Blondies

Raz príde ten čas a bude recept aj na brownies – miestne obľúbené “blatové” koláče, hutné od čokolády. Ale dnes to budú ich svetlé sesternice. Recept je upravený odtiaľto.

2 šálky múky (all-purpose; zmes hladkej a polohrubej)
¾ čajovej lyžičky prášku do pečiva
½ čajovej lyžičky sódy bikarbóny
½ čajovej lyžičky soli
220g (2 sticks) masla
1 šálka hnedého cukru
½ šálky bieleho cukru
2 vajíčka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu (alebo vanilkový cukor)
2 šálky nahrubo nakrájaných vlašských orechov
1 šálka nesladeného strúhaného kokosu
1 šálka sušených kyslých čerešní (alebo iného kyselkavého ovocia)

Malý plech buď vymastíme alebo vystelieme papierom na pečenie. Dáme hriať rúru na 325F/160C.

V mise ručným mixérom vymiešame maslo s cukrom a po jednom pridáme vajcia. Vsypeme suché prísady a vanilku a na záver vmiešame orechy, kokos a sušené ovocie. Výsledná masa bude dosť hustá. Rovnomerne ju rozprestrieme na plech a pečieme asi 35-40 minút.

Tahitský kokosový chlieb

Tento recept je zďaleka. Doniesla som si ho síce minulé leto z Havaja, ale originál pochádza ešte z ďalej – z Tahiti.

Na Havaji sme totiž navštívili Polynézske kultúrne centrum a v Tahitskej “dedine” sme okrem lekcie hula tancovania dostali aj ochutnať čerstvo upečený kokosový chlieb. Z nejakého záhadného dôvodu sme ho dlho nerobili (asi preto, že sme nemali kokos…), ale teraz prišiel ten správny čas a už dvakrát sme si na týchto sladkých chlebíkoch pochutili. Takže, ako na to?

1 šálka nastrúhaného kokosu (ideálne by mal byť čerstvý, ale funguje aj klasický sušený)
2 šálky (hladkej/polohrubej) múky
1 čl prášku do pečiva
1/2 šálky krupicového cukru
1 necelá šálka vody

Všetko spolu vymiesime, vody treba dať primerane tak, aby výsledok nebol príliš lepkavý. Aj keď z toho už je spojité cesto, miesime ešte pár minút ďalej. Zabalíme do alobalu a pečieme na 180°C asi hodinu až hodinu a pol (do zlata).

Z tohto množstva surovín výjdu dva malé bochníky. Veľmi počas pečenia nenakysnú (chystám sa ešte vyskúšať verziu s droždím a nechať cesto kysnúť pred pečením), ale ešte trošku teplé, natreté iba maslom chutia skvelo.

Ako sa otvárajú kokosy?

Otváranie kokosu má dve fázy. Jednu ľahkú a jednu ťažkú. Ak kúpite kokos v obchode, tak tá ťažká už bola urobená za vás.

Ak máte kokos čerstvý, treba ho najprv dostať z “vlasatého” obalu. Domorodci na to majú špeciálny nástroj – akýsi krátky kôl, na ktorý kokos nabodávajú a tlakom na “vlasy” smerom dolu postupne odlupujú tento obal. Ale s troškou improvizácie sa táto fáza dá zvládnuť aj bez kola.

Keď je kokos takto ošúpaný (a vyzerá ako z obchodu), prichádza tá ľahká fáza – rozbíjanie orecha. Pamätáme ešte na dávne domáce (marí sa mi, že dosť neúspešné) pokusy kladivom a všetkými možnými spôsobmi. Problém nebol v nástroji (postačí aj obyčajný okrúhly kameň), dôležité je však vedieť, kam udrieť (profesionálovi stačí raz, amatérovi tak tri-štyrikrát).

Treba sa pozorne zadívať. Kokos má dve “oči” a jedny “ústa”. Ústa sú väčšinou väčšie ako oči, ale ak sú náhodou rovnaké, tak sa dajú spoznať podľa toho, že pichnutim do úst trafíme bielu kokosovú hmotu, pichnutím do oka trafíme len škrupinu, lebo tam je kokos tvrdý. A potom ho udrieme medzi oči (priečne na pomyslenú čiaru, ktorá sa medzi nimi tiahne). Škrupina sa rozdeli na dve polovice.

A čo je vo vnútri? Kokosový džús (taká biela riedka voda) a kokosová dužina (z nej sa robí sušený kokos tak ako ho poznáme z obchodu, ale aj kokosové mlieko, ktoré ide do rôznych koktailov).

A od koho toto všetko viem? Od mladého študenta zo Samoy.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...