Thanksgiving (znovu) v Minneapolis

(pred troma rokmi tiež tam)

Keď som písala, ako mi pomáha internet, tak som nešla veľmi do podrobností o tom, že mi priniesol aj nových kamarátov a pomáha ostať v kontakte s tými “starými”. Ale je to tak. A ako dôsledok je potom napríklad výlet na návštevu k niekomu, koho som síce osobne stretla predtým iba raz, ale aj tak mám pocit, že sa poznáme už veľmi dlho a sme (aspoň z mojej strany) “naladené na rovnakú vlnu”.

Ešte raz ďakujem, že sme mohli prísť, veľmi dobre nám to všetkým padlo.

Thanksgiving v Minneapolis

Tak sme si na pár dní oddýchli, vypadli zo sivého Jersey a navštívili časť slovenského obyvateľstva v Minneapolis. Zopár pekných obrázkov tu.

Leteli sme v stredu večer a nestačili sme sa čudovať – letisko takmer prázdne, rady na bezpečnostnú kontrolu žiadne, doleteli sme skoro o hodinu skôr (ale zákon zachovania problémov platí, schytali sme to cestou naspäť). V Minneapolis sme sa nasťahovali k Palinovi, kde už bivakoval aj Marek.

Marek došiel zo Slovenska a vybrali sa s Palinom a Zolom na pred-thanksgivingovú dovolenku do Dominikánskej Republiky, presne do toho hotela, kde sme my boli na svadobnej ceste pred dvoma rokmi (veľa sa tam nezmenilo). Mne len bolo do smiechu, keď som si predstavila, ako oni traja prišli na check-in (do jednej izby) v hoteli, kam zvyčajne chodia zaľúbené páriky. Čo ale mali smolu, počasie im neprialo, takže vôbec nevyzerali na to, že by sa práve vrátili z Karibiku.

Humor a frflanie ich však neopúšťali, takže sme si oboje užili nasledujúce štyri dni. Trošku sme pochodili Minneapolis, St Paul a okolie, trošku sme vymrzli (áno viem, to že bolo mierne pod nulou sa ani zďaleka nechytá na tých -30, ktoré ich čakajú niekedy vo februári, ale nám, kvetinkám z New Yorku, to bolo tak akurát) a na deň vďakyvzdania sme sa (ako sa patrí) obžrali až po uši.

Vtedy sme totiž navštívili rodinku Jakubovie, kde sme okrem skvelej polievky a tradičného moriaka dostali aj krémeše (chystám sa vyskúšať ich aj u nás). Vygúľať sa od nich sme boli schopní až kus po polnoci, takže sme mali dosť času pokecať o radostiach a strastiach vychovávania slovensko-amerických detí. Slovensko-amerických preto, že Táňa a Marián sa pred pár rokmi prisťahovali aj s dvoma deťmi, teraz majú o jedno viac, ale v istom zmysle sú všetky tri Američania. Neviem si veru predstaviť, ako by sa presadili naspäť do slovenských škôl. Zaujímavé je aj to, že rodičia na nich rozprávajú po slovensky, ale odpovede prichádzajú v angličtine. Moja predstava o vychovaní dvojjazyčného krpca začína pokrivkávať.

Celkovo to bol parádny výlet, posledný deň sme mali aj trošku snehu, len škoda toho 4-hodinového meškania lietadla do New Yorku a toho, že sme sa nestretli s Kikou a Feldom. Takéto krátke prázdniny by sme mali robiť každý mesiac.

Thanksgiving

Američania včera oslávili Thanksgiving. A my tak trochu s nimi. Škoda bola, že Mišo musel pracovať, ale moriak nepočká, takže sa piekol aj bez neho. Podobne ako minulý rok, aj tento sme dostali moriaka v obchode za odmenu za nazbierane body a Mišo si vybral skoro desaťkiloveho tučniaka. Povedal, že preto, že som si pozvala spolužiakov, tak aby mu niečo ešte ostalo. Ostalo dosť.

Spolužiakom som povedala, aby prišli niekedy okolo štvrtej-piatej, z čoho mi tak nejako vyšlo, že moriak musí do trúby pred dvanástou (celú noc sa rozmrazoval, aby vôbec bol použiteľný). Ukázalo sa, že to bol dobrý odhad (aj keď nie môj – mal to napísané na obale) a pred šiestou som ho hotového vytiahla.

Spolužiaci prišli, dokonca aj v pohode trafili. Tak vám ich v krátkosti predstavím: Te-Sheng Lin, ktorý chce aby sme ho volali Nelson. Je z Taiwanu a ide sa cez zimné prázdniny ženiť. Keď ale prichádzal do Ameriky ešte nič, tu si to nejako rozmyslel, priateľky sa opýtal mailom a teraz diaľkovo organizuje svadbu. Shengbin Wang (hnedé tričko, stránku síce má, ale zatiaľ prázdnu), Peixin Zhang, ktorý sa pre zmenu poponáhľal a priateľku si našiel tu (to je tá kočka na obrázkoch) a Zhi Liang, ktorý sa vždy usmieva ako slniečko od ucha k uchu (modrá vesta).

Ak sa vám zdá, že je to nejaká presilovka číňanov, je to tým, že američanov som ani nepozývala, lebo tí oslavujú so svojimi rodinami, Andryi z Ukrajiny dostal pozvanie od ukrajinského profesora a dával vďaku tam a Rudrani z Indie sa asi nechcelo prísť. Koniec koncov, bolo nás tak akurát vzhľadom na počet stoličiek, ktoré máme.

Ostala som čumieť, keď prišli, lebo na mňa všetci vybalili darčeky. Dostala som dve krabičky zeleného čaju, maskotov budúcoročných olympijských hier, dračie tienidlo na sviečku a potom dve veci, ktoré ma dorazili. Jedno bol nakreslený obrázok ako servírujem moriaka. Ak sa vám podoba ani farba vlasov nezdá, môžem vás ubezpečiť, že na tom obrázku som naozaj ja. Pozná sa to podľa toho slona. Toho som dostala ešte na narodeniny a mám ho pripnutého na batohu, ktorý nosím do školy. Zhimu sa na mne asi zdajú žlté vlasy a slon ako poznávacie znamenie.

A tá druhá vec bol čaj pu-erh, ale nie v čajovej krabičke, ale zlisovaný do disku a zabalený v papieri. Takého disky sa kedysi v Číne dokonca používali ako platidlo. Tento poslal Xing Zhong (ďalší spolužiak), že ďakuje za pozvanie, ale že nemohol prísť. Sa mu chystám poďakovať v pondelok, ale som sa im snažila vysvetliť, že pozvanie neznamená, že musia doniesť darčeky (či prídu, či neprídu), ale neviem, či úspešne.

Párty sa vydarila, z moriaka výdatne odbudlo, cookies im zachutili tak, že si kopu nabalili aj so sebou a zakončili sme to chladnou prechádzkou k Hudson River, kde si všetci fotili panorámu Manhattanu – také predsa len v Harrisone nemajú.

A čo nasleduje po Thanksgivingu? No predsa Black Friday. To znamená brutálene akcie v obchodoch… a ešte brutálnejší nátresk. Aj som sa vybrala pozrieť jedného nákupného centra, ale minula som necelých $20 – a aj to nie na oblečenie alebo elektroniku ako väčšina ľudí, ale na vešiak do kúpeľne. Ale aj keď bol Thanksgiving viac čínsky ako americký a dnešok na americké pomery málo nákupný, mne sa páčilo. Som len zvedavá, do kedy budeme teraz jesť toho moriaka.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...