Hawaii – Maui


Warning: Illegal string offset 'src' in /data/3/a/3a7e1bc0-13d6-4f23-9dab-d8a2a009ce43/jancigovci.com/web/public_html/wp-content/plugins/vipers-video-quicktags-migrator/vipers-video-quicktags-migrator.php on line 322

Našou poslednou zastávkou bol ostrov Maui – ostrov slnka – a na ňom národný park Haleakala – dom slnka. A tam sa nám stalo to, čo väčšina ľudí pri návšteve Havaja nečaká – bola nám zima.

Na Maui sa totiž dá autom vystúpať od mora do 3000m približne za 1.5 hodiny. My sme kempovali sme vo výške 2130m v Hosmer Grove Campground (nad ránom bolo okolo nuly) a aj keď sme boli na chlad pripravení, po dvoch týždňoch vyhrievania na slniečku to bola zmena. Vtipné bolo pozorovať na vrchole turistov, ktorí sa doviezli na krátky výlet zo svojho rezortu – napríklad pani v plavkách a priesvitnej bielej tunike ledva po zadok, trasúca sa vystupuje z auta, cvaká obrázok a odchádza.

Naplánovali sme si celodenný výlet, ktorý začínal na vrchole kopca. Odtiaľ chodník schádzal dolu do údolia s krátermi a na záver serpentínami hore na plošinu a posledné dve míle dolu do kempu. Jediný háčik bol v tom, ako sa dostať hore na vrchol. Mohli sme sa síce odviezť, ale to by sme skončili poobede v kempe bez auta.

Tak som si vyhliadla sympatickú rodinku, ktorá tiež kempovala v Hosmer Grove, a spýtala som sa, či by nás  neodviezli. Súhlasili, a ráno nás vysadili pri začiatku chodníka. Keď sme vystupovali, tak sme od chlapíka dostali vizitku a keď som sa neskôr pozerala na internet, tak som zistila, že to bol pomerne známy havajský fotograf. Obrázky robí síce také photoshopovo-gýčové, ale jeho hula tanečnice visia v reštauráciách, hoteloch a všetkých darčekových obchodoch.

Napriek tomu, že ráno to tak vôbec nevyzeralo (začínali sme v oblakoch a daždi), výlet sa nám veľmi páčil. Pomerne rýchlo sa vyčasilo a výhľady boli parádne. Mne sa najviac páčili farby – išli sme cez miesta, ktoré vyzerali, ako keby niekto rozsypal piesok rôznych farieb (všetko to boli zvetrané horniny sopečného pôvodu). Popri serpentínach smerom hore zase rástli zeleno-červené paprade. Jediná nudná časť boli tie posledné dve míle do kempu.

A prečo sa Haleakala volá dom slnka? Lebo keď človek ráno pozoruje z vrcholu východ slnka, má ako na dlani celé sopečné údolie (alebo vatovú vrstvu oblakov). To sme si nemohli nechať ujsť, a tak sme sa na ďalší deň (vstávali sme ešte v hlbokej tme) vybrali pozerať mrazivý východ slnka. Tým nám už zimy stačilo a presunuli sme sa kempu Kipahulu, ktorý bol tiež v tomto národnom parku, ale z druhej strany sopky, na brehu mora.

Strašidelná však bola cesta k nemu (road to Hana a ďalej do Oheo Gulch). Cesta je to síce pekná, po útesoch, popri vodopádoch, s výhľadmi a zaujímavými odbočkami (Garden of Eden – Rajská záhrada, park Wainapanapa, …), ale často široká len na jedno auto, so zákrutami do ktorých vôbec nevidno a mostami, pri ktorých človeku nie je všetko jedno.

Cesta však stála za to, lebo kemp bol naozaj hneď na brehu mora (aj keď nemal pitnú vodu) a večer sme sedeli na skalách, o ktoré trieskala voda, pri splne mesiaca. Na druhý deň sme sa vybrali hore chodníkom, ktorý vedie k vodopádom, a zostali ako začarovaní v bambusovom lesíku. Cestou naspäť sme po troch dňoch dostali aj prírodnú sprchu, lebo sa spustil lejak, ale na rozdiel od dažďa hore na sopke, tento bol príjemný a vôbec nie studený.

Odtiaľ sme však už zamierili opäť do civilizácie (a za klasickou sprchou) do mestečka Kahului a posledné dni sa správali ako skutoční turisti (jediný rozdiel bol v tom, že skutoční turisti bývajú v rezorte priemerne za $320/noc – to je median, podľa štatistiky v miestnych novinách) a išli do akvária, šnorchlovať do krátera Molokini a popíjať fantastické smoothies z Hana Bay Juice Company.

Tak takto sme sa mali na Havaji. Páčilo sa nám? Veľmi. Išli by sme ešte raz? Asi nie, jedenkrát stačilo, ale stálo to za to. Potom už len cesta naspäť: “hang loose” prístup havajských aeroliniek, ktoré lietajú nie podľa toho, čo majú ľudia na letenkách, ale podľa toho, kedy sa naplní lietadlo; flegmatický prístup United, keď sme v San Franciscu zistili, že náš let do New Yorku zrušili a stratená batožina, ktorá došla až o deň po nás.

Kŕmenie raje:

Ešte raz kŕmenie raje:

Raje a žraloky:

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.