Modré zuby

Minulý víkend sme celkom pobavili deti tým, ako čučoriedky farbia zuby.

 

Postieľka pre bábiky

Ono je to tak. Mama feministka sa môže snažiť bojovať proti rodovým stereotypom. Ale potom vidí, ako jedno mláďa stavia dráhy zo všetkého možného aj nemožného a tak na narodeniny vyrába doma cesty. No a keď druhé mláďa neprestajne básni o postieľke pre bábiku, tak na príslušné narodeniny sa pustí do kartónového nábytku aj s príslušnou výbavou. Jedinou útechou je, že látkové cesty si stavajú obaja a aj bábiku dávali dnes večer spať spolu.

Čo sa týka postieľky, mierne som si upravila tento návod. Plachta, perina a vankúšik boli zo zvyškov látky len tak od oka.

A hromadná oslava bola tento víkend. Okrem 3 a 5-ročných mláďat oslavoval aj môj 30-ročný brat a 80-ročná babka. Torta bola na Kubkove želanie čokoládovo-čokoládová a tvarohový krém schytal farbu od mrazených čučoriedok.

Čučoriedkový koláč s tvarohom

To bolo tak. Minulý týždeň sme boli v Čechách (Neratovice, Praha, Dečín, fotky budú), prišli sme v piatok večer a v nedeľu ráno sme odchádzali do Tatier (Štrbské Pleso, Studenovodské vodopády, zajtra dúfam vylezieme na Gerlach, aj tieto fotky budú, ak z neho nespadneme). A mali sme ponuku na sobotu – ísť na čučoriedky. Bolo to síce lákavé, ale nešli sme… predsalen po piatkovom cestovaní, pred nedeľným odchodom bolo treba nechať deti vydýchnuť a veci oprať.

No ale keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Našli sa takí, čo na tie modré bobule išli a doniesli ich dva kýble aj k nám. A kým som z nich ja večer piekla rýchly čučoriedkový koláč na cestu do Tatier a chystala sa na varenie čučoriedkového lekváru (našťastie bol do polnoci hotový), priateľka môjho brata, Lenka, upiekla túto tvarohovo-šľahačkovo-čučoriedkovú bombu. (Ktorá bolá taká dobrá, že sme ju stihli do rána zjesť. Toto nie je skrytá reklama. Je to reklama úplne otvorená.) Ďakujem a s jej súhlasom sa delím o recept.

na cesto:
7 vajec
7 lyžíc krupicového cukru
7 lyžíc hrubej múky
1 prášok do pečiva

navrch:
čučoriedkový lekvár
500g tvarohu
100g cukru
80g masla
500g čučoriedok
2 šľahačkové smotany (33%)

Vymiešame žĺtka s cukrom. Pridáme trochu teplej vody, premiešame. Potom múku a prášok do pečiva, opäť premiešame. Vyšľaháme sneh z bielkov a opatrne ho zamiešame do cesta. Potom ho vylejeme na papierom vystlaný plech a pečieme do zlatohneda na 180C (asi 15 minút).

Keď vychladne, tak ho nahrubo natrieme čučoriedkovým lekvárom. Potom vymiešame maslo s cukrom a tvarohom a natrieme na lekvárovú vrstvu. Rovnomerne posypeme čučoriedkami a tie ešte zľahka pocukríme. A navrch natrieme vyšľahanú šľahačku.

Rovno sa doňho pustíme (krájať treba veľké kúsky, aby aspoň trochu držali tvar). Tú trošku, čo ostane, odložíme do chladničky na raňajky.

poznámka:
Zdalo sa mi divné, že tam má byť čučoriedkový lekvár. Prečo tam radšej nedať dve vrstvy čučoriedok, keď už ich máme naraz toľko? Ale bolo mi povedané, že takto koláč lepšie drží pokope, s toľkými čučkami by sa viac rozsýpal.

Brusnicové (alebo čučoriedkové) muffiny

Nábytok a haraburdy nám z bytu utešene miznú a v rámci príprav na sťahovanie sa postupne zbavujeme aj obsahu mraziaka. Ešte stále tam je zo šesť balíkov brusníc, takže keď som vymýšľala, čo upiecť tento víkend, z receptu na čučoriedkové muffiny mi vyšli brusnicové.

Z tohto množstva ich bude 15.

1 stick (110g) masla
3/4 šálky (150g) cukru
2 vajíčka
1 a 1/4 šálky plnotučného bieleho jogurtu (alebo kyslej smotany)
2 a 1/4 šálky (300g) múky
2 a 1/2 čajovej lyžičky prášku do pečiva
1/2 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1/2 čajovej lyžičky soli
1 a 1/2 šálky brusníc alebo čučoriedok (čerstvých alebo mrazených)

Vyhrejeme rúru na 375°F/190°C. Vystelieme plech na muffiny papierovými košíčkami. Vymiešame maslo s cukom, po jednom primiešame vajcia a potom jogurt (smotanu). Pridáme múku, prášok do pečiva, sódu bikarbónu a soľ. (Cesto bude dosť husté.) Na záver veľmi zľahka vmiešame brusnice alebo čučoriedky (mrazené netreba ani rozmrazovať) a naložíme cesto do košíčkov tak, aby boli plné zhruba do troch štvrtín. Pečieme asi 30 minút.

Dve poznámky:
– Pre veľký úspech týchto jablkových celozrnných muffinov, asi nabudúce skúsim aj v tomto recepte dať časť múky celozrnnej.
– Množstvo cukru je myslené na čučoriedkovú verziu. Ja som síce nepridala ani do tejto, lebo mi kyslosť/trpkosť brusníc nieleže nevadí, ale naopak chutí, ale povedala by som, že na brusnicovú verziu by patrila 1 šálka cukru.

Smoothie (ovocný koktail)

Kedysi som mala veľmi rada mliečne koktaily. Je to zaujímavé, lebo neviem kedy presne to začalo, ale už nejaký čas uprednostňujem – lepšie povedané, výlučne pijem – tie ovocné.

Robíme ich tak, že do nich dávame aj čerstvé ovocie, aj mrazené. Tým pádom už netreba ľad a aj tak sú vychladené. Mrazené ovocie sú v lete a na jeseň čučoriedky a jahody, ktoré sme boli zbierať na farme, a v zime a na jar brusnice, ktoré na jeseň nakupujeme na kilá (teraz mám v mraziaku asi 8kg). Čerstvé väčšinou banány a ananás, inak to, čo sa príležitostne objaví u nás doma – černice, broskyne, mango, kiwi…

Tu je jeden na inšpiráciu:

2 kolieska ananásu (hrubé asi 1 a pol cm)
1 zrelý banán
6 mrazených jahôd
1 šálka mrazených brusníc
1 šálka (pomarančového) džúsu

Z ananásu odkrojíme šupku a nakrájame ho na kocky. Tú, čo je v strede, vyhodíme, ostatné dáme do mixéra spolu s nalámaným banánom a opláchnutými jahodami a brusnicami. Vlejeme džús. Pulzovito mixujeme, kým nápoj nie je “hladký” (smooth).

Niekoľko poznámok:

– Množstvo džúsu treba upraviť podľa chuti. Ja ich mám radšej redšie, môj chlap preferuje také husté, že je to skoro na lyžičku.
– My ich nesladíme, ale ak vám je kyslo-trpká chuť brusníc príliš výrazná, stačí pridať lyžicu-dve hnedého cukru alebo medu.
– Občas do nich strelíme aj trochu vodky (napríklad táto sa výborne hodí) alebo rumu. Kika samozrejme dostáva nealko verziu.

Rýchly čučoriedkový koláč

Tento recept by sa teoreticky mal volať mňam, mňam, mňam. Mňam. Lenže to by som si od svojho osobného admina musela potom vypočuť prednášku o SEO. A vzhľadom na to, že s ním radšej debatujem na iné témy (alebo keď už SEO, tak aspoň niečo, čo sa netýka nadpisov), tak mi z toho vyšiel rýchly čučoriedkový koláč. Ale “mňam, mňam, mňam. Mňam.” lepšie vystihuje výsledok.

(Už len tým, že o ňom píšem, naň dostávam takú chuť, že ho asi zajtra urobím znovu.)

1 šálka cukru
1/2 prášku do pečiva (1 teaspoon baking powder)
3 šálky múky (zmes hladkej a polohrubej/all-purpose)
220g masla (2 sticks)
1 vajce
1/4 čajovej lyžičky soli
šťava a nastrúhaná kôra z jedného citróna alebo limetky
asi 500g čerstvých alebo mrazených čučoriedok
1/3 šálky cukru
4 čajové lyžičky škrobu

Vymastíme malý plech. Zmiešame jednu šálku cukru, múku, prášok do pečiva, soľ a citrónovú kôru. Pridáme maslo a vajce a urobíme z toho také mrvivé cesto. Polovicu uťapkáme na plech. V druhej mise zmiešame 1/3 šálky cukru, škrob a citrónovú šťavu. Primiešame čučoriedky a zmes potom rovnomerne vysypeme na spodné cesto. Na záver navrch nadrobíme druhú polovicu cesta. Pečieme na 375F/190C asi 45 minút (kým vrch začne zľahka hnednúť). Krájame, až keď vychladne.

Poznámky:

  • Myslím, že tento koláč by bol skvelý aj s iným ovocím – čerešne, brusnice, marhule…
  • Ja som použila papier na pečenie, lebo môj malý plech sa pomaly chystá na dôchodok (= akosi zhrzavel), takže keď ho používam (najmä na pečenie chleba), tak ho musím vystlať.

Čučoriedky a bubny

Predĺžený víkend je preč a ja tu triedim fotky. Tentokrát sa celkom zadarilo, ale akurát zisťujem, že na žiadnej z nich nie je Mišo, takže to nabudúce budeme musieť napraviť.

V sobotu sme boli na farme zbierať čučoriedky. Po pozitívnych skúsenostiach minulý rok nám bolo jasné, že si to tento rok zopakujeme. Ale boli sme dosť prekvapení, keď sme tam dorazili minulý týždeň v nedeľu a dozvedeli sa, že v sobotu mali nátresk a čučoriedky sa najbližšie tri dni nezbierajú (aby stihli dozrieť). Tak sme si aspoň zajazdili na traktoroch, pozreli domáce zvery a nakúpili bylinky v kvetináčoch. A túto sobotu sme si dali repete.

Čučoriedok bolo dosť, napratali sme sa, koľko sa zmestilo a asi tri kilá sme si doniesli domov. Niečo poputovalo do mraziaka, niečo do bublaniny a zvyšok sme zjedli v jogurte alebo len tak.

A včera sme sa boli pozrieť v Maplewoode na oslavy Dňa nezávislosti. Cirkus nás nezlákal, ale bubnovanie na všeličo (plechové nádoby, drevený xylofón, umelohmotné fľaše na vodu, …) sa stretlo s úspechom.

Viac nech porozprávajú obrázky:

Keď vám život nadelí­ čučoriedky…

… pečte čučoriedkové koláče. Oni tie čučoriedky neprišli samé od seba, my sme sa vybrali za nimi. Funguje to podobne ako jahodové polia pri Návojovciach. Prídete, objete sa, koľko sa vám do brucha zmestí (čo si budeme nahovárať – obžrala som sa ažpo uši) a zaplatíte za to, čo naoberáte do kýblika. A platí to nielen na čučoriedky a jahody, ale aj na maliny, čerešne, černice, marhule a všeličo iné (samozrejme, keď je príslušná sezóna – tá čučoriedková momentálne len začína, takže ešte bolo veľa zelených). Farma, na ktorej sme boli my, sa volá Terhune Orchards, ale sú aj ďalšie.

Čo nás trochu prekvapilo, boli samotné čučoriedky. Neboli to také tie nízke kríčky do pol lýtok, ale kríky vyššie ako Mišo. Mali ich nasadené v dlhých radoch pod riedkou sieťkou, aby im ich neozobávali vtáky. A boli veľké ako (malé) hroznové bobule, dokonca aj rástli v akýchsi strapcoch – a nie, neboli sme oberať hrozno! (ja by som mohla byť veštica, lebo presne viem, že toto bol prvý komentár, ktorý napadol mojich bratov, a mám také podozrenie, že nielen ich…)

Neboli to veru čučoriedky “z dní našej mladosti”. Dokonca ani nefarbili… Pamätáme na fialové prsty, ktorým ani týždeň umývania citrónom nepomohol a bolo treba počkať, kým sa koža “vymení”. A tieto? Keď sme skončili, ruky sme mali biele ako na začiatku.

Boli sme pozrieť aj husi, zajace, koníka a kozy, ale tie Kiku príliš nenadchli (aj nad tými čučkami chvíľu ohŕňala nos, ale keď zistila, aké sú sladké, tak si doma dala). Nuž a z nášho úlovku sme časť zamrazili, časť vypili a zvyšok išiel na koláč.

A ešte zopár fotiek z parku, kde sme sa zastavili včera cestou z autoservisu. Teším sa hlavne z tej poslednej, lebo z nejakého záhadného dôvodu sa Kika celú jar bála hojdačiek (na jeseň sa hojdala rada). Z času na čas sme to skúsili, ale vždy sa hneď rozplakala a načahovala ruky, aby sme ju vybrali. A neviem, čo sa stalo, žiadny plynulý prechod, ale posledné dva razy sa už nebála a smiala sa pri hojdaní.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...