Tip na výlet: Žilinská hvezdáreň

To bolo tak. Už asi rok som v krajskej komisii matematickej olympiády. Povinností z toho nevyplýva veľa – len trochu opravovania. Ale už minulý rok sme iniciatívne zorganizovali sériu troch prípravných stretnutí pred školským kolom kategórie A. Mali celkom úspech a tento rok nám na druhý ročník prišli študenti aj zo susedných krajov. A tak sme si povedali, že rozšírime sortiment a spravili sme včera pre tých, ktorí boli úspešní v školskom kole, ešte jednodňové stretnutie pred krajským kolom (to bude budúci týždeň).

Doobeda sa počítali príklady a diskutovalo sa o nich a poobede sme chceli nejakú zaujímavú aktivitu. Tak sme ich vytrepali na hvezdáreň. Pozorovať sa nedalo ani len slnko, keďže bolo zamračené, ale strávili sme tam vyše hodinku s astronómom, ktorý nám porozprával o všeličom (o slnečných hodinách, o teleskopoch, o astronomickej olympiáde, z ktorej slováci pred troma rokmi doniesli z Ria medaily, o tom, ako nerovnomerne Zem obieha okolo slnka…) Bolo to veľmi dobré, chlapík bol príjemný a keby nebola taká zima, tak by sme ešte vydržali počúvať a rozprávať tiež bolo ešte o čom.

Zaujalo ma, že tam majú dvakrát do týždňa otvorené večer pre verejnosť. Asi sa tam vyberiem aj s deťmi v nejakú jasnú letnú noc.

Pozvánka na besedu v Žiline

plagatik turne bonding Zilina

 

A ak náhodou nemôžete prísť na besedu v Žiline, tak Vás pozývame do Banskej Bystrice, alebo na premietanie filmu v Košiciach a v Bratislave:

plagatik turne bonding-page-001

Večer svetiel v Žiline

Dnes sa v Žiline púšťali lampióny. Aj napriek zákazu.

Lampióny

Mišo s Kikou sa išli pozrieť, my s Kubkom sme ich iba pozorovali z okna (predsalen je na niečo dobré, že bývame tak vysoko…), lebo mal dnes teplotu (som si ho musela prísť vyzdvihnúť už cez obed z jasličiek), takže plánovaný výlet za lampiónmi mal zrušený.

Lampióny

Hlinkovo námestie bolo celkom plné, ja som im poradila, nech idú nad hradby pod kostolom, že na nich aspoň nebudú padať zhasnuté lampióny:

Hlinkovo námestie

Kike sa svetielka páčili:

Kika pozerá svetielka

Lampióny

Byt vs dom

Shoe houseKeď sme sa priznali, že kupujeme byt, tak sme tým pár ľuďom pripravili prekvapenie. Aj tým, že či nám nie je dobre, tam kde momentálne sme, a potom tým, že prečo byt, prečo nie dom? Na tú prvú otázku, nie, nie je nám zle, ale je už čas, aby sme bývali vo svojom a aby sme sa konečne niekde “zasadili”. A na tú druhú… naše rozhodovanie bolo pomerne jednoduché:

– Chceli sme sa sťahovať “rýchlo”. To znamená rádovo v mesiacoch, nie v rokoch. Hľadanie pozemku, projektovanie, stavanie, prezimovanie hrubej stavby, dokončovanie… to by bolo na dlho. Rekonštrukcia existujúceho domu by bola (možno) rýchlejšia, ale stále viac starostí a vybavovačiek, než by sa nám chcelo absolvovať. Na existenciu domu pripraveného na sťahovanie, voči ktorému by sme nemali výhrady, neveríme.

– Chceli sme byť v centre Žiliny. Teraz sme tesne za jej okrajom a je to ešte stále relatívne blízko, ale nie je to ono. Musíme sa synchronizovať buď so sebou navzájom alebo s prímestským autobusom. Nie je to praktické a ďalšie auto nechceme. A veľmi sa nám pozdávala myšlienka, že aspoň niekto by mohol chodiť pešo – vyšlo to na Miša, lebo budeme bývať asi 3 minúty od jeho práce a dúfam, že aj na Kiku (a časom Kubka), ak prebehne úspešne transplantácia do novej škôlky. Do centra kúsok, k lekárke po svojich, to považujem za veľké plus.

– Nie sme a asi ani nikdy nebudeme domáci kutili. Ono aj v byte treba niekedy kutilovať, ale stále je s ním menej starostí ako s domom. Lepšie povedané, starostí ani nie je menej, ale sa o ne postará niekto iný (domovník, bytové družstvo).

– Peniaze. Je pravda, že za tie peniaze, čo do toho dávame, by sa už dal kúpiť menší dom. Ale na druhú stranu, to čo kupujeme, je taký väčší dom pricapený navrchu malej bytovky. To nebol zámer, keď sme začínali hľadať, tak to vyšlo. Vychádzali sme z toho, že byty stoja vo všeobecnosti menej ako domy a že aj veľké byty sú tým pádom v reláciách, v ktorých sme boli ochotní sa pohybovať.

Dve nevýhody, ktoré nás neodradili:

– Veľké byty v centre Žiliny nerastú len tak hocikde. Tie, čo sme videli, boli väčšinou nadstavby a ten náš vybraný je štvrté/piate poschodie. Bez výťahu. Takže chodenia po schodoch si užijeme. S tým sme boli zmierení.

– Nemá to taký výbeh pre deti ako dom. Byt je síce v tichej štvrti, je pri ňom trávnik a pár stromov, dokonca hrozí, že čoskoro budú stavať nové detské ihrisko, ale na dom sa to samozrejme ani zďaleka nechytá. Hovorím si, že to už bude na nás, aby sa nám nelenilo a aby sme čo najčastejšie chodili s malými niekam, kde sa to zelení.

Podčiarknuté, spočítané, nám z toho vyšiel byt.

ps obrázok odtiaľto

Raz to muselo prísť

ŽilinaPerthMilí moji,

po skoro šiestich rokoch sa konečne ideme sťahovať. Na rodnú hrudu.

Mišo bol síce pred Vianocami na pohovore v Austrálii, aj ponuka prišla, ale nakoniec sme sa ju rozhodli neprijať. Okrem toho sa vyvrbilo aj niečo v Žiline, takže do konca marca sme tu a od mája tam. Na apríl vymýšľame ešte výlet a samozrejme sťahovanie.

Teším sa, veľmi sa teším. Nebude to ideál, to viem už teraz, ale o tom niekedy inokedy, lebo si momentálne nechcem kaziť radosť.

Pre zaujímavosť niečo, čo som písala v decembri, keď bol preč, s pracovným nadpisom Going Down Under:

Najprv sa nervózne prechádzam po byte, potom sadám ku počítaču a začínam pomaly ťukať. Som unavená, ale taký ten blbý druh únavy, ktorému ľahnutie do postele nepomôže. Pomohlo by ísť si zaplávať. Alebo sa aspoň poprechádzať – vonku je spln. Ale nejde to, lebo mi tu spia dvaja škriatkovia a ich druhý strážca je momentálne hlavou dolu, veľmi ďaleko.

Tento post možno nikdy neuzrie svetlo internetu, ale aj tak mi ho treba napísať (a možno o pár dní aj zverejniť). Uvidíme. Ak aj nie, tak v koši bude v dobrej spoločnosti.

Že či sa odsťahujeme do Austrálie? Keď som mu povedala, že nie na viac ako na dva roky, nie bez pracovného povolenia aj pre mňa a nie bez prísľubu výletu na Nový Zéland, tak som si myslela, že žartujem a že na ozajstné rozhodovanie nepríde.

Ale prišlo.

A mne sa nechce písať stĺpčeky výhod a nevýhod, ktoré bude treba potom vážiť a sčitovať a porovnávať. Lebo to nie je celý obraz. Hej, Perth vyzerá byť pekné mesto s výbornou klímou, nežili by sme si zle, bolo by to iba na dva roky. Je to ďaleko, boli by sme sami a bolo by to zase dočasné. Ako mi to už kamarátka “sčítala”, on bude mať prácu a Ty dve deti v novom meste bez známych s vyhliadkou na ďalšie sťahovanie.

Ale nie je to celý obraz.

Aj mňa to láka. Láka ma skúsiť si niečo nové, niečo úplne iné, niečo, kam sa pravdepodobne inak nedostanem. A radšej by som brala nie úplne ideálny pobyt tam, ako po pár rokoch ľutovať premárnenú šancu. A výčitky typu, že kvôli mne sme nešli.

Ale okrem toho sa aj veľmi bojím. Už tu som sama. A už dlho sa chcem vrátiť niekam, kde poznám miesto, poznám ľudí. Kde, keď potrebujem vyvetrať hlavu a niečo si premyslieť, tak sa nájde strážca spiacich detí. Fuck. Kde, keď potrebujem ísť k zubárke, tak sa nájde strážca detí a nemusím sa starostlivo tri mesiace dopredu objednávať na deň vianočného odletu, lebo to už má chlap dovolenku. Už sa ani nevládzem zasmiať na tom, že sa teším k zubárke.

Bojím sa, že spraví rozhodnutie bezo mňa. Že našu diskusiu bude považovať za ukončenú a povie im na mieste, že ideme. Že im nestojí ani za to, aby ho poslali domov sa na to so ženou vyspať (pun, oh, so intended!). Za to by som ho chvíľu nenávidela.

Bojím sa, že tam to rozhodnutie nespraví. Že príde domov a bude to na mne. Že si ja budem musieť vybrať.

Tak strašne unavená.

Tak tu to máte – the good, the bad and the ugly.

PS zdroj obrázku – a je to Žilina, koho nemám vo svojom počítači…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...