Minulý víkend sme celkom pobavili deti tým, ako čučoriedky farbia zuby.
|
||||
Minulý víkend sme celkom pobavili deti tým, ako čučoriedky farbia zuby.
Ono je to tak. Mama feministka sa môže snažiť bojovať proti rodovým stereotypom. Ale potom vidí, ako jedno mláďa stavia dráhy zo všetkého možného aj nemožného a tak na narodeniny vyrába doma cesty. No a keď druhé mláďa neprestajne básni o postieľke pre bábiku, tak na príslušné narodeniny sa pustí do kartónového nábytku aj s príslušnou výbavou. Jedinou útechou je, že látkové cesty si stavajú obaja a aj bábiku dávali dnes večer spať spolu. Čo sa týka postieľky, mierne som si upravila tento návod. Plachta, perina a vankúšik boli zo zvyškov látky len tak od oka. A hromadná oslava bola tento víkend. Okrem 3 a 5-ročných mláďat oslavoval aj môj 30-ročný brat a 80-ročná babka. Torta bola na Kubkove želanie čokoládovo-čokoládová a tvarohový krém schytal farbu od mrazených čučoriedok. To bolo tak. Minulý týždeň sme boli v Čechách (Neratovice, Praha, Dečín, fotky budú), prišli sme v piatok večer a v nedeľu ráno sme odchádzali do Tatier (Štrbské Pleso, Studenovodské vodopády, zajtra dúfam vylezieme na Gerlach, aj tieto fotky budú, ak z neho nespadneme). A mali sme ponuku na sobotu – ísť na čučoriedky. Bolo to síce lákavé, ale nešli sme… predsalen po piatkovom cestovaní, pred nedeľným odchodom bolo treba nechať deti vydýchnuť a veci oprať. No ale keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Našli sa takí, čo na tie modré bobule išli a doniesli ich dva kýble aj k nám. A kým som z nich ja večer piekla rýchly čučoriedkový koláč na cestu do Tatier a chystala sa na varenie čučoriedkového lekváru (našťastie bol do polnoci hotový), priateľka môjho brata, Lenka, upiekla túto tvarohovo-šľahačkovo-čučoriedkovú bombu. (Ktorá bolá taká dobrá, že sme ju stihli do rána zjesť. Toto nie je skrytá reklama. Je to reklama úplne otvorená.) Ďakujem a s jej súhlasom sa delím o recept. na cesto: navrch: Vymiešame žĺtka s cukrom. Pridáme trochu teplej vody, premiešame. Potom múku a prášok do pečiva, opäť premiešame. Vyšľaháme sneh z bielkov a opatrne ho zamiešame do cesta. Potom ho vylejeme na papierom vystlaný plech a pečieme do zlatohneda na 180C (asi 15 minút). Keď vychladne, tak ho nahrubo natrieme čučoriedkovým lekvárom. Potom vymiešame maslo s cukrom a tvarohom a natrieme na lekvárovú vrstvu. Rovnomerne posypeme čučoriedkami a tie ešte zľahka pocukríme. A navrch natrieme vyšľahanú šľahačku. Rovno sa doňho pustíme (krájať treba veľké kúsky, aby aspoň trochu držali tvar). Tú trošku, čo ostane, odložíme do chladničky na raňajky. poznámka: Nábytok a haraburdy nám z bytu utešene miznú a v rámci príprav na sťahovanie sa postupne zbavujeme aj obsahu mraziaka. Ešte stále tam je zo šesť balíkov brusníc, takže keď som vymýšľala, čo upiecť tento víkend, z receptu na čučoriedkové muffiny mi vyšli brusnicové. Z tohto množstva ich bude 15. 1 stick (110g) masla Vyhrejeme rúru na 375°F/190°C. Vystelieme plech na muffiny papierovými košíčkami. Vymiešame maslo s cukom, po jednom primiešame vajcia a potom jogurt (smotanu). Pridáme múku, prášok do pečiva, sódu bikarbónu a soľ. (Cesto bude dosť husté.) Na záver veľmi zľahka vmiešame brusnice alebo čučoriedky (mrazené netreba ani rozmrazovať) a naložíme cesto do košíčkov tak, aby boli plné zhruba do troch štvrtín. Pečieme asi 30 minút. Dve poznámky: Kedysi som mala veľmi rada mliečne koktaily. Je to zaujímavé, lebo neviem kedy presne to začalo, ale už nejaký čas uprednostňujem – lepšie povedané, výlučne pijem – tie ovocné. Robíme ich tak, že do nich dávame aj čerstvé ovocie, aj mrazené. Tým pádom už netreba ľad a aj tak sú vychladené. Mrazené ovocie sú v lete a na jeseň čučoriedky a jahody, ktoré sme boli zbierať na farme, a v zime a na jar brusnice, ktoré na jeseň nakupujeme na kilá (teraz mám v mraziaku asi 8kg). Čerstvé väčšinou banány a ananás, inak to, čo sa príležitostne objaví u nás doma – černice, broskyne, mango, kiwi… Tu je jeden na inšpiráciu: 2 kolieska ananásu (hrubé asi 1 a pol cm) Z ananásu odkrojíme šupku a nakrájame ho na kocky. Tú, čo je v strede, vyhodíme, ostatné dáme do mixéra spolu s nalámaným banánom a opláchnutými jahodami a brusnicami. Vlejeme džús. Pulzovito mixujeme, kým nápoj nie je “hladký” (smooth). Niekoľko poznámok: – Množstvo džúsu treba upraviť podľa chuti. Ja ich mám radšej redšie, môj chlap preferuje také husté, že je to skoro na lyžičku. Tento recept by sa teoreticky mal volať mňam, mňam, mňam. Mňam. Lenže to by som si od svojho osobného admina musela potom vypočuť prednášku o SEO. A vzhľadom na to, že s ním radšej debatujem na iné témy (alebo keď už SEO, tak aspoň niečo, čo sa netýka nadpisov), tak mi z toho vyšiel rýchly čučoriedkový koláč. Ale “mňam, mňam, mňam. Mňam.” lepšie vystihuje výsledok. (Už len tým, že o ňom píšem, naň dostávam takú chuť, že ho asi zajtra urobím znovu.) 1 šálka cukru Vymastíme malý plech. Zmiešame jednu šálku cukru, múku, prášok do pečiva, soľ a citrónovú kôru. Pridáme maslo a vajce a urobíme z toho také mrvivé cesto. Polovicu uťapkáme na plech. V druhej mise zmiešame 1/3 šálky cukru, škrob a citrónovú šťavu. Primiešame čučoriedky a zmes potom rovnomerne vysypeme na spodné cesto. Na záver navrch nadrobíme druhú polovicu cesta. Pečieme na 375F/190C asi 45 minút (kým vrch začne zľahka hnednúť). Krájame, až keď vychladne. Poznámky:
Predĺžený víkend je preč a ja tu triedim fotky. Tentokrát sa celkom zadarilo, ale akurát zisťujem, že na žiadnej z nich nie je Mišo, takže to nabudúce budeme musieť napraviť. V sobotu sme boli na farme zbierať čučoriedky. Po pozitívnych skúsenostiach minulý rok nám bolo jasné, že si to tento rok zopakujeme. Ale boli sme dosť prekvapení, keď sme tam dorazili minulý týždeň v nedeľu a dozvedeli sa, že v sobotu mali nátresk a čučoriedky sa najbližšie tri dni nezbierajú (aby stihli dozrieť). Tak sme si aspoň zajazdili na traktoroch, pozreli domáce zvery a nakúpili bylinky v kvetináčoch. A túto sobotu sme si dali repete. Čučoriedok bolo dosť, napratali sme sa, koľko sa zmestilo a asi tri kilá sme si doniesli domov. Niečo poputovalo do mraziaka, niečo do bublaniny a zvyšok sme zjedli v jogurte alebo len tak. A včera sme sa boli pozrieť v Maplewoode na oslavy Dňa nezávislosti. Cirkus nás nezlákal, ale bubnovanie na všeličo (plechové nádoby, drevený xylofón, umelohmotné fľaše na vodu, …) sa stretlo s úspechom. Viac nech porozprávajú obrázky: … pečte čučoriedkové koláče. Oni tie čučoriedky neprišli samé od seba, my sme sa vybrali za nimi. Funguje to podobne ako jahodové polia pri Návojovciach. Prídete, objete sa, koľko sa vám do brucha zmestí (čo si budeme nahovárať – obžrala som sa ažpo uši) a zaplatíte za to, čo naoberáte do kýblika. A platí to nielen na čučoriedky a jahody, ale aj na maliny, čerešne, černice, marhule a všeličo iné (samozrejme, keď je príslušná sezóna – tá čučoriedková momentálne len začína, takže ešte bolo veľa zelených). Farma, na ktorej sme boli my, sa volá Terhune Orchards, ale sú aj ďalšie.
Čo nás trochu prekvapilo, boli samotné čučoriedky. Neboli to také tie nízke kríčky do pol lýtok, ale kríky vyššie ako Mišo. Mali ich nasadené v dlhých radoch pod riedkou sieťkou, aby im ich neozobávali vtáky. A boli veľké ako (malé) hroznové bobule, dokonca aj rástli v akýchsi strapcoch – a nie, neboli sme oberať hrozno! (ja by som mohla byť veštica, lebo presne viem, že toto bol prvý komentár, ktorý napadol mojich bratov, a mám také podozrenie, že nielen ich…) Neboli to veru čučoriedky “z dní našej mladosti”. Dokonca ani nefarbili… Pamätáme na fialové prsty, ktorým ani týždeň umývania citrónom nepomohol a bolo treba počkať, kým sa koža “vymení”. A tieto? Keď sme skončili, ruky sme mali biele ako na začiatku. Boli sme pozrieť aj husi, zajace, koníka a kozy, ale tie Kiku príliš nenadchli (aj nad tými čučkami chvíľu ohŕňala nos, ale keď zistila, aké sú sladké, tak si doma dala). Nuž a z nášho úlovku sme časť zamrazili, časť vypili a zvyšok išiel na koláč. A ešte zopár fotiek z parku, kde sme sa zastavili včera cestou z autoservisu. Teším sa hlavne z tej poslednej, lebo z nejakého záhadného dôvodu sa Kika celú jar bála hojdačiek (na jeseň sa hojdala rada). Z času na čas sme to skúsili, ale vždy sa hneď rozplakala a načahovala ruky, aby sme ju vybrali. A neviem, čo sa stalo, žiadny plynulý prechod, ale posledné dva razy sa už nebála a smiala sa pri hojdaní. |