10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, 10 mesiacov)

zapínaš práčku – Ten veľký gombík je naozaj lákavý. Máš ho vo výške očí, keď sa postavíš, a tak vždy keď máš cestu okolo, testuješ, či dávame na Teba pozor. Už sa mi stalo, že si spustil práčku, aj to, že si zastavil pranie. Keď sa o mesiac presťahujeme, o tieto príležitosti prídeš, ale nerobím si ilúzie, nájde sa niečo nové. Už teraz testuješ, či by sa nedalo niečo spraviť s tým gombíkom na umývačke riadu (akurát tým sa trochu ťažšie krúti). A to ani nespomínam, ako si chodíš namáčať ruky do záchodu, keď náhodou zabudneme zavrieť dvere na kúpeľni…

nočné budenie – Ach. Nevadilo by mi, kebyže sa dva-trikrát za noc zobudíš, cucneš si trochu mlieka a všetci spíme ďalej. Naozaj. Ale Ty nie. Ty sa zobudíš, posadíš alebo postavíš a ešte so zavretými očami začneš revať. Tak ja Ťa zoberiem a Ty sa zo všetkých síl krútiš preč. Tak Ťa položím naspäť a Ty ďalej reveš. Tak Ťa zase zoberiem. A zase dokola. Tento cvičenie si zopakujeme tak 5-6krát, kým si buď spomenieš, že si sa vlastne zobudil na hlad a tak si dáš mlieko a spíš ďalej, alebo zistíš, že vlastne ani nevieš, prečo si sa zobudil, vypučíš zadok do vzduchu a tiež spíš. A o dve hodiny znova. Niekedy pomôže, keď Ťa dám do našej postele, ale niekedy naopak, budeš sa medzi nami metať a zavýjať, kým Ťa zase nedám do tej Tvojej. Úplne náhodne.

že v noci som Tvoj jediný rodič - Ak sa necháš v noci niekým utíšiť, tak som to ja. Čo až príliš jednoducho dovoľuje niekomu inému sa z toho vyzuť.

ohrýzaš pánty na dverách – Neviem, kedy si na to prišiel, ale zistil si, že spodný pánt na našich vchodových dverách sa dá rozobrať. A prvé, čo Ťa napadne, je dávať si súčiastky do úst. (Ako sa babyproof-ujú pánty?)

ako na Teba musím stále dávať pozor – To súvisí s tou práčkou a záchodom a pántami. Ale okrem toho, aj keď si “out of trouble”, tak musím dávať pozor, aby si neožužlával papierové knižky, alebo nerozoberal to, čo práve Kika stavia, …

že si druhý v poradí – Keď bola Kika taká malá ako Ty, dostalo sa jej oveľa viac pozornosti. Často sme jej čítali, rozprávali priamo na ňu. Tebe čítame oveľa menej a aj keď sa snažím dávať si pozor, aby som rozprávala aj na Teba, väčšina hovoreného slova, ktoré počuješ je dialóg iných ľudí. Nie že by to samo o sebe bolo zle, ale mi je to ľúto.

neporiadok, ktorý si schopný narobiť pri jedení – Ani nie tak to, že si zababraný až po lakte a po celej tvári, lebo to mi stojí za to, že môžem sledovať, ako sa sám s nadšením kŕmiš. Ale Tvoj stolík a dlážku pod ním musíme umývať po každom jedle. A nie vždy je to collateral damage, niekedy úplne zámerne hádžeš jedlo na zem.

stále slintáš – Stále máš otvorené ústa a sliny Ti tečú všade. Jediné naše “šťastie” je, že ako ideš a slintáš, tak si to rovno po sebe aj utieraš. Áno, viem, gross.

že si prišiel na to, ako sa otvárajú šuflíky – A chodíš pravidelne kontrolovať plechy pod rúrou a šuflík s káblami. Zaujímavé je, že jediné, čo Ťa zaujíma v šuflíku s Tvojimi vecami, sú vlhčené utierky na zadok.

(tie ostatné)

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 2 a 3/4)

hlášky, ktoré hovoríš – krtečko, toto je perfektná piškótka, Kika je v balíku (= zabalená v uteráku po kúpaní)… Už si ich naozaj musím zapisovať, lebo ich rýchlo zabúdam a je to veľká škoda.

výslovnosť – Už to nie je len baby talk, lebo používaš aj “veľké slová”, ale stále je to ešte veľmi detské a nejdú Ti niektoré hlásky (hlavne l a r), čo v kombinácii znamená úžasnú výslovnosť. Keď sa k tomu pridajú občasné anglické slová, je to veľká zábava počúvať Tvoj svojský prízvuk. (tam su bauony, idem intu d bed…)

oči – Si krásna. Nechcem, aby si sa tým nejako extra zaoberala alebo tomu prikladala nejakú váhu a snažím sa neobdivovať Tvoje črty zakaždým, keď sa na Teba pozriem, ale si jednoducho krásna. A najviac vynikajú Tvoje oči. Veľké, hnedé, mäkkučké.

zaujíma Ťa, ako všetko funguje – kam ide obsah záchodu po spláchnutí, čo vezie ten kamión, ako rastú tie paličky, čo sú na zemi pod stromami, kde býva veverička, kam odišiel sneh, kedy bude jar… Veľa si pamätáš a dávaš si veci do súvislostí. Myslím, že ma tak skoro neprestane fascinovať sledovať, ako sa učíš. (Jáj, najnovšia mánia, “upratovanie” – zoradiť pastelky podľa veľkosti alebo zarovnávať domino.)

začala si spievať – Donedávna to boli len riekanky, ale v poslednej dobe občas počujeme aj melódie. Dúfam, že sa nenecháš odradiť mojím hudobným hluchom a chabými ukážkami spievania a budeš v tom pokračovať.

niekedy naozaj pomáhaš – A tu myslím pomáhaš a nie ‘pomáhaš’. Poupratuješ topánky alebo pozbieraš, čo treba. Tlačíš Kuba v kočíku na prechádzke, odnášaš poskladané prádlo tam, kam patrí. Vyberáš v obchode potraviny, ktoré už poznáš.

nezáleží Ti na tom, čo si o Tebe myslia ostatní - Toto nech Ti vydrží, čo najdlhšie. Neskazenosť, žiadna sebacenzúra, veľmi Ti to závidím.

veľké emócie – Toto je opak tých spomínaných meltdowns. Všetky Tvoje pocity sú akoby zveličené, nielen frustrácia, hnev a vzdor, ktoré nám dosť lezú na nervy, ale aj radosť a zábava, výbuchy prítulnosti a láska.

to, ako Ťa potešia úplne jednoduché veci – Napríklad nožničky + reklamné letáky = zábava na 30 minút.

začala si si vymýšľať – Výlety, na ktoré chodia Tvoje hračky, čo tam robia, čo jedia. Kniha na hlave je klobúk. Strúhatko nastoknuté na ceruzke stetoskop, ktorým treba popočúvať, či sú všetci zdraví…

veľká sestra – Občas sa parádne hráš s Kubom. A aj keď sa s ním priamo nehráš, tak mu často donesieš niečo na hranie. Keď začuješ, že sa zobudil, tak ho hneď ideš skontrolovať. Minule si mi síce povedala, že Kubka dáme nejakej tete (teraz k nám chodia všeliake tety a ujovia nakupovať), ale keď som sa spýtala, že akej tete, tak si povedala, že nedáme a zoberieme si ho so sebou lietadlom za babkou.

(ostatné články z tejto série)

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 2 a 3/4)

(ďalší príspevok do tejto už pravidelnej štvrťročnej rubriky)

boje – Je to boj, keď sa treba nachystať, aby sme išli von. Je to boj, keď už zase máme ísť domov. Je to boj, keď máš ísť na nočník. Je to boj, keď Ťa idem učesať… Je pravda, že súčasť problému je už samotné meno. Ak to (nech už je to čokoľvek) beriem ako boj, tak je veľká šanca, že to naozaj bude problém. Ak naopak mám dostatok chuti a energie na to, aby sme nebojovali, tak je pomerne slušná pravdepodobnosť, že to bude celé jednoduchšie. Táto vedomosť samotná ešte nie je riešenie. Hlavne preto, že zjavne zatiaľ nerozumieš precedenčnému právu – dnes sa naťahujeme o to isté ako včera, ako pred týždňom a nanešťastie ako zajtra. Takže keď sa nenechám zatiahnuť do boja jeden deň, nasledujúci si ma to počká. Alebo niečo iné ešte v ten istý deň. Moja jediná útecha je, že je to vraj presne veku primerané správanie, a tak sa už teraz teším, keď z toho vyrastieš.

škreky, výskoty a kňučanie – Tvoj zvukový repertoár sa rýchlo rozrastá. Prišla si na to, čo vyvolá reakciu. A niekedy to zámerne využívaš.

nechceš jesť rybyNa jeseň som Ťa pochválila, aký si všežravec, ale okrem kreviet nám vodné živočíchy nechávaš na tanieri. A ryby sa u nás podávajú raz do týždňa. Čo ma potom privádza k vymýšľaniu takých perál, ako sú rybacie fašírky. (Recept bude budúci pondelok. Chutia lepšie, ako to možno na prvý pohľad vyzerá.)

vieš vytiahnuť umelohmotnú krytku zo zástrčky – Irónia je, že doteraz sme ich ani nepoužívali. Buď sme zástrčky strategicky zablokovali nábytkom alebo v nich niečo bolo zapnuté. Ale nábytok a zapnuté veci postupne miznú, a tak som objavujúce sa zástrčky musela “zneškodniť”, lebo aj Ty aj Kubo ste ich chceli podrobne skúmať. Proti Kubovi sú krytky dostatočná ochrana, proti Tebe už nie.

meltdowns – Niekedy príde meltdown bez akéhokoľvek zjavného dôvodu. Minule sme v knižnici počúvali rozprávku o prasiatku Olivii, potom sme vyrábali tematickú magnetku na chladničku a na záver prišlo maľovanie na tvár. A zrazu z ničoho nič rev. Alebo na prechádzke s kamarátkou z Brooklynu a jej malým synom. Ďaleko sme nedošli. Kľúč je asi v tom ‘bez zjavného dôvodu’. On ten dôvod tam (zrejme) vždy je – hlad, smäd, únava, nuda, čo ja viem, čo ešte… a Ty ho nevieš identifikovať a upozorniť priamo naň, a často je to nespojitý jav – v jednu chvíľu je všetko v poriadku a v nasledujúcu už je zle.

stále ešte často padáš – Je to výrazne lepšie, ako to bolo, keď si sa učila chodiť. Ale nedívaš sa pod nohy a zriedkavé sú dni, kedy vonku nespadneš.

opakuješ blbosti po Kubovi – Kubo má mániu zapínať práčku. Je tam veľký gombík, ktorý sa dá krútiť a robí svetielka a vydáva zvuky. A on naň akurát dočiahne. (A detská poistka tam síce zablokuje dvere, aby sa nedali otvoriť, ale spusteniu prania nezabráni.) Takže keď má cestu okolo, tak vždy testuje, či si všimnem, čo práve robí. A všímam si ho nielen ja, ale aj Ty a ide ma poraziť, keď v momente ako ho odnesiem preč, už s výskotom krútiš gombíkom Ty. Táto konkrétna práčka už o mesiac nebude problém, ale opakuješ po ňom aj kadečo iné a je ťažké Ti vysvetliť, že sa to nerobí, keď Kubo to zjavne robí.

vlasy – Nech robím, čo robím, stále vyzeráš strapatá a čo je horšie, stále Ti idú vlasy do očí. Nechcem Ťa ostrihať úplne na krátko a snažím sa česať vrkoče a sponkami chytať ofinu v nádeji, že jedného dňa budeš mať vlasy dostatočne dlhé na to, že to všetko bude držať tak, ako má. Ale ten deň sa akosi stále vzďaľuje.

opakuješ, po nás hlášky, čo by si naozaj nemusela – Napríklad ‘Ty trúba!’ (Táto konkrétne nie je moja.) A bude to len horšie.

mánia na telefóny – ‘hauó, hauó’ – Telefóny Ťa veľmi pokúšajú (a počítače, a ipody, … a vôbec všetko, čoho vieš, že sa nemáš chytať). A pritom nás takmer ani nevidíš telefonovať. Ale mágia tohto zariadenia je zjavne pôsobivá. Akurát ten látkový telefón, ktorý som Ti vyrobila, má na Tvoj vkus nejako málo funkcií.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubo, sedem mesiacov)

(pred troma mesiacmi)

Ako (“tvarohovo”) voniaš, keď sa zobudíš.

Ako často sa smeješ a aké je ľahké Ťa rozosmiať. Stačí sa na Teba zasmiať a Ty sa hneď pridáš a tváriš sa, že si tiež pochopil vtip.

Nočné kojenie. Nie, neteší ma prerušovaný spánok, ale má to svoje čaro oproti kojeniu cez deň, keď musím dať pozor, či je Kika niekde zaujatá mimo dohľadu a keď sa Ty ponáhľaš, aby si niečo nezmeškal. V noci, potme, potichu, niekedy sa ani celkom nezobudíš, len so zavretými očami podvedome piješ. Niekedy pri tom zaspím aj ja a niekedy len počúvam, ako všetci odfukujú a nechám myšlienky poskakovať, ako sa im chce. Trochu ma to prekvapuje, lebo keď bola Kika približne rovnako stará, tak nočné kojenie určite nebola jedna z mojich obľúbených vecí, ale teraz si pri tom vychutnávam ten pokoj – luxus, ktorý si cez deň akosi nemôžem/neviem dovoliť.

Kúpanie. Z vody si stále unesený. (Mimochodom, zajtra ideš so mnou na plaváreň – chodievam tam už od októbra a nedávno mi prišli dve poukážky na vstup pre hostí podľa môjho výberu, tak ich treba využiť. Inak majú totiž vstup iba členovia a nedajú sa tam kupovať jednorazové lístky.).

PalecAko si cucáš palec. Je dosť možné, že ma to časom nebude až tak nadchýňať, ale tento čas je ešte pekných pár rokov ďaleko. Teraz to vyzerá tak typicky bábätkovsky.

Bľabotanie. Bu-ua. Ai-ty. A rôzne kombinácie ba-ba, da-da.

To, ako sa pri Tebe cítim, ako “skúsený rodič”. Niečo na tom bude, že prvé dieťa je také experimentálne.

S akým nadšením si sa pustil do tuhej stravy a pitia z pohárika. A aký si potom vždy zababraný až po uši.

Húsenicovanie. To nemá chybu. A ide Ti to už celkom rýchlo. Trochu sa Ti síce šmýka na parketách, ale už sa tu premávaš jedna radosť.

Keď Ťa mám na rukách alebo v šatke a Ty sa pritúliš a oprieš si hlavu o môj hrudník alebo plece.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubo, sedem mesiacov)

(pred troma mesiacmi)

To, čo si začal produkovať do plienok. Ja viem, že to muselo prísť spolu so začiatkami tuhej stravy, ale aj tak…

Štrajk, ktorý si mal pred pár týždňami. To mi už viac nerob.

Ako si do mňa utieraš nos. Všetky moje tričká, obľúbená mikina, aj popruhy na nosiči sú na pleciach ožužlané, omliekované a usoplené.

Neviem Ťa preniesť spiaceho (napríklad z autosedačky domov). Neprekvapuje ma to, lebo ani s Kikou to nešlo, ale uľahčilo by mi to logistiku.

Necucáš u mňa pre upokojenie. Toto s Kikou šlo. Keď bola rozrušená, ublížená, nespokojná, v lietadle, … tak mi stačilo vyhrnúť tričko a bol pokoj. Ty? Kojenie je pre Teba jednoducho plnenie žalúdka. To by až tak nevadilo, ale tiež si niekedy rozrušený, ublížený, nespokojný, v lietadle, … a ja mám o jedno riešenie menej.

Tvoja fascinácia nočníkom. Snažím sa ho držať poblíž, aby to Kika mala po ruke, ale nemôžem ho nechať príliš blízko, lebo – neviem, či kvôli farebným nálepkám, ktorými je polepený, alebo kvôli niečomu inému – Ťa veľmi láka a len, čo ho zbadáš, tak za ním húsenicuješ.

Keď už o húsenicovaní… skvelé to je, skvelé, ale okrem Teba sa tu pohybuje ešte jeden trpaslík a ten si nedáva príliš pozor, kde čo nechá – papiere, kartičky, drobné veci, … a ja mám obavy, že si raz dáš do úst aj niečo horšie ako pexeso.

Začínaš byť ťažký na nosenie. Ešte v nosiči v pohode, ale len tak na rukách už nie veľmi dlho a preč sú tie časy, keď som Ťa chichotajúceho sa vyhadzovala do vzduchu.

Teraz keď sa ochladilo, obliekanie, keď ideme von. Najprv oblečiem seba, potom prebalím a oblečiem Kiku, potom prebalím a oblečiem Teba, potom obujem Kiku a dám jej bundu, potom obujem seba, Teba dám do nosiča, bundu navrch. Kika je nervózna, lebo jej už je teplo. Kým vyrazíme, ja sa tiež začínam potiť. A keď práve vtedy naložíš do plienky, tak sa musím smiať, lebo inak ma porazí.

Rev, ktorý spustíš, keď Ťa nechám samého na zemi, keď napríklad idem len na chvíľu skontrolovať, či mi niečo neprihára v hrnci. Je pravda, že Ty nevieš, že budem hneď naspäť, ale to si tu už človek nemôže odskočiť ani na záchod?

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, dva a pol)

(pred troma mesiacmi)

Ako sa učíš. Nasávaš ako taká špongia, všetko naraz. Písmená, číslice, farby, tvary, značky na autách (začalo to – ako inak – Hondou, ale teraz už poznáš Toyotu, Acuru, Mazdu, Mercedes, Chevrolet, Hyundai, BMW, Lexus), ako veci fungujú a na čo sa používajú… Väčšina Tvojich otázok zatiaľ nie je “Prečo?”, ale “A toto je čo?” a “To modré tam dolu je čo?” a “Čo sa s týmto robí?”

Dá sa s Tebou porozprávať. Áno, je to síce jednoduchá konverzácia, ale už taká naozajstná.

Rozprávky, ktoré si spolu rozprávame večer v posteli pred spaním. Niektoré sú také klasické (Ťahal dedko repku, O červenej čiapočke, …) a niektoré si spolu vymýšľame (tie majú väčšinou hlavnú postavu dievčatko, ktoré sa na Teba veeeeľmi podobá).

Ako vyzeráš, keď spíš. Je pravda, že to už až tak často nevidím, lebo väčšinou nie som s Tebou až úplne, kým zaspíš. Ale keď to vidím, tak som úplne namäkko. Keď si hore, tak už si “veľký človek”, ale keď spíš, tak si ešte stále moje bábätko.

Ako si začala kresliť – domčeky s okienkami, korytnačku s chvostom, velerybu, ktorá má oči po celom tele… a ako ma informuješ, čo to práve kreslíš.

Ako sa vieš spriateliť s ľuďmi. Zo začiatku si trochu hanblivá, ale pokiaľ ten druhý človek prejaví aspoň trošku záujem, tak netrvá dlho a ste kamaráti. Stále mi je ľúto, že nie si až tak často s rovesníkmi, ale s tým tiež časom niečo spravíme.

Že ma motivuješ vymýšľať, čo budeme spolu robiť a inšpiruješ vyrábať veci (naposledy plstený domček a rybu, ktorá sa aj Kubovi veľmi pozdáva; momentálne je vo výrobe telefón).

Keď sa porežem alebo niekde buchnem, tak hneď ma prídeš objať a hovoríš “moja, moja”, podobne ako to ja robím Tebe, keď máš “bobo”.

Ako vieš zabávať Kubka, nosiť mu hračky. A keď vstaneš a nevidíš ho, tak sa hneď pýtaš, kde je.

Že sa dokážeš už hrať chvíľu aj sama.

Ako recituješ básničky a spievaš pesničky. Niekedy po slovensky, niekedy po anglicky a niekedy mi chvíľu trvá, kým pobavene zistím, že o čo ide, lebo nezačínaš nutne od začiatku.

Že si zvedavá a nebojíš sa nových vecí. Všetko nové je pre Teba potenciálne úžasné a treba to rýchlo preveriť.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, dva a pol)

(pred troma mesiacmi)

To, že si znovu v plienkach. Ja viem, to sem podľa správnosti vôbec nepatrí a keď príde ten čas (som si istá, že skôr ako pôjdeš na strednú školu), už ani nebudem vedieť, čo to plienky sú. A snažím sa nedávať Ti to najavo. Ale už som sa tak tešila, keď si tu pobehovala vcelku úspešne bez nich a naozaj neviem, čo sme spravili zle, že si sa zrazu úplne prestala pýtať, keď bolo treba. A lezie mi to na nervy, lebo viem, že to vieš.

To, ako dokážeš jednu vec opakovať dokola, dokola, dokola, dokola, miliónkrát, až mi z toho brnia uši.

Keď prídeme z vonku, tak si jednoducho sadneš na schody a nejdeš domov. Bolo by to celkom zlaté, ako si tam niečo rozprávaš a kým ja zložím všetky veci, prezlečiem sa, prebalím a nakŕmim Kuba, tak domov prídeš. Ale nie keď to je každý. jeden. raz. Prečo Ťa jednoducho neschmatnem pod pazuchu a nevynesiem hore sama? Mám dosť aj inej roboty a nechce sa mi s Tebou kvôli tomuto bojovať.

To, že si tvrdohlavá (po kom asi?) a je problém Ťa ukecať na niečo, čo nechceš robiť.

To, že berieš Kubkovi hračky. Už nie je ďaleko ten čas, keď Ti to začne vracať, ale keď sa spokojne hrá a Ty mu vytrhneš hračku z ruky a pritom o ňu sama ani nemáš záujem, len ju hodíš do kúta. A on sa usilovne doplazí k nejakej ďalšej a Ty si v momente tam a aj druhá hračka je v kúte…

Stále máme problémy s umývaním zubov.

To, že sa snažíš otvárať dvere za jazdy na aute. Áno, zapli sme detskú poistku, takže sa Ti to nepodarí, ale aj tak sa mi to nepáči.

To, že musíš všetko obchytkávať. Na návšteve, na verejných WC, moje veci, do ktorých som Ti povedala, aby si neliezla…

Že mám stále problém nakojiť Kuba, ak si v tej istej miestnosti. Ten malý Ťa zbožňuje. Nebude ani jesť, len aby mohol sledovať, čo práve robíš.

Niekedy je Tvojím jediným cieľom urobiť čo najväčší rámus.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubo, štyri mesiace)

Ako sa celý rozžiariš, keď ráno uvidíš mňa alebo tata alebo Kiku. Je to dobrý pocit, keď ma ešte rozospatú, strapatú privítaš v duchu “rád Ťa vidím, to bude zase skvelý deň”. Aj keď sa niekedy zobúdzam unavená, toto ma dokáže naštartovať. Nech Ti to vydrží, čo najdlhšie.

KuboTvoj smiech. Je nákazlivý a smeješ sa veľmi rád.

Ako ma chytáš za prst, keď piješ mlieko. A keď Ti ho náhodou zabudnem dať, tak sa zakvačíš o moje tričko. A ešte ako s otvorenými ústami mykáš hlavou zo strany na stranu hľadajúc bradavku, keď si hladný.

V noci len čo sa napiješ, hneď zase zaspávaš. A často zaspávame spolu. Ja sa potom niekedy časom zobudím a v šere sa dívam, ako ešte stále pricucnutý spíš. Toto a pohyby bábätka v bruchu sú dva pocity, ktoré dúfam nikdy nezabudnem.

Podobáš na mojich bratov Mira a Didiho. (Zdá sa mi, že možno trochu viac na Mira, ale jeho si ako bábätko nepamätám.)

Rád sa nosíš v nosiči. Keď si sa naučil držať hlavu, tak sme presedlali zo šatky na Ergo nosič, lebo je tu ešte stále teplo a šatka je pomerne hrubá. Máš odtiaľ výhľad a keď Ťa tam dám, ani nepípneš, iba kukáš na obidve strany alebo si oprieš o mňa hlavu a spíš.

Objavil si ruky. Ešte Ťa celkom neposlúchajú, ale už si nimi vieš trafiť do úst, keď zaspávať, vieš nimi plácať do drevenej hrazdy, na ktorej Ti visia hrkálky, do knižiek, ktoré Ti porozkladáme okolo, keď trénuješ na bruchu, do hocičoho, čo sa ocitne v dosahu, keď Ťa položím na zem v Kikinej izbe. Tam chodíš veľmi rád a pozorne ju sleduješ, čo porába. Teším sa na čas, keď sa budete hrať spolu.

Ako vyzeráš v červených kraťasoch. Netuším, prečo som Ťa tak zatiaľ neodfotila, lebo si v nich neodolateľný.

Ako sa s nami “rozprávaš”. Veľmi to baví to aj nás aj Teba.

Ako niekedy pučíš oči. Vyzerá to, akoby si hovoril “Fíha, to fakt?”

A tu sú tie veci, ktoré nemám až tak rada.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubo, štyri mesiace)

Zápal močových ciest, lebo si musel brať antibiotiká (hnusný sladký sliz z kvapátka; Nechápte ma zle, za antibiotiká som veľmi vďačná. Čo by za ne matky pred sto rokmi dali?). Ale z nich si dostal hnačku, lebo okrem e. coli vyhubili aj všetky priateľské baktérie v črevách. Doktorka povedala, že nič jogurtovité, probiotické, acidofilné Ti nemáme dávať, takže návrat k oranžovej horčici v plienkach je veľmi pozvoľný (ani nejdem opisovať, čo tam máš teraz).

Hlad. Toto buď s Kikou nebolo alebo som na to už úspešne zabudla, ale tým, že Ťa kojím, tak som stále hladná. Za štyri mesiace si zdvojnásobil svoju váhu (na úctyhodných takmer 9kg) plus to, čo z teba vylezie, plus to, čo minieš na prevádzku. A to všetko máš odo mňa. Keď to takto napíšem, tak to znie cool a stojí za odloženie do priečinku “ženské telo je úžasné”. Ale ten hlad. Ten HLAD.

Večerné uspávanie. Je niečo upokojujúce na tom, keď človek zoberie vreštiace bábo a uhojdá ho na pleci tak, že rev prejde do “sťažovania”, potom do spokojného vrnenia a potom do spánku. Pokiaľ to nie je každý večer šesťkrát.

Viac nemám. (Ale tu sú tie druhé.)

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, dva a štvrť)

Tvoje objatia. Tie sú úplne najlepšie. A to, ako pritom hovoríš “Moja, moja.”

Zdá sa mi, že si po mne zdedila zdedila úchylku – čítanie. Vždy sa tešíš, keď ideme do knižnice alebo keď Ti doma poviem, aby si si išla vybrať knižku, že si ideme niečo prečítať.

Veľa rozprávaš. Pravdupovediac, neviem, koľko rozpráva priemerné dieťa Tvojho veku, ale tých pár, čo poznáme, nerozpráva toľko. Obzvlášť skvelé sú Tvoje monológy pred spaním. Ešte si celkom neprišla na to, že rozmýšľať sa dá aj v hlave a tak si pred spaním nahlas rozprávaš, čo sa cez deň stalo, alebo čo na Teba urobilo dojem. Neraz s tatom chichotajúc počúvame pri dverách.

Že nežiarliš na Kuba. Áno, občas si netrpezlivá, kým ho prebalím alebo nakŕmim, ale ani raz som nevidela, že by si mu vedome chcela spraviť zle. Trochu sme sa toho báli, lebo predsalen to pre Teba bola veľká zmena, ale sme radi, že si to zobrala v pohode.

Keď ma prekvapíš niečím novým, čo si sa naučila. Preč sú tie časy, keď sme nejaký pohyb alebo slovo veľakrát trénovali, Teraz to vyzerá, akoby si sa nové veci učila úplne mimochodom. Hovoríš mi v správnom kontexte slová, ktoré si nepamätám, že by som Ti niekedy povedala – zrejme si ich pochytila z rozhovorov, ktoré si počula.

Zvedavosť. Možno príde čas, keď si budem priať, aby si bola menej zvedavá. Ale som veľmi rada, že si.

Ako opakuješ detské riekanky. Či už anglické alebo slovenské, je to veľmi zlaté.

Tvoju jemnú kožu. Nie je už úplne dokonale hladká ako Kubova, lebo predsalen už sa Ti pritrafilo pár škrabancov a odrenín, ale stále je to paráda sa o ňu lícom pošúchať.

Že si už vieš niekedy sama pomôcť – dotlačiť stoličku, keď nedočiahneš; ukázať mi, kde Ťa tlačí topánka; povedať niečo opisom, keď Ti na prvý pokus nerozumiem; …

Oči. Tie máš po tatovi.

… ale nie je to všetko takéto ružové.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...