Algorithms to live by

Túto knižku si so záujmom môžu prečítať aj computer science ľudia, aj tí ostatní. Každá skupina iným spôsobom, ale oba sú dobré. Ľudia, ktorí už kde-tu na nejaký algoritmus natrafili a stretli sa s nejakými jeho hraničnými prípadmi, sa nedozvedia z informatiky veľa nového, ale dostanú zaujímavé súvislosti a príklady (áno, aj zo skutočného života) a počiatočné podmienky na rozmýšľanie novým smerom. Tá druhá skupina ľudí dostane prístupným spôsobom vysvetlené aj celkom netriviálne veci, čo samo o sebe vôbec nie je málo a navyše môže tiež oceniť prepojenia na rôzne životné situácie a rozhodnutia, ktoré v nich robíme. Niektoré príklady sú uletené, niektoré prehnané, ale z veľa z nich sa dá niečo si zobrať.

Skúste. 

But for the computer scientists who wrestle with such problems, this verdict isn’t the end of the story. Instead, it’s more like a call to arms. Having determined a problem to be intractable, you can’t just throw up your hands. As scheduling expert Jan Karel Lenstra told us, “When the problem is hard, it doesn’t mean that you can forget about it, it means that it’s just in a different status. It a serious enemy, but you still have to fight it.” And this is where the field figured out something invaluable, something we can all learn from: how to best approach problems whose optimal answers are out of reach. How to relax.

If you want to be a good intuitive Bayesian, if you want to naturally make good predictions, without having to think about what kind of prediction rule is appropriate – you need to protect your priors. Counterintuitively, that might mean turning off the news.

Communication is one of those delightful things that work only in practice; in theory it’s impossible.

Named for Nobel Prize-winning economist William Vickrey, the Vickrey auction, just like the first-price auction, is a “sealed bid” auction process. That is, every participant simply writes down a single number in secret, and the highest bidder wins. However, in a Vickrey auction, the winner ends up paying not the amount of their own bid, but that of the second-place bidder. That is to say, if you bid $25 and I bid $10, you win the item at my price: you only have to pay $10.

A doctor told me about her approach to keeping things. “My kids think I’m whacky, but I put things where I think I’ll need them again later, even if it doesn’t make much sense.” As an example of her system, she told me that she keeps extra vacuum cleaner bags behind the couch in the living room. Behind the couch in the living room? Does that make any sense? It turns out that when the vacuum cleaner is used, it is usually used for the carpet in the living room… When a vacuum cleaner bag gets full and a new one is needed, it’s usually in the living room. And that’s just where the vacuum cleaner bags are.

Perhaps the patron saint of the minimal-context-switching lifestyle is the legendary programmer Donald Knuth. “I do one thing at a time,” he says. “This is what computer scientists call batch processing—the alternative is swapping in and out. I don’t swap in and out.” Knuth isn’t kidding. On January 1, 2014, he embarked on “The TeX Tuneup of 2014,” in which he fixed all of the bugs that had been reported in his TeX typesetting software over the previous six years. His report ends with the cheery sign-off “Stay tuned for The TeX Tuneup of 2021!” Likewise, Knuth has not had an email address since 1990. “Email is a wonderful thing for people whose role in life is to be on top of things. But not for me; my role is to be on the bottom of things. What I do takes long hours of studying and uninterruptible concentration.” He reviews all his postal mail every three months, and all his faxes every six.

Byt vs dom

Shoe houseKeď sme sa priznali, že kupujeme byt, tak sme tým pár ľuďom pripravili prekvapenie. Aj tým, že či nám nie je dobre, tam kde momentálne sme, a potom tým, že prečo byt, prečo nie dom? Na tú prvú otázku, nie, nie je nám zle, ale je už čas, aby sme bývali vo svojom a aby sme sa konečne niekde “zasadili”. A na tú druhú… naše rozhodovanie bolo pomerne jednoduché:

– Chceli sme sa sťahovať “rýchlo”. To znamená rádovo v mesiacoch, nie v rokoch. Hľadanie pozemku, projektovanie, stavanie, prezimovanie hrubej stavby, dokončovanie… to by bolo na dlho. Rekonštrukcia existujúceho domu by bola (možno) rýchlejšia, ale stále viac starostí a vybavovačiek, než by sa nám chcelo absolvovať. Na existenciu domu pripraveného na sťahovanie, voči ktorému by sme nemali výhrady, neveríme.

– Chceli sme byť v centre Žiliny. Teraz sme tesne za jej okrajom a je to ešte stále relatívne blízko, ale nie je to ono. Musíme sa synchronizovať buď so sebou navzájom alebo s prímestským autobusom. Nie je to praktické a ďalšie auto nechceme. A veľmi sa nám pozdávala myšlienka, že aspoň niekto by mohol chodiť pešo – vyšlo to na Miša, lebo budeme bývať asi 3 minúty od jeho práce a dúfam, že aj na Kiku (a časom Kubka), ak prebehne úspešne transplantácia do novej škôlky. Do centra kúsok, k lekárke po svojich, to považujem za veľké plus.

– Nie sme a asi ani nikdy nebudeme domáci kutili. Ono aj v byte treba niekedy kutilovať, ale stále je s ním menej starostí ako s domom. Lepšie povedané, starostí ani nie je menej, ale sa o ne postará niekto iný (domovník, bytové družstvo).

– Peniaze. Je pravda, že za tie peniaze, čo do toho dávame, by sa už dal kúpiť menší dom. Ale na druhú stranu, to čo kupujeme, je taký väčší dom pricapený navrchu malej bytovky. To nebol zámer, keď sme začínali hľadať, tak to vyšlo. Vychádzali sme z toho, že byty stoja vo všeobecnosti menej ako domy a že aj veľké byty sú tým pádom v reláciách, v ktorých sme boli ochotní sa pohybovať.

Dve nevýhody, ktoré nás neodradili:

– Veľké byty v centre Žiliny nerastú len tak hocikde. Tie, čo sme videli, boli väčšinou nadstavby a ten náš vybraný je štvrté/piate poschodie. Bez výťahu. Takže chodenia po schodoch si užijeme. S tým sme boli zmierení.

– Nemá to taký výbeh pre deti ako dom. Byt je síce v tichej štvrti, je pri ňom trávnik a pár stromov, dokonca hrozí, že čoskoro budú stavať nové detské ihrisko, ale na dom sa to samozrejme ani zďaleka nechytá. Hovorím si, že to už bude na nás, aby sa nám nelenilo a aby sme čo najčastejšie chodili s malými niekam, kde sa to zelení.

Podčiarknuté, spočítané, nám z toho vyšiel byt.

ps obrázok odtiaľto

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...