinu (kým sa už vôňa nebude dať vydržať). Podávame s horčicou a/alebo niečím štipľavým a/alebo kyslými uhorkami.

* Časť mäsa sa dá nahradiť klobáskou.

Víkendové surfovanie

o čom by sa mali rozprávať matky s dcérami (počkám si aj na knihu):

antikoncepcia pre mladistvých je zverstvo, hovorí česká gynekologička

ženy vykonávajú 66% svetovej práce, produkujú 50% jedla, zarábajú 10% príjmov a vlastnia 1% majetku

xkcd: family decals:

Family decalsTakéto nálepky na zadných oknách áut tu vídavam celkom často. Okrem zvláštnej potreby oznamovať ostatným vodičom zloženie svojej rodiny je na nich zaujímavé, že som nevidela zatiaľ žiadny, ktorý by bol zoradený inak ako (podľa dôležitosti? veľkosti?) chlap, žena, deti od najväčšieho po najmenšie a na koniec domáci mazlíčkovia. Mišo hovorí, že hľadám význam aj tam, kde žiadny nie je. Ale obrázky sú mocná vec… odhliadnuc od toho, komix ma pobavil

o taškách s umelým mliekom, ktoré vám pribalia na cestu domov z pôrodnice (aj my sme jednu dostali)… každý rád dostane niečo zadarmo, ale prečo do nich nemôžu dať radšej tričko s nápisom, aké má Kubo a vizitku lokálnej poradkyne pri dojčení? (viem, viem, obohratá gramoplatňa…)

asi dva roky dozadu som sa chvíľu hrala s programom foldit – zdá sa, že vie byť celkom užitočný

ten historic female scientists you should know

Roe vs World

ženy v Saudskej Arábii dostali právo voliť, otázka je, či ho budú môcť aj naozaj využívať

niečo na počúvanie:

a ak vám bolo málo, tu je ešte to najlepšie zo zvyšku internetu (tiež zopár veľmi zaujímavých liniek)

30 vecí, ktoré by som chcela stihnúť, kým budem mať 30

nie nutne v tomto poradí

1. ísť sa konečne po štyroch rokoch zase lyžovať – Najprv tehotná, potom s malým bábom, potom zase tehotná, to boli moje posledné tri zimy. Teraz budú síce naokolo dvaja drobci, ale s trochou plánovania to zvládneme.

2. začať zase chodiť pravidelne plávať – Neviem kde, neviem kedy (viem, buď brutálne zavčasu ráno alebo po večeroch…), ale chcem sa vrátiť k vymývaniu mozgu aspoň raz za týždeň.

3. skúsiť profesionálnu masáž – Toto ma láka už nejakú chvíľu, ale akosi som sa na to nikdy neodhodlala.

4. začať sa školiť na poradkyňu pri dojčení/doulu/inštruktorku predpôrodnej prípravy – Píšem začať, lebo mi je jasné, že toto sa mi za rok nepodarí, tak ale aspoň stiahnuť prihlášku a potrebné materiály… a aj keď tu píšem všetky tri, budem ich pravdepodobne robiť postupne od najjednoduchšieho.

5. napísať príbeh, ktorý mi chodí po rozume – Poslať ho vydavateľovi. Zarámovať si zamietací list.

6. namaľovať obraz – Na plátno. Ten mi zataľ po rozume nechodí, ale odkedy som robila odtlačky placenty, mám chuť maľovať. Len musím zase nájsť nejakú akciu na to plátno.

7. zbaviť sa aspoň 100 vecí – Predať, darovať, zrecyklovať, vyhodiť… nerátajú sa veci, ktoré vyhadzujeme bežne. Pripravila som sa o náskok, keď som pred asi dvoma týždňami darovala vrece oblečenia (môj maturitný kostým, extra zimný fusak, …), o ktorom mi bolo jasné, že nám už len zaberá miesto. Ale na druhú stranu, keď sa nám podarí #8, tak by toto vôbec nemal byť problém.

8. odsťahovať sa z Ameriky – Takto pred rokom som dúfala, že tu už dnes nebudeme. Snáď to už teraz vyjde.

9. používať (kupovať) menej plastiku – Tým nemyslím platenie kreditkou, ale menej igelitiek, menej jednotlivo balených vecí… snažím sa už teraz, ale aj tak sa mi zdá, že je toho veľmi veľa.

10. naučiť sa manuálne fotiť – Naše fotky sa trochu vylepšili odkedy sme si kúpili zrkadlovku, ale väčšina z nich je ešte stále fotená v automatickom alebo poloautomatickom režime. Chcela by som viac fotiť a hlavne fotiť manuálne, lebo si myslím, že by mohli byť ešte o kus lepšie.

11. spraviť rodinný fotoalbum – Taký fyzický s vytlačenými obrázkami. Ten album samotný už mám, teraz len začať vyberať a tlačiť tie obrázky.

12. zobrať Kiku do American Museum of Natural History – (podľa možnosti predtým, ako sa nám podarí #8). Toto je jedno z mojich najobľúbenejších miest v New Yorku a myslím, že aj jej by sa už mohlo páčiť.

13. okúpať sa vo vani pri sviečkach – Už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy kúpala vo vani (párkrát s deťmi nerátam). Teraz som rada, keď sa mi podarí osprchovať sa bez toho, aby niekto počas toho nezačal vykrikovať.

14. bozkávať sa v daždi – Keď už romantika so sviečkami, prečo nie aj s dažďom…

15. urobiť fondue – Podľa možnosti nie z krabice.

16. naučiť sa paralelne parkovať – Auto máme už rok a pol, moje šoférovanie sa o kus zlepšilo (aj keď stále mám dosť rešpekt), ale paralelne som zatiaľ zaparkovala 2 (slovom dva) razy. (Nenapíšem na koľko pokusov.) Verím, že toto je riešiteľný problém.

17. zobrať Kuba plávať – Niekam inam ako do vane. Vo vode sa mu zjavne páči, tak nech si zapláva.

18. xxxxxxxxxxxxxxx – Toto si vybavím so svojím chlapom.

19. kúpiť si ‘little black dress’ – Niečo v tomto duchu. Podľa možnosti nie za takú cenu…

20. pri nejakej príležitosti ten little black dress aj použiť – Poslednú spoločenskú akciu, na ktorú sme boli pozvaní, som musela odmietnuť, keďže to bolo 4 dni po predpokladanom Kubovom termíne (dva dni predtým, ako sa narodil), ale tento rok sa snáď tiež vyskytne niečo, kam by sme si mohli ísť zatancovať. (Možno niektorý z mojich bratov niečo vymyslí…?)

21. ísť s deťmi kempovať – Je síce ešte len jeseň, ale už tu dumáme o nejakom cestovaní na budúce leto (v dvoch paralelných verziách – jedna americká, jedna európska). Malo by zahŕňať aj trochu stanovania.

22. spať vonku – Keď už pôjdeme stanovať, tak zase raz prespať pod holým nebom.

23. kričať tak nahlas, ako len vládzem – Niekde na opustenom mieste, z plných pľúc.

24. prečítať 50 kníh – To bolo moje (jediné) tohtoročné predsavzatie. Štandardne si žiadne nedávam, ale na goodreads mali výzvu a mne aj tak treba niečo robiť s mojím zoznamom kníh na prečítanie… a zdalo sa mi, že jedna za týždeň je celkom dobré tempo. To mi celkom fungovalo prvého pol roka, ale potom akosi začal Kubo menej cez deň spať, bolo pekne a trávili sme viac času vonku… a momentálne som 6 kníh “pozadu”. Ale tempo sa mi stále zdá dobré, tak v tom chcem pokračovať.

25. zohnať (nie nutne nový) crockpot a aj ho používať – Páči sa mi myšlienka, že všetko doňho nahádžem, zapnem, odtrepem sa na pol dňa preč a keď sa vrátim, mám teplé hotové jedlo.

26. trochu dobrovoľníčiť – Niečo s deťmi. Ešte neviem čo.

27. plávať v mori – Na toto som mala posledné roky celkom šťastie, ale zase sa hádzať trochu do vĺn stojí za zahrnutie do zoznamu, aby sa na to nezabudlo…

28. vyliezť na kopec – Ráta sa aj Straník. Ale dúfam, že to bude niečo iné.

29. vybrať sa niekam na spontánny víkend – Taký, že v piatok poobede si povieme, že ideme.

30. zasadiť strom – Len tak.

Mám na to presne rok.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...