výslovnosť – Ešte nevieš povedať r. To je v poriadku, leblík je fajn. Aj to keď hovoríš w namiesto l. Ale keď nám chceš píliť uši, namiesto r hovoríš z (zebzík), a namiesto l anglické the (thežica, výthet). To sa naozaj nedá počúvať.
vymýšľanie s jedlom – Stále si výborný jedák. Ale niekedy ideš jesť, nejdeš jesť, ideš jesť, nejdeš jesť. Mne je jedno, ktoré z toho si vyberieš, len prosím Ťa, nemeň názor každé tri minúty. (Kým všetci ostatní jedia, Tvoje jedlo ostáva na stole, aj keď Ty odídeš. Keď dojeme, upraceme a do najbližšieho jedla nedostaneš nič, takže toto vymýšľanie je našťastie aspoň takto limitované. Ale lezie mi to na nervy.)
dôsledky – Disciplína je od slova učiť, nie trestať. A tak sa k tomu snažíme pristupovať. Ale nie sme tak dôslední a konzistetní, ako by sme chceli byť. Niekedy mám pocit, že sme také rozpoltené mäkkýše.
keď búchaš Kubka – A keď naňho žaluješ.
chumle – Množné číslo od slova chumeľ, kde chumeľ je skutočné slovo, ktoré sa používa v našej domácnosti. Označuje výsledok toho, keď si pred zaspaním intenzívne natáčaš vlasy na prsty a potom zaspíš. Keď sa ráno zobudíš, na hlave máš kopu chumľov. A tie ja musím rozčesávať. A ešte by som Ti rada podstrihla končeky vlasov, lebo sa mi zdá, že už striehnu všetkými smermi, ale Ty odmietaš. A ja som veľkým fanúšikom tohto tu.
uši ako radary – Všetko počúvaš. A v tých “najvhodnejších” chvíľach sa o to odpočuté podelíš. Mám také tušenie, že s pribúdajúcim porozumením to bude ešte zaujímavejšie.
opakovanie – Keď niečo veľmi (ne)chceš, tak to opakuješ stále dokola. Ale možno je to genetické, lebo toto nie je prvý raz, čo o tom píšem.
zubná pasta – Už to vôbec nie je boj. Niekedy dokonca naopak – prídeš za mnou a podávaš mi kefku, nech Ti umyjem zuby. Ale bez pasty. Akonáhle sa čo len spomenie zubná pasta, tak striedavo vrieskaš a zatváraš ústa. (Ono to takmer vyzerá, že to robíš súčasne, ale keď to takto píšem, tak to znie trochu protichodne…) A to sme vyskúšali rôzne pasty. Vrátane tej s Dorou.
strašne veľa rozprávaš – Je to nezastaviteľný prúd, odkedy sa zobudíš, kým nezaspíš. A je Ti jedno, či by som sa práve chcela pár minút porozprávať s iným dospelým, Ty plynule pokračuješ a očakávaš spätnú väzbu. Ani sa nečudujem, že moja schopnosť sústredenia sa pomaly hrdzavie. Ešte aj keď sa hráš sama, tak tečú slová a ja mám pocit, akoby som mala hlasy v hlave. Vypínač, potrebujem vypínač.
zlé návyky – Malým deťom vo všeobecnosti netreba veľa, aby si na niečo zvykli. Spravíš niečo rovnako trikrát a už sa to tak robilo odjakživa. Príklad? Išli sme raz nakupovať, prihodila som musli tyčinku a keď sme vyšli z obchodu, tak sme sa o ňu podelili. Zopakovalo sa to aj druhý raz. Na tretí si už automaticky očakávala, že bude “keksík”. A je to aj s inými vecami (viď zubná pasta). Môžem si myslieť, že raz sa k tomu dostanem a zmením to, spravím to lepšie, prečítam si, ako to robia iní – ale skôr ako stihnem pár razy žmurknúť, už je neskoro, problémy sú zabetónované v zákopoch.