Počasie tomu síce nenasvedčuje, ale predsalen niekde v New Yorku dozrievajú mandarinky a kvitnú orchidee. Zrejme vás neprekvapí, keď poviem, že v botanickej záhrade. Pôvodne sme si mysleli, že si ju pôjdeme obzrieť niekedy v apríli, lebo je známa japonským festivalom kvitnúcich čerešní, ale keď sme zistili, že v nej Číňania, Kórejci a Vietnamci oslavujú lunárny nový rok (jarný festival), tak sme ju boli navštíviť minulú sobotu.
Istým spôsobom mi to pripomínalo gospelovú súťaž, ktorú sme boli pozrieť predchádzajúci víkend – tam totiž väčšina obecenstva bola čierna, len kde tu nejaký biely zvedavec. Podobne tu, väčšina návštevníkov ak aj nebola z Číny, tak aspoň z nejakej ázijskej krajiny a my, čo nemáme šikmé oči, sme tvorili málopočetnú menšinu.
Vonku, samozrejme, zima, takže jazierka boli všetky zamrznuté, ale vnútri v skleníkoch sme našli zopár zaujímavostí.
Okrem toho spomínaného mandarinkovníka, napríklad bonsaje. Jeden z nich práve kvitol a tešil sa nielen zo súkromného výklenku ale aj neutíchajúcej pozornosti fotoaparátov. Alebo austrálske čudá. By ma zaujímalo, ako rastú voľne v prírode (nejaké hinty, Mirečku?), pretože tu obrastali drevené kocky naplnené hlinou visiace zo stropu. Áno, ten opis je trochu divný, kliknite si na obrázok, uvidíte. Dozvedeli sme sa len toľko, že počas svojho života sa nedotknú zeme.
Samotná oslava lunárneho nového roku sa niesla v červenej farbe. Odštartovali ju kórejskí bubeníci, ktorí však nemali až taký úspech ako mladé čínske tanečnice, ktoré prišli po nich. Tie miestami tancovali, miestami hrali divadlo a predviedli aj tú chôdzu, kde máte pocit, akoby stáli na skateboarde, ktorý niekto ťahá za šnúrku. Hneď vedľa bol trh kvetov – v Číne, Kórei a vo Vietname veria, že živé kvety prinesú šťastie do nového roku, preto sa tu dali (dosť draho) nakúpiť napríklad voňavé broskyňové kvety alebo malé citrusové stromčeky.
Okrem toho, samozrejme, sprievodné dielne pre deti (výroba papierových kvetov a skladanie origami) a pre dospelých (kaligrafia). Nemohli chýbať ani špeciality čínskej, kórejskej a vietnamskej kuchyne, ale tie sme neochutnali, lebo v malej kaviarni bol príliš veľký nátresk. Celé tak trochu po americky, ale napriek tomu to pôsobilo veľmi sympatickým dojmom. Už teraz sa teším na japonskú slávnosť čerešní.
Kórejskí bubeníci (tradičné kórejské Gil Nori):
Čínske tanečnice:
Iné čínske tanečnice:
One comment