Tak už vieme, kto bude americkým prezidentom od 20teho januára. Po maratónskej kampani nám to včera Američania povedali. Nie, že by bol Obama to najlepšie, čo nás mohlo postretnúť, ale horšie ako Bush to hádam nebude a vyhli sme sa aj veteránovi McCainovi s pani Palinovou (voči ktorej som naozaj zaujatá), tak uvidíme, čo sa zmení a či sa zmení.
Oplatí sa pozrieť si obidva prejavy. Obama ten svoj ukončil takmer ako kázeň a mne pripomínal Martina Luthera Kinga. Nie že by na tom bolo niečo zlé, ale viac by sa mi páčilo, keby dojmom ktorý ostane, bol ten jeho samotný prísľub zmeny a plány do budúcnosti, ako oslava toho, kam sa až černoch môže dostať. Je škoda, že sa to ani dnes ešte neberie za samozrejmosť a je na to upriamá toľká pozornosť.
Na druhú stranu McCain predniesol prejav, ktorému sa toho veľa vytknúť nedá. Jedine ak to, že keby takto vyzerali jeho prejavy počas kampane (plus keby mu to nekazila pani Palinová a jeho vlastná nerozhodnosť, ako sa vyjadrovať o Bushovej administratíve), tak mohol dopadnúť lepšie.
A čo na to Slovensko? Sme.sk vyhlásilo výsledky ešte pred BBC a New York Times, keď ešte polovica volebných miestností bola otvorená a počítanie v plnom prúde – asi sa redaktorom nechcelo ponocovať, tak to tam švacli, že už je to jasné a išli spať. A nášmu slovenskému pánovi premiérovi sú výsledky ukradnuté, lebo “chlieb z toho lacnejší nebude”.
Jednu vec by sme ale predsalen Američanom závidieť mali – volebnú účasť. Tu je zaujímavý obrázok z posledného čísla National Geographic, ktorý ukazuje volebnú účasť zoradenú podľa krajín. Netreba sa úplne nechať zmiasť napríklad americkým číslom, pretože “registered voters” neznamená “dospelá populácia”. Tá je asi 220 miliónov a voliť včera išlo (rekordných) 122. Stále je to však o dosť vyššia účasť, ako sme videli posledných párkrát na Slovensku.