10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 4 a 3/4)

kolobežka – S bicyklom si sa minulý rok nejako extra neskamarátila (ja stále dúfam, že tento rok to dobehneme), ale zdá sa že na kolobežke sa cítiš lepšie.

learning happens – Jedna vec je škôlka a čo sa učíš tam, krúžky na ktoré chodíš (zumba a angličtina)… ale učíš sa plynule aj doma. Niekedy je to také “naozajstné” učenie, prídeš, že si chceš niečo robiť v prváckom pracovnom zošite z matematiky, ktorý si dostala. Ale väčšinou tak úplne neformálne, vypytuješ sa a sama prichádzaš na to, ako veci fungujú. Toto ma fascinovalo “už od bábätka” a asi nikdy neprestane.

že mi veríš, a chodíš si ku mne overovať veci – Keď Ti niekto niečo povie a nie si si celkom istá, či Ťa nevodia za nos, tak si to potom u mňa overíš (“Mami, tato povedal, že v hlave máme také malé ozubené kolieska…”). Ja sa snažím sa pritom pýtať, že “čo si o tom myslíš Ty” a niekedy si vypočujem vcelku zaujímavé teórie.

keď mi povieš, že ma máš rada – Len tak, sama od seba a prídeš sa prilíškať. Je výborné, že ešte v tomto veku si také líškadlo.

večerné debaty v posteli – Vtedy sa o Tebe, o tom nad čím dumáš, najviac dozviem. Toto sa budem veľmi snažiť nepobabrať.

skoro 5-ročné deti vedia byť veľmi dobrí spoločníci – Všímaš si zaujímavé veci a rozprávaš o nich, máš “nepokazené” názory. (No a potom sa to nečakane zvrhne na záchodový humor alebo niečo podobné. Čo už.)

začínaš sa zapájať do domácich prác – Vykladáš príbory z umývačky, pomáhaš chystať jedlo na stôl, pomáhaš s upratovaním. Mala by som Ťa nechať robiť viac vecí.

vďačnosť, za akýkoľvek “projekt” (typu sviečky alebo hrnčeky), do ktorého sa s Tebou pustím – Z tohto mi je zároveň smutno, lebo by som sa mala snažiť častejšie.

kresby – O tých som už párkrát písala. Sú čím ďalej tým sofistikovanejšie, ale stále sú výborné. (Case in point – šaty na ktorých bol zub – stolička. Kde sa to vzalo? Ms Fizzle z knižky Yellow Magic Schoolbus má predsa na šatách všeličo, tak prečo nie zub.)

vianoce boli veľmi fajn – Ako si bola zvedavá na všetky darčeky, nielen tie svoje, roznášala ich a pomáhala rozbaľovať.

spanie v spacáku – Mali sme tu jeden víkend “fullhouse” a bola obsadená aj Tvoja posteľ. Dostala si spacák a karimatku a veľmi si sa tešila zo spania “vo vaku”. (Kubo dostal rovnakú výbavu, ale ten si to po 15tich minútach namieril ku nám do postele.)

ostatné články z tejto série

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 4 a 3/4)

doktori – To, že by sme si teoreticky mali dať zase jedno kolo behania po lekároch… krv, očné, zuby, neurológia, prebrať výsledky na genetike… Vôbec sa mi do toho nechce. Okrem iného aj preto, lebo len málo vecí neznášaš tak ako odber krvi.

predbiehanie a provokovanie Kuba – Ono je to asi normálne a ja sa to snažím ignorovať, pokiaľ sa dá a nechať vás, nech si to riešite medzi sebou. Lebo keď zasiahnem, tak je to častejšie v Kubov prospech, keďže on je ešte stále v nevýhode, ale nechcem, aby si to Ty vnímala, že jemu nadržiavam. Bežíš rýchlejšie ako on, ja Ti nechcem hovoriť, nech ho necháš vyhrať, ale zase zakaždým počúvať jeho jačanie, pričom Tebe je to v zásade jedno, len on by chcel byť prvý. A presne vieš, čo ho vytočí a aj tak to robíš. Prečo?

veľa vecí si nechávaš pre seba – Tým, že už chodíš do škôlky, veľa vecí sa Ti deje mimo mňa. A veľa z nich si necháš pre seba a dozviem sa o nich len tak mimochodom. Na priame otázky väčšinou neodpovedáš a môj najspoľahlivejší zdroj informácií sú večerné debaty v posteli, už po čítaní, keď je zhasnuté svetlo. Ale ani to sa nesmiem pýtať, vtedy sa zasekneš, musím Ťa nechať rozprávať a počkať si, čo príde. Bojím sa, že raz Ti niekto ublíži a Ty to budeš nosiť v sebe bez toho, aby si nám o tom povedala.

plávanie a namáčanie vlasov – Neviem, kde sa to pokašľalo. Kedysi si mala veľmi rada vodu, ponárala si sa bez problémov. Teraz? Vreskoty, keď sa Ti na plavárni trochu namočia vlasy. (Nedeľné umývanie vlasov absolvuješ síce s nevôľou, ale bez zvukového doprovodu, predpokladám preto, že to je už zabehnutý rituál.) Do vody ideš, ale treba Ťa ukecávať. V škôlke si mala dva 5 týždňové krúžky plávania a saunovania, ale po tom druhom mi učiteľka povedala, nech Ťa už na tretí nedávame a radšej nech skúsime ísť častejšie s Tebou plávať my, lebo si s nimi nechcela chodiť do vody.

panický strach zo psov – Stále si nie som vedomá toho, že by si mala nejaký zlý zážitok s nejakým psom, ale akonáhle sa k Tebe pes priblíži bližšie ako na meter, tak jačíš a utekáš. A to nielen, keď to je veľká tmavá obluda, ale aj úplne malé neškodné metličky. V bytovke bývajú dvaja psíci – jeden taký malý biely brčkavý, druhá taká staršia hnedá miešanka – obaja priateľskí už na pohľad, a Ty vrieskaš vždy keď sa stretneme na schodoch. Sused vedľa nám už navrhol, že či neskúsime nejaké spoločné prechádzky s ich Lesiou, lebo sa mu zdá, že takáto reakcia nie je celkom normálna. Povedala som, že hej, ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali.

málo one-on-one času – Obyčajne, keď sme spolu, tak je s nami aj Kubo a ja by som sa Ti chcela viac venovať “jeden na jedného”.

kričanie – Kričím na Teba príliš často. A potom niet divu, že Ty niekedy tiež kričíš na ľudí.

zápal očných spojiviek – Alebo čo to je. Priniesla si to zo škôlky, o dva dni to už samozrejme mal aj Kubo.

ostatné články z tejto série

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubko, 2 a 3/4)

koľko máš energie – Je to fascinujúce, ako niekedy ideš ako natiahnutý kľúčikom. A ideš naplno. Vedľajší efekt je, že keď sa konečne unavíš, príde to zrazu. Padla. A potom sa ukňučaný a/alebo hladný necháš niesť. A niekedy, keď nedojdeme až do tohto štádia, tak mám aj výčitky, že Ti “nestačíme”. Mali by sme Ťa viac vybehať, vyblázniť. Rozmýšľam, že sa spolu zase prihlásime na nejaké cvičenie, nech máme aj externú motiváciu.

ako Ťa nadchnú všetky zážitky – Cesta lanovkou bola samozrejme paráda, to sa Ti nestáva každý deň, krútili sa tam kolesá, hojdali sme sa vysoko. Novoročný ohňostroj tiež zanechal dojem a ešte aj teraz o ňom občas rozprávaš. (Nie, nenechali sme Ťa ponocovať, ale o polnoci si sa zobudil na “tie farebné buchoty”, tak to som Ťa už zobrala ku oknu pozerať.) Ale potešia Ťa aj také veci ako jazda trolejbusom, zatváranie garáže, ping-pong s Didim alebo zakladanie ohňa s dedom. Ku šťastiu netreba veľa.

keď si spievaš – Niekedy si len tak hmkáš, niekedy sú tam aj slová. Keď sám, tak väčšinou len popod nos, ale keď sa pridáš ku Kike, tak spievaš už aj nahlas. A niekedy si vymýšľaš vlastné nezmyselné texty pesničiek.

ako sa ešte stále niekedy prídeš o mňa obtierať hlavou

smiech – Si neskutočne zlatý, keď sa smeješ.

kopanie nohami v bazéne – Aspoň niekto v tejto rodine zdieľa moju radosť z vody. Aj keď je pravda, že na Tvoju otužilosť sa ani ja nechytám, ale plávanie sa nám páči rovnako. Keď sme boli včera v bazéne, tak Tvoja najväčšia zábavka bola kopať nohami, aby to čo najviac špliechalo. A celkom Ti tie kraulové a znakové nohy idú (to bude asi tým, že ešte nemáš zlozvyk zohýbať pri tom kolená…).

čo by som si dal? – Keď si hladný, tak chodíš snoriť po kuchyni, na špičkách nakúkaš na kuchynskú dosku a kade-tade, či niečo nenájdeš. Alebo si vytiahneš lyžicu a začneš pobehovať pýtajúc polievku. Baví ma variť, keď viem, že mám takého ochotného jedáka.

náhodné počty – Časť v slovenčine, časť v angličtine, určite nie po rade – tak nám recituješ čísla. A podobne počítaš, keď sa niečo vhodné vyskytne. A prsty sa Ti popri tom riadia ešte iným nezávislým randomom.

nepadáš z postele – Je pravda, že sme Ti spanie doma vymysleli celkom dobre, ale aj keď sme na výlete alebo na návšteve a más normálnu veľkú posteľ, tak sa s tým vysporiadaš a spíš na nej.

ostatné z tejto série

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, 2 a 3/4)

večerné vybiehanie na záchod – Mišo tomu hovorí električka. Ty proste vieš, že keď povieš, že ideš na záchod, tak niekto s Tebou vždy pôjde. A využívaš to večer, keď už máš spať, niekedy aj zo päťkrát, zhruba po piatich minútach.

málo piješ – Mlieko nechceš vôbec, čaj len veľmi zriedka. Donedávna si pil hlavne vodu, teraz si ju nechávaš zafarbiť troškou džúsu. Ale na celkový objem sa mi to zdá stále málo a neviem, ako do Teba tie tekutiny dostať.

mánia so zapínaním a vypínaním vypínačov – Nie je pre Teba veľa lepších zábaviek, ako šťukanie vypínačmi. Ako, áno, rozumiem, je to cool, lebo tu šťuknem a tam sa zasvieti. A šťuknem a magicky to zase zhasne. Ale keď Tebe nestačí si šťuknúť len dva razy a dočiahneš už na veľa rôznych vypínačov. Jáj a ešte keď sa začnete s Kikou predbiehať, že kto bude čo šťukať prvý, to je len radosť pre všetkých naokolo.

nezmyselné prepuknutie v plač alebo kňučanie – Niekedy vieme prečo, ale často to prichádza úplne neočakávane. Proste Ti niečo sadne na nos a je to pre Teba katastrofa. Ja Ti potom hovorím, že ak niečo chceš, tak musíš povedať čo, ale vo väčšine prípadov to nefunguje a musíme proste počkať, kým to prejde.

zobúdzanie sa s revom – Neviem, či sa Ti snívajú nejaké hrôzy, alebo sa zobudíš a chvíľu sa nevieš zorientovať, alebo čo to je? Ale niekedy sa budíš s veľkým revom a chvíľu Ti trvá, kým nabootuješ.

kôrky – Vždy najprv vyhryzieš stred chleba a musíme Ťa potom ukecávať, aby si dožul aj kôrky.

hádžeš všetko možné do pohára – Ďalšia Tvoja veľmi obľúbená činnosť je pri jedení skúšať, čo sa bude diať, keď hodíš do pohára s vodou omrvinky, kúsky ovocia, zemiak… no proste to, čo práve ješ. (A potom, že prečo sa Ti to nechce piť, všakže?)

máš nás omotaných okolo prsta, šéfe – Krásne to vidno, napríklad keď niečo vyparatíš. Zbadáš, že sa hneváme, nahodíš anjelsky kukuč, prídeš sa prilíškať a obtierať si hlavu a to je potom ťažko zachovať kamennú tvár.

špinavé zuby – Neviem, čo to je, ale nech drhneme, ako drhneme, predné zuby máš také sivasté. Keď pôjdeme k zubárovi na kontrolu, tak sa na to musím opýtať.

ostatné z tejto série

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 4 a 1/4)

Ako k nám ráno chodíš do postele. Celú noc by som Ťa tam mať nechcela, ale v polospánku Ťa nad ránom objať a ešte chvíľu nemusieť vstávať je príjemné prebúdzanie. Tvoja bábätkovská vôňa je už dávno preč (aj Kubo už má len trošku), ale taký ten zľahka spotený detský spánok ešte stále cítim. A zohrievaš si u mňa studené nohy.

Ako ma vítaš, keď sa od niekadiaľ vrátim. Hlasné nadšené “Ahoj, mami” a rozbehneš sa ku mne primáčknuť.

Aká si bezprostredná a komunikatívna – aj s deťmi aj s dospelákmi. Všeličo im porozprávaš.

Ráčkovanie. Naučila si sa hovoriť r. Ale je to ešte len zo dva týždne, veľmi čerstvé, “nevyjazdené”, takže tie r-ká sú veľmi výrazne. Je zábava počúvať slová ako rrebrrík, potrrebujem čerrvenú farrbičku…

Ako sme si užili leto. Všetko je pre Teba zážitok a výlety, ktoré sme robili, sa Ti veľmi páčili. Vrátane týždňa, kedy si bola “sama” u starých rodičov v Senci. Ešte aj chystanie nového bytu je pre Teba dobrodružstvo a s elánom si mi pomáhala, pridržiava a podávala veci, keď sme sa pripravovali na maľovanie. Teraz sa tešíš do novej škôlky.

Ako si sa naučila ovládať emócie. Už máme oveľa menej kňučania, ako bývalo.

Vymýšľaš si. Nezmyselné pesničky, príhody, ktoré sa Ti akože stali, postavíš niečo z tangramových kociek a potom hádaš, že čo to je.

Spievanie. Týždeň sme boli s kamarátmi na výlete pri detskom matematickom tábore (Sezam) a tam ste aj s Kubom očarili duetom (touto uspávankou). Váš repertoár nie je príliš veľký, ale stojí za to. A od tábora je Vaša najobľúbenešia pesnička Martine, Martine.

Ako veľmi vážne vysvetľuješ ľuďom, ako veci fungujú a ako čo treba spraviť.

Ako si vychutnávaš zmrzlinu. Kubo je zaseknutý klasik, vždy si pýta čokoládovú, ale Ty experimentuješ – jogurtová, šmolková, tá zelená (mentolová)… nie, nie všetky naraz, vždy len po jednej. To je pár minút, kedy sa Ti zastavia slová a labužnícky sa sústredíš len na svoju dobrotu.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 4 a 1/4)

ostatné tu

Úplne ma vytáča, keď Kuba na niečo upozorním (Nešpáraj si v nose. Nerozumiem, keď kňučíš, pekne mi to povedz…) on prestane a Ty v tom momente začneš naschvál robiť presne tú istú vec. Gŕŕŕ.

Keď si napcháš plné ústa jedla, akoby si sa bála, že Ti niekto zoberie. Ani sa Ti nedá poriadne žuť a pridávaš si ešte ďalšie. Nerozumiem tomu, lebo jedla máš dosť, aj Ti pridáme, keď si vypýtaš, oveľa lepšie by sa Ti jedlo, keby si si netlačila všetko naraz a aj tak to robíš…

400 otázok za deň. Nie, nerátala som ich. Ale štvorročné dievčatá vraj majú najviac otázok a u Teba to teda naozaj platí. Niektoré sú zaujímavé, ale niekedy sa len pýtaš dookola stále na to isté.

Nechceš sa bicyklovať. Bicykel si dostala na tretie narodeniny, ale bicykluješ sa málo. Je to makačka ukecať Ťa, aby si sa naň posadila, potom dvakrát zakrútiš pedálmi a povieš, že stačilo. Ale budeš o tom potom teoretizovať, ako potrebuješ prilbu, ako sa Ty už vieš bicyklovať… Mne by sa tak veľmi páčilo ísť sa všetci spolu bicyklovať – ja, Mišo, Kubko na sedačke za jedným z nás a Ty na svojom bicykli – ale to je zatiaľ utópia.

Dnes si mala na raňajky jogurt. A po raňajkách 4 fľaky na tričku a 3 na obruse. Ako… ja rozumiem. Stane sa. Kvapne raz. Ešte možno druhý. To už si dvakrát počula, že si máš dávať väčší pozor. Ale sedem? Je pravda, že toto je skôr rarita, ako pravidlo, ale seriously. Sedem fľakov z jedného jogurtu?

Keď na mňa vykrikuješ na celý dom “Mamí, kde si?”, bez toho, aby si sa obťažovala najprv sa ísť pozrieť. Alebo keď odo mňa chceš, aby som Ti išla hľadať tú úplne najdôležitejšiu vec, čo práve potrebuješ, lebo ju “nevieš sama nájsť”, ale ani si sa nepokúsila (a pravdepodobne na nej práve sedíš).

Že už začínaš byť v takom veku, keď Ti môže niekto ublížiť aj tým, že Ti niečo škaredé povie.

Že mám starosti, ako si zvykneš na novú škôlku. A obavy, aby si tam nemala rovnaké problémy, ako v tej prvej.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubko 2 a 1/4)

ako sa chodíš mojkať – A ešte, ako dávaš pusinky a ako sa Ti páčia tie moje. Viem, že Ťa to prestane baviť skôr ako mňa, ale dúfam, že ešte chvíľku nám to vydrží.

ako rozprávaš – Celé slová, rozvité vety. Najväčšiu zásluhu má na tom asi Kika. A my všetci ostatní sme radi, ako parádne sa s Tebou už dá pokecať a ako vieš vyjadriť, čo chceš/potrebuješ. A veľmi zlaté je, keď hovoríš tých pár anglických slov, čo vieš. Tam Tvoje mierne šušlanie nie je bug ale feature :).

páčia sa mi Tvoje chute – Jedávaš takmer všetko. Keď sa snažím si spomenúť, čo si mi naposledy ofrfľal, tak ma napadá len kôprová omáčka a to že ješ málo surovej zeleniny. Ale čo je fascinujúce, tak máš vyslovene rád také veci ako kyslé uhorky alebo syr s bielou plesňou (Hermelín, Camembert, …). Tato nad tým krúti hlavou, ja sa tíško usmievam. Sklamaný si bol akurát z olív. Vyzeralo to na také dobré hrozno a namiesto toho tá trpká chuť.

že doma si už bez plienok – Aj sa vypýtaš, že ideme na nočník. Ráno sa často budíš so suchou plienkou. To ešte ani zďaleka neznamená, že sme hotoví, nehody sú stále na dennom poriadku. Ale už vidno svetlo na konci tunela.

ako máš rád všetko možné trasenie, prevracanie, šteklenie, jašenie sa – A prídeš si aj pre dupľu.

spievanie – Aj keď nevieš slová nejakej pesničky, tak si pohmkávaš. A najobľúbenejšia je Krtek od Petra Skoumala. A ešte Gramofónci.

idem si kvôli Tebe kúpiť bicykel – Časom domontujem aj detskú sedačku. Plán je taký, že keď sa presťahujeme, tak Kika to bude mať do novej škôlky na skok a ja budem môcť do školy chodiť na bicykli s krátkou zástavkou v Tvojich jasliach. Akurát si to najskor budem musieť natrénovať s nejakým batohom alebo niečím, lebo Ťa nechcem niekde otrieskať.

ako sa rád hráš s vodou – A s pieskom. Si nenáročný, stačí lyžica, pár kelímkov a o zábavu je na dlho postarané.

náhodné spontánne komplimenty – Stáva sa to veľmi zriedka a vždy nám potom spadne sánka. Raz si mi povedal “Mama, máš krásne vlasy.” Tato sa neveriacky skoro otočil za volantom. Toto plus Tvoje oči a jamky v lícach a si na zjedenie.

odhodlanosť – Keď niečo chceš, tak si ideš za tým. Ak treba, s vážnou tvárou si dotiahneš dospelého za jeden prst na pomoc. A všetko to zdôvodníš svojou skvelou logikou “Potrebujem toto, lebo toto potrebujem.” Ak sme Ťa večer odtrhli od nejakého nedokončeného projektu s tým, že treba ísť búvať, tak sa ráno zobúdzaš a ako počítač nabootovaný zo sleep režimu pokračuješ presne tam, kde si prestal.

Kika v tom istom veku

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, 2 a 1/4)

Na jeho druhé narodeniny som to nejako premeškala, ale teraz, po pol roku od posledného zoznamu, píšem nový:

zabíjanie lienok a chrobákov – Mal si v ruke hračkársky autobus, na chodníku bol chrobák. Švac ho tým autobusom, chrobák to už nerozchodil. Alebo minule na prechádzke sme pozerali lienku. Najskôr si sa usmial a potom si ju pristúpil. My Ťa to neučíme, predpokladám, že ani v jasliach nie. Ale tam som Ťa už párkrát našla poobede na dvore v hlúčiku ďalších detí pozorovať kolóniu takýchto nejakých chrobáčikov. Tak neviem.

špáranie sa v nose – Toto robila aj Kika, keď bola taká ako Ty, a už ju to viac-menej prešlo, tak dúfam, že aj Ty sa toho časom zbavíš.

keď nevieš čo chceš, ale budeš pre to kričať, kričať, kričať – Celý sa vynervuješ, ja netuším, čo chceš, aby som spravila, Ty už si to pravdepodobne tiež zabudol, ale kričíš si ďalej. Alebo keď začneš “Necem toto”, ja na to “Dobre, tak daj” a Ty “Cem, cem to, buuuu.” “Nech sa páči.” “Nie, necem, beee.” A tak stále dokola.

že už nie si taký “easygoing”, ako si bol – Možno je to čiastočne spomienkový optimizmus, ale Ty si bol také kľuďas slniečko. A teraz si (občas) taký nervák. Ale nie na všetkých… V jasliach? Vzorové dieťa. Na návšteve s mojím otcom? Priam ukážkové. Ale keď som potom poblíž ja alebo tato, tak sa uvoľní nejaká zátka a všetko, čo sa Ti za ten čas nazbieralo, sa vyleje. Na jednej strane ma to veľmi teší, lebo to znamená, že to nedusíš v sebe a že sa s nami cítiš dostatočne bezpečne, aby si to dostal von. Ale na druhú stranu ma z toho ide poraziť.

pruh – Máš ho na slabinách. Hovorila som o tom detskej doktorke, priamo vtedy Ti ho nebolo vidno, ale aj tak nás poslala za chirurgom, nech sa na to pozrie. Keď sme boli uňho, tak samozrejme tiež nič, máme to pozorovať, o tri mesiace na kontrolu, keby bolo zle, tak utekať na pohotovosť. Ale ja ho vidím skoro každý deň. A niekde v pozadí mysle stále trochu tŕpnem, že príde ten plač od bolesti, ktorý nebudeme vedieť utíšiť, a budeme utekať na pohotovosť.

keď vedome provokuješ Kiku – Máš síce len niečo cez dva roky, ale  p r e s n e  vieš, čo ju vytočí. A niekedy to zneužívaš. A keď ju vyrušuješ pri zaspávaní. Už sme z vašej izby počuli aj hlášku “Kubko, nechaj ma, ja už chcem búvať.”

ako musíš mať všetko, čo má Kika – A ona je väčšinou rozumná a chápe, že po chvíli Ťa to prestane baviť a hračku jej vrátiš. Ale niekedy nie je. A to sú potom hrozné škreky na obidvoch stranách. A tie Lego autíčka, ktoré sú momentálne v akcii na Shell benzínkach? Tie musíme brať po dvoch rovnakých, lebo inak máme problém.

čítanie tých istých knižiek a spievanie tých istých pesničiek – Pre Teba možno upokojujúce, ale pre mňa miestami nervy-drásajúce. Kika chce experimentovať, ale Ty by si bol najradšej, keby sme si každý večer pred spaním prečítali presne to isté.

stále soplíš – Je leto, mesiac bez prestávky praží slnko, padajú teplotné rekordy… a Ty soplíš a kašleš. Teplotou si nás vystrašil dva dni pred dovolenkou, ale našťastie, ako prišla, tak z ničoho nič na druhý deň odišla a my sme vyrazili. Na výlete, klop, klop, nič. Ale po návrate Ťa dostalo (asi) žilinské kúpalisko, lebo od jednej z návštev tam si zase raz usoplený. Ja už nechcem…

Kika v tom istom veku

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 3 a 3/4)

IMG_6005ako sa chodíš niekedy prilíškať – Pusinkovanie nemáš veľmi rada, takže som si na Teba vymyslela fintu – nedávam pusinky ja Tebe, ale poprosím, aby si dala Ty mne. Ty sa potom zachichoceš a pusu mi dáš. Ale pritúliť sa chodíš rada.

zvedavosť – Všetko Ťa zaujíma. Dopravné značky, ako veci fungujú, čo sa bude diať… A nenecháš sa odbyť nejakou povrchnou odpoveďou, chceš sa vždy dopátrať až na koreň veci.

nové slovné spojenia – Nie vždy ich používaš správne, ale to ako zakomponuješ tie naše do svojej reči, je perfektné. “Mama, idem sa hrať, hovorím Ti to poslednýkrát.”  “Mama, tato, nemačkajte sa.”

ako čítaš písmená a čísla – V zásade všade, kde ich vidíš. Ale čísla najradšej na domoch, keď sme na prechádzke. Niekedy zľava doprava, niekedy sprava doľava. Ja Ťa neopravujem a vo vnútri sa vždy trochu zaškaredím, keď Ťa opraví niekto iný. Trochu ich začínaš aj kresliť/písať. Do čítania a písania Ťa vôbec netlačíme, ale už začínaš tušiť, že to otvára kopu možností a myslím, že nebude dlho trvať, kým si uvedomíš aspoň ten príncíp, ako sa písmená spájajú do slov.

Tvoje kresby – Tu je malá vzorka. Asi každý rodič sa vytešuje, aké má kreatívne dieťa. Ja tiež rada takto cez obrázky nakúkam do Tvojej hlavy, kde sa zjavne preháňajú všeliaké pozoruhodné veci.

keď sa hráš s tatom alebo s dedom – Staviate z lega, z kociek, cvičíte, hráte hry s panáčikmi. A Ty im veľmi presvedčivo vysvetľuješ čo a ako treba robiť.

že sa pokojne pustíš do debaty s neznámym dospelým alebo dieťaťom – Toto tiež veľmi málokedy tlmíme. Chcela by som, aby Ti čo najviac z tej bezprostrednosti ostalo.

nefalšované nadšenie – To je tá pozitívna stránka nedočkavosti. Keď sa na niečo tešíš, tak to z teba vyžaruje na všetky strany. A je to nákazlivé. Rada Ti robím radosť.

keď pomáhaš Kubkovi – Páči sa mi, keď ho chceš niečo naučiť, a pomôcť mu, keď mu niečo nejde. A ako si sa potešila, keď sa k Tebe prisťahoval do izby.

nenecháš sa oblbnúť – Tato to na Teba niekedy skúša, ale Ty sa nenecháš a párkrát si ho už nachytala na hruškách. (Naposledy s čokoládovým termixom, ktorý sme “nemali”.)

že rada chodíš do telocvične – Tam som nás prihlásila, aby sme sa chodili aspoň raz do týždňa niekam spolu vybehať a vyjašiť. Trénujeme tam aj rovnováhu a skákanie a iné veci, ktoré Ti zatiaľ celkom nejdú, a mám radosť, že sa vždy tešíš, keď tam ideme. Teta Marta to s deťmi vie.

nebývam vždy taká nadšená

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 a 3/4)

už zase to začína – Raz som s tým už praštila. Po návštevách všeliakých doktorov, ktoré k ničom neviedli, sme k nim jednoducho prestali chodiť. Len on ten červík v hlave je hnusný, lebo neodchádza, iba sa niekam na chvíľu zašije a potom zase začne vykukovať. A tak to ideme skúsiť plus mínus odznovu, tentokrát so slovenskými lekármi. V prvom kole to vyzerá na vyberanie nosných mandlí, lebo máš stále zaľahnuté v ušiach a nepočuješ celkom dobre. A potom postupne návštevy ďalších štyroch špecialistov. Vôbec sa neteším. Vôbec sa mi do toho nechce. Čo si budeme navrávať, neznášam to. To ako sa nás niekto hneď na začiatku 5-minútového stretnutia snaží zaškatuľkovať  a pozerá sa iba na tú svoju časť a nevníma Ťa ako celého človeka… Ale zase raz sa pasujem s myšlienkou, že čo ak neskôr už bude neskoro?

strašne nahlas rozprávaš – To súvisí s tým nie celkom dobrým počutím a dúfam, že mandľami a prefúknutím uší sa to spraví.

jedna z najčastejších vecí, ktoré Ti hovoríme, je “Kika, počkaj.” – Asi to dosť vypovedá o nás, o rodičoch. Ale aj o Tebe. Všetko chceš hneď, teraz, už. Alebo ešte lepšie pred piatimi minútami.

sladkosti – Keby to bolo len na Tebe, mlsala by si oveľa viac, než Ťa necháme. A myslím, že Ťa nechávame celkom dosť, pečiem skoro každý týždeň. Ale nebaví ma stále vysvetľovať, že teraz nejdeme jesť čokoládu alebo nejakú dobrotu zo špajze …

nechceš piť čaj – Akýkoľvek. Minule si začala vymýšľať aj s vodou, ale to Ťa našťastie prešlo. Dávať Ti iba mlieko a riedený džús sa mi nepozdáva.

nechceš skúšať nové rozprávky – Nie je to nuda pozerať stále to isté Spievankovo a obľúbencov Pata a Mata?

vyjednávanie – Obzvlášť ráno. Ver mi, ani ja rána v pracovné dni práve neobľubujem, ale všetkým by nám išli lepšie, keby sme nemuseli stále dokolečka diskutovať, že sa naozaj treba prezliecť z pyžama, alebo vyliezť z postele.

keď robíš Kubovi naschvály – Mávaš mu pred tvárou niečím, čo chce. Alebo mu vytrhávaš veci z rúk. Grrr. Nechcem vám robiť policajta.

ďalšie z tejto série

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...