Surfovanie

oneskorene ale predsa…

Víkend sme mali s deckami dobrý, ale rozlietaný (Mišo je už vyše týždňa na návsteve u Drakulu a ešte chvíľu bude… ) a ku počítaču som sa síce včera večer dostala a dokonca som pri ňom sedela (dlhšie, ako by mi bolo milé, zabalila som to niekedy pred druhou), ale na linky času nezvýšilo. Takže dnes:

Už nejakých pár týždňov chodím na skupinové cvičenia BodyBeat Workout, ktoré trochu pripomínajú ten kickbox, na ktorý sme chodili v Hobokene. Tréner je namakaný, občas sa takto vešia po tyčiach:

jakubale na túto Ukrajinku sa nechytá:

http://www.youtube.com/watch?v=c9FS1bxaGTg

Minulý týždeň som spomenula hru 2048. Ukazuje sa, že odnože sa kopia ako na bežiacom páse. Zaujala ma Fibonacci verzia 2584, ale bude musieť počkať, lebo teraz sa všeličo nakopilo a je mi jasné, že keď sa do nej pustím, tak som zase na pár hodín odpísaná…

dotankoch.sk – štatistiky o slovenských poslancoch

netradičné interview s Barakom Obamom (a čo na to povedal Stephen Colbert)

on being cared for

The problematic portrayal given by the patriachry and internalized by all of us (to different extents) is that women NEED to be cared for, can’t take care of themselves, depend on men for strength. Princesses need to be saved by knights, Katherine Heigel nees to be saved by whoever that guy with dimples is, and so on and so forth. The problematic reality is that women are caretakers, for children, spouses, their own parents, the children of others, etc. and that is most often in ADDITION to the work they do that the market recognizes as ‘valuable.’  So you can’t take care of yourself (read: need a man to do it for you) but have the responsibility to care for everyone else around you (with no compensation and often without recognition). And while this obviously makes no sense when I write it out that way, we all accept it and play into it to different degrees. This weird contradiction is met with the additional and very strange expectation that women who identify as feminists cannot have a male partner on whom they rely lest they have nullified their feminism membership.

ďalší ročník hodnotenia slovenských pôrodníc

Víkendové surfovanie

Bloom

živé kvety v bývalom centre duševného zdravia

quants for the rest of us

The way I see it, there’s this whole revolution of data and technology and modeling going on right now, but only people with enough dough to pay for the quants are actually actively benefiting from the revolution. So people in finance, obviously, but also internet advertising companies. The problem with this, besides the lopsidedness of it all, is that the actual models being used are for the most part predatory rather than helpful to the average person.

otroctvo v roku 2012

Mauritania’s endless sea of sand dunes hides an open secret: An estimated 10% to 20% of the population lives in slavery.

pohrajte sa s neurónmi (chce to asi skôr myš ako trackpad na laptope)

500 rokov ženských portrétov v západnom umení:

Zvláštne sa mi zdá, že okrem tých ku koncu, sú predchádzajúce istým spôsobom “rovnaké”. Čiastočne je to asi výberom portrétov, aby vyšlo pekne prelínajúce sa video. Ale koľko z toho spadá do škatuľky “toto je tá krása, ktorá stojí za maľovanie”? Málo rôznorodosti – len toľko som chcela povedať.

10 dôvodov, prečo si zvyšok sveta myslí, že USA sú šiši (h/t Zuz)

dal by sa postaviť Lego model Death Star v správnej mierke k Lego panáčikom?

čo robiť, keď si budúci alebo súčasný zamestnávateľ vypýta užívateľské meno alebo prístupové heslo k vášmu facebook kontu?

turnaj kníh

Imagine that!

Volajú to detské múzeum, ale je to skôr taká herňa. V podobnej, len trochu väčšej, sme boli pred rokom v Severnej Karolíne, ale teraz je Kika už predsalen staršia, tak si to ešte viac užila.

Pozerali sme vláčikovú dráhu, nakupovali potraviny (vrátane platenia, to malo úspech*), umývali veľké zuby, jazdili na motorke a Kika poobjímala všetkých plyšákov, ktorých tam mali…

* Toto je inak zaujímavé, lebo Kika nás takmer nevidí používať papierové peniaze a v potravinách vôbec nikdy (cash platíme akurát mýto na cestách a občas niečo malé na jedenie alebo pitie, keď sme vonku), ale aj tak jej bolo jasné, čo treba robiť s tými zelenými papierikmi. Neviem, či si niečo myslí o kartách.

Fúkacia ryba

Keď som natrafila na toto, tak som si povedala, že to musíme niekedy skúsiť.

Zoznámte sa – papierová ryba, ktorá cestuje po šnúre, keď jej fúkate do chvosta. Kiku to celkom pobavilo, ale fúkanie jej veľmi nešlo. Tak som fúkala hlavne ja a ona mi potom chichotajúc posúvala naspäť “ten fiš”.

Ako na to?

Buď si vytlačte rybu odtiaľto, alebo zložte papier na polovicu a nakreslite si svoju vlastnú. Potom ju vystrihnite, vlepte dovnútra slamku, ale chvost nezlepujte. Navlečte šnúrku a pripevnite ju o kľučku, stoličku, páskou na stenu… a potom už len fúkajte do chvosta. Prípadne spravte dve paralelné šnúry a zorganizujte preteky.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...