Bringing up bébé (A dosť!)

A dosťJedna z kníh, ktoré som dostala tieto Vianoce, je A dosť!, slovenský preklad* knihy Bringing up bébé od Pamely Druckerman. Bolo mi aj povedané, že to nie je len preto, že ma zjavne táto téma zaujíma aj v teoretickej rovine, ale aj preto, že sa darcovi sa zdá, že v otázkach disciplíny mi to veľmi nejde. A tak som si prečítala.

Je to taký polo-memoár, polo-analýza**. Autorka je Američanka, ktorá sa vydala za Angličana a v Paríži spolu vychovávajú tri deti. Vraj je vtipná, ale je to taký druh humoru, ktorý mne nesadol, pretože podporuje stereotypy a miestami sa len v malých obmenách opakuje.

Čo sa týka základných myšlienok, tie sú jednoduché, Európanom (nielen Francúzom) dávajú možno zmysel viac ako Američanom a mnoho z nich už aj praktizujeme: k deťom nevyskakovať pri prvom zakňučaní, nenechať ich hrať sa s jedlom, učiť ich rešpektovať iných ľudí, snažiť sa byť konzistentní v zákazoch a v rámci určitého vymedzeného rámca im dopriať čo najviac slobody – nechať ich užívať si detstvo.

Ale kontext, v akom ich autorka prezentuje, mi je dosť proti srsti. Začína to hneď v úvode tehotenstvom:

Koľko je zdravé pribrať, je vo Francúzsku striktne kodifikovaná norma… Ako Francúzsky dokážu ostať v týchto prísnych limitoch? Tlak okolia. Kamarátky, sestry a svokry vám razantne dajú najavo, že tehotenstvo nie je vstupenka na obžerské hody… Nejde o nič iné, ako nátlak francúzskych mužov na ženy, aby boli štíhle… Nie je to však o odriekaní, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Naopak. Pre Francúzky nie je tehotenstvo voľnou vstupenkou na obžerstvo možno aj preto, že si celý život neodriekajú jedlá, čo milujú. A potom sa nimi následne nedopujú.

Pozitívna pointa, ale zabalená do predsudkov.

Pôrodu bez epidurálnej anestézie Francúzi nehovoria prirodzený, ale volajú ho “pôrod bez epidurálnej anestézie.” Pár nemocníc a pôrodníc má pôrodné vane, fitlopty a podobné nezmysly, ale len málo žien sa rozhodne rodiť alternatívnym spôsobom. Ako mi bolo povedané, tie dve percentá žien, čo v Paríži rodia bez epidurálky sú buď šialené Američanky, alebo nešťastnice, čo do nemocnice nestihli doraziť včas na jej aplikáciu.

Vedľa seba sú vety, ktoré mi pripadajú ako úplný nezmysel, a vety, s ktorými sa úplne stotožňujem. Najprv ma to miatlo.

Povedala mi, že skôr než necháte deti vyplakať do vyčerpania, musíte im vysvetliť, čo práve idete urobiť… Vysvetlíte mu, že ak sa zobudí raz, podáte mu cumlík. Ak sa zobudí druhýkrát, už nevstanete, lebo v noci sa spí… Laurence tvrdí, že podstatou učenia detí v noci spať, je vaša viera, že to dokážu. Už najmenšie dieťa v kolíske dokáže byť z času na čas samo – bez toho, aby bolo hladné, smädné, bez toho, aby spalo, ale pokojne bdelo. Je veľmi dôležité, aby sa už v najmladšom veku naučilo, že potrebuje čas osamote, zaspať a zobudiť sa bez toho, aby neustále sledovala matka.

No ale potom prišlo na kŕmenie a tam ma pochybosti prešli. Zistila som, že táto kniha naozaj nie je pre mňa (zvýraznenie moje):

Rodičia sa nemučia pochybosťami, ako často a kedy kŕmiť svoje deti. Niekde medzi dvoma a štyrmi mesiacmi všetky francúzske bábätká jedávajú v presne stanovenom pravidelnom čase. Rovnako ako pri technike na spanie, je to pre Francúzov otázka zdravého rozumu… Všetky mamičky hovoria o raňajkách okolo ôsmej ráno, obede okolo poludnia a večeri okolo ôsmej večer s malými variáciami… plus olovrant.

Ono vo Francúzsku sa veľmi nekojí. Kniha, ktorú autorka často spomína ako dobrý zdroj informácií o bábätkách a veciach s nimi súvisiacich, nedoporučuje kojiť na požiadanie a okrem toho:

… pohľad na dojčenie ľudí rozčuľuje. “Ak sa matka, čo dojčí nevníma rovno ako čudný prípad, minimálne ju berú ako niekoho, kto koná nad rámec nutnosti a svojich povinností”, vysvetľuje rodičovská príručka, ktorú samizdatom vytlačilo združenie parížskych anglofónnych matiek. (V deň, keď opustia pôrodnicu, dojčí 55% francúzskych mamičiek a väčšina z nich prestane krátko na to… [v USA je toto číslo 74, na Slovensku 95]) Miestni mi vysvetlili, že dojčenie má stále akýsi sedliacky imidž, zrejme pozostatok z čias, keď bábätká z lepších rodín opatrovali dojky… manžel mojej priateľky mi to však vysvetlil z mužskej perspektívy – dojčenie podľa neho demystifikuje ženský prsník. Erotický objekt premení na niečo užitočné a živočíšne.

Na rozdiel od dojčenia, v tom, ako sa dostať po pôrode späť do formy, si Francúzky žiadne ospravedlnenky nepíšu… pár mesiacov po pôrode začal jej francúzsky priateľ naliehať, aby prestala nosiť tepláky a zbavila sa náhradnej pneumatiky na bruchu…operoval podľa iného scenára. Stále ju videl v prvom rade ako ženu a automaticky očakával estetické benefity, ktoré z toho vyplývajú… Francúzsky magický limit sú tri mesiace. Dovtedy musia byť tehotenské kilogramy fuč.

… Priatelia mi vysvetlia, že francúzski gynekológovia zistia, či potrebujete lekcie perineálneho zdravia jednoduchou otázkou: “Je monsieur spokojný?”

Tak tu niekde som prestala čítať a zvyšok len preskenovala. Žena ako objekt, ktorý poskytuje estetické benefity. Hrdá na to, ako sa nenechá zviazať materstvom (vety typu “Všade vo francúzsku je prítomné posolstvo, že byť rodičom je veľmi dôležité ale nie je to všetko.”), ale to, že kritérium je, či je dostatočne príjemná hračka pre pána domáceho, jej nevadí. (Tie lekcie sa nakoniec rozhodla absolvovať, ako hovorí z profesionálnej  zvedavosti, aby nám o nich mohla porozprávať. Popisuje ich ako akúsi vaginálnu gymnastiku, ktorú francúzske zdravotné poistenie hradí v plnej výške.)

Takže tak. Jediné, čo sa z tejto knihy podľa mňa oplatí prečítať, je časť o francúzskych jasliach a ako sa v nich deti stravujú.

* Nie je veľmi dobrý. Nad preklepmi prižmúrim oči, ale doslovne preložené výrazy, na ktoré je pekný slovenský voľný preklad, alebo slovné spojenia typu “láskavý vulgarizmus – MILF” nenasvedčujú veľkej profesionalite.

** Ale na to, že ju písala novinárka, sa mi zdá málo “podopretá”. Zdroje informácií nie sú žiadne štúdie, ale kamarátky, známi a pár oslovených detských lekárov a psychológov.

Víkendové surfovanie

staré fotky z New Yorku (z NYC Municipal Archives):

pohľad zhora na Manhattan

Manhattan zhora

Maliari na lanách – Brooklyn Bridge

Maliari na lanách - Brooklyn Bridge

Times Square

Times Square

Stanica metra – City Hall

Stanica metra - City Hall

Ovečky v Central Parku

Central Park

Dopravná zápcha

Dopravná zápcha

Haydnovo planetárium – AMNH

Haydnovo planetárium - AMNH

Coney Island

Coney Island

za čo vďačíme Shakespearovi:

Shakespeare

ruské hodiny (h/t Andrejovi)

Prečo je v poriadku sa so smiechom priznávať, že človek (v tomto prípade Michelle Obama – myšlienka prejavu inak ok) nie je dobrý v matematike? Keby povedala, že jej nejde čítanie, reakcia by bola asi trochu iná.

Dúfam, že táto správa z Egypta je hoax:

She was referring to two laws: one that would legalize the marriage of girls starting from the age of 14 and the other that permits a husband to have sex with his dead wife within the six hours following her death.

aj keď toto zrejme nie je:

They wish to cancel many, if not most, of the laws that promote women’s rights, most notably a law that allows a wife to obtain a divorce without obstructions from her partner. The implementation of the Islamic right to divorce law, also known as the Khula, ended years of hardship and legal battles women would have to endure when trying to obtain a divorce.

Egyptian law grants men the right to terminate a marriage, but grants women the opportunity to end an unhappy or abusive marriages without the obstruction of their partner. Prior to the implementation of the Khula over a decade ago, it could take 10 to 15 years for a woman to be granted a divorce by the courts.

Víkendové surfovanie

Bloom

živé kvety v bývalom centre duševného zdravia

quants for the rest of us

The way I see it, there’s this whole revolution of data and technology and modeling going on right now, but only people with enough dough to pay for the quants are actually actively benefiting from the revolution. So people in finance, obviously, but also internet advertising companies. The problem with this, besides the lopsidedness of it all, is that the actual models being used are for the most part predatory rather than helpful to the average person.

otroctvo v roku 2012

Mauritania’s endless sea of sand dunes hides an open secret: An estimated 10% to 20% of the population lives in slavery.

pohrajte sa s neurónmi (chce to asi skôr myš ako trackpad na laptope)

500 rokov ženských portrétov v západnom umení:

Zvláštne sa mi zdá, že okrem tých ku koncu, sú predchádzajúce istým spôsobom “rovnaké”. Čiastočne je to asi výberom portrétov, aby vyšlo pekne prelínajúce sa video. Ale koľko z toho spadá do škatuľky “toto je tá krása, ktorá stojí za maľovanie”? Málo rôznorodosti – len toľko som chcela povedať.

10 dôvodov, prečo si zvyšok sveta myslí, že USA sú šiši (h/t Zuz)

dal by sa postaviť Lego model Death Star v správnej mierke k Lego panáčikom?

čo robiť, keď si budúci alebo súčasný zamestnávateľ vypýta užívateľské meno alebo prístupové heslo k vášmu facebook kontu?

turnaj kníh

Víkendové surfovanie

Pôvodne som si myslela, že toto video bude najhoršia linka, ktorú vám sem tento týždeň dám.  Ale nie je.

Sandra Fluke je študentka práva a feministka-aktivistka, ktorá pracovala s obeťami domáceho násilia. Keď sa v americkom kongrese nedávno debatovalo o tom, či zdravotné poistenie má plne pokrývať antikoncepciu, bola jednou z navrhnutých svedkýň. Nedovolili jej hovoriť. Rush Limbaugh je veľmi konzervatívny politický komentátor, ktorý vypúšťa z úst takéto veci:

Slečna Fluková, počuli ste už o možnosti nemať sex? Alebo nemať ho tak často?* Takže, slečna Fluková a vy ostatné feminacistky, takáto je dohoda. Ak my máme platiť za vašu antikoncepciu a tým pádom platiť za to, že vy budete mať sex, chceme z toho niečo mať a ja vám poviem čo. Chceme, aby ste z toho zverejnili videá na internete, aby sme my všetci mohli pozerať.

Neskôr sa “ospravedlnil”. Nie za svinstvá, čo povedal, ale za to, že nezvolil celkom vhodné slová na to, čo chcel povedať. Sandre Flukovej telefonoval prezident Obama (ktorý síce 1. marca podpísal proklamáciu, pri príležitosti mesiaca ženskej histórie, ale otázky reprodukčných práv sa v nej ani nedotkol, napriek tomu, že v poslednej dobe sa opakovane v rôznych podobách vynára v tunajšej politike na povrch):

Povzbudil ma, podporil ma a poďakoval sa mi za to, že hovorím o starostiach amerických žien.

Poďakoval sa jej… Ako osobné gesto je to veľmi pekné (a v tom prípade nemusel Biely dom explicitne upozorniť médiá, aby o tom informovali). Ako politické sa mi to zdá veľmi málo. “Ďakujem, že Vy ste sa postarali o toto, kým sa ja zaoberám dôležitejšími vecami.” Nehovorím, že má konkrétne rozoberať tento incident, ale zdá sa mi, že nejaké vyhlásenie ohľadom reproductive rights by sa patrilo a aj z pohľadu znovuzvolenia mu možno viac pomohlo ako uškodilo.

(Ako tak na to pozerám, Fluke vs Limbaugh mal byť asi samostatný článok. Čo už. Teraz naspäť k linkám, pre ktoré ste sem prišli.)

na odľahčenie: women’s health experts speak out (video)

o ukončení tehotenstva v neskorom štádiu

Even though I believed in choice and reproductive freedom, even though I trusted others to make decisions for themselves, when it came to my own freedom to do what I felt was best for me, I wasn’t sure if I deserved to have such an easy way out. I didn’t believe in bad luck; I just thought I had failed—as a woman, as a daughter, at motherhood—and that I should be punished. It was a crazy thought but nonetheless, it was there; grief and sorrow are unpredictable, strange, messy.

rastlina z 32-tisíc rokov starého semienka (National Geographic)

fotografická súťaž (Smithsonian)

túto mamu asi nikto nehreší, keď kojí na verejnosti:

Kojenie s mačetou

mathematics generation gap

Other technologies also create generation gaps. Today’s undergrads have been carrying a cell-phone since their early teens, if not earlier. They rarely wear watches. Some will struggle to read an analogue clock – even if there’s a clock on the wall in the exam room, they might not know how much time they have left to write the exam. The disappearance of analogue clocks, however, means that profs risk confusing students when they use clock-based language: “Rotate counter-clockwise.” “Turn clockwise.” “At 2 o’clock” (as in, 60 degrees to your right).

the rise and fall of personal computing – zaujímavé grafy

vyzerá to ako kompliment, znie to ako kompliement, je to naozaj kompliment? s výhradami, ale toto je na zamyslenie:

Secondly, they discovered that benevolent sexism was a significant predictor of nationwide gender inequality, independent of the effects of hostile sexism. Specifically, in countries where the men were more likely to endorse benevolent sexism, there were also significantly lower female participation rates in politics and the economy, and men generally had longer life expectancies, higher literacy rates, more years of education, and higher purchasing power than women. The warm, fuzzy feelings surrounding benevolently sexist statements come at a cost, and that cost is often actual, objective gender equality.

čo chýbalo na tohtoročných Oskaroch:

podľa amerického Census Bureau (“štatistického úradu”) to, čo robia otcovia je stále babysitting (ešte jeden článok na tú istú tému)

So, according to the SIPP, if you’re a mom and the father is at work, you aren’t “minding the children.” You’re the designated parent, so whatever time you spend caring for your child is, well, the norm and isn’t measured. If you care for your child while you’re working or at school, then those hours are counted. And if you’re a dad, the only time counted is when the child is with you exclusively — as soon as mom is home, your time is no longer measured, either.

* Nie je mu asi celkom jasné, že cena, ktorú žena zaplatí za antikoncepčné tabletky/vnútromaternicové teliesko/sterilizáciu (prakticky hocičo okrem kondómov), bude rovnaká, či bude mať sex raz do mesiaca alebo každý deň…

Víkendové surfovanie

TED prednáška o deťoch a pozeraní televízie:

najprv bol tento článok o francúzskych rodičoch (vďaka Mirke za linku), a potom som natrafila na tento – don’t ask, tell

áno, ale – toto som sa už niekoľkokrát snažila (s rôznym stupňom úpešnosti) vysvetliť rôznym ľuďom, ale tu to je napísané lepšie, ako sa to mne kedy podarilo

perspektíva (vďaka Ajke za linku)

veľmi životaschopné malé potvory:

podpora kojenia

Research shows that a male partner’s attitudes towards and willigness to assist with breastfeeding is the single biggest determinant of whether a woman will continue to exclusively breastfeed once she has left hospital…

Women are told, usually repeatedly, by health professionals that breastfeeding is the best ‘choice’, and the vast majority believe it. Breastfeeding advice, in many cases, seems to constitute little more than a bit of information about how to do it and a very clear intimation that it’s what good mothers do. What it all too often doesn’t include is sensitive, individualised, and knowledgable information delivered in a mother-centred way. What it definitely doesn’t come with (if it’s being delivered by a health professional or, well, just about anyone) is actual real-life support to achieve the mother’s breastfeeding goals.

zahraniční Slováci a voľby na Slovensku – aj diskusia stojí za prečítanie

-12C a vodné delo v akcii

#shitsiskosays – o Star Treku, sociálnych sieťach a voľnom čase

raz do týždňa chodievam plávať a raz do posilňovne/na zumbu – podľa toho, ako mi to časovo vyjde, a v súvislosti s tou zumbou mi môj drahý poslal toto

a ešte na pobavenie:

Mamííí

Víkendové surfovanie

Do nového roku prajem veľa dobrého a začneme hneď pár linkami:

usb – vtipné (ale prečo to zase musia byť chlapec/dievča v takejto kombinácii?)

čo sa stane, keď 15-ročné dievča vyvesí na internet svoju fotku s knihou? a tu je ešte výborný dodatok: aj ty si hrozný

muži, ktorí vysvetľujú (dnešné povinné čítanie)

ešte trochu spätne o Vianociach

Hmm, senátor Rand Paul hovorí, že vláda by nemala nariaďovať používanie nízko-energeticky-náročných produktov, keďže ženy si môžu vybrať, či budú alebo nebudú pokračovať vo svojom tehotenstve. Divné? Ešte divnejšie, keď sa na to pozrieme naopak – nemá problém s tým, aby vláda povedala ženám, či môžu alebo nemôžu ukončiť tehotenstvo, ale má problém, keď jemu táto vláda zasahuje do slobody kúpiť si záchod, ktorý potrebuje príliš veľa vody, alebo žiarovku, ktorá potrebuje príliš veľa elektriny…

opäť na tú istú tému – názory potrenciálnych republikánskych prezidentských kandidátov na ukončenie tehotenstva – extrémnejšie ako doteraz

o Dievčati s tetovaním draka a Poslednom tangu v Paríži

problémy so služobníctvom

požiadanie o ruku trochu inak:

Víkendové surfovanie

innocentive – zaujímavá myšlienka; akési trhovisko, kde organizácie prezentujú problémy, ktoré potrebujú/chcú vyriešiť spolu s cenou, ktorú sú ochotné za riešenie dať a ľudia riešia… motivácia inovácie?

dear blank, please blank – vtipné pohľadnice

a teraz niečo smutné: ženy musia mať PhD, aby zarobili toľko ako muži-bakalári

 

na odľahčenie:

Tabuľka

skutočná cena benzínu:

vtipné video o dostupnosti antikoncepcie

múzeum alebo pamätník a prečo na tom záleží – úvahy o náboženskom symbolizme a diskusia o kríži na WTC

Chceli by ste vedieť pohlavie svojho dieťaťa už v siedmom týždni tehotenstva? (Vzhľadom na to, že ja som sa pri obidvoch nechala prekvapiť, moja odpoveď na túto otázku je jasná.) Zdá sa totiž, že sa to bude dať zistiť krvným testom.

protest:

Od 22. júna ženy v malom nestečku Barbacoas v Columbijskej provincii Nariño odmietajú sexuálnu aktivitu. Po rokoch neúspešného naliehania na centrálnu vládu, aby postavila cestu, ktorá by spojila ich mesto so zvyškom provincie, im došla trpezlivosť a zorganizovali protest. Ten sa dostal do povedomia ako “hnutie prekrížených nôh”… do Barbacoas sa prakticky nedá dostať autom a kvôli tomu už zomrelo mnoho ľudí.

 

citát týždňa: “Väčšina ľudí je zdatných. Ak muž položí žene ruku na zadok, každá žena, čo je čo k čomu, sa s tým vyrovná. Je to druh komunikácie. Nemôžeme byť priatelia?”

život bez plastov – táto blogerka ide do extrému, ale niečo by sme sa od nej mohli naučiť všetci

list