Čo odo mňa chceš?

Skladba dnešného dňa:

Keď sa na to tak teraz pozerám, tak to nebolo až také hrozné (ako inak), ale v tom momente…

Takže po poriadku. Naše koše na recyklovanie sú asi 100 metrov od vchodových dverí (trpezlivosť, prosím, začínam síce zoširoka, ale k pointe sa dostanem rýchlo). A ako zvyčajne, sme sa dnes poobede vybrali s Kikou na prechádzku. Zobrala som aj to, čo bolo treba zrecyklovať, že to cestou vyhodím a vyšli sme von.

Neprešli sme ani polovicu cesty ku košom, keď Kika zahlásila “Tutút, vymemime.” (Len na vysvetlenie – tutút od Vianoc znamená pocikala som sa, lebo na Slovensku sme mali nočník, ktorý po úspešnom sedení zahral melódiu, takže Kika odvtedy robí tutút. A v poslednej dobe si už pýta výmenu plienok.) Hovorím si no fajn, nebudeme dlho (polhodinu nám trvalo len kým sme sa vymotali a fakt sa mi nechcelo celú procedúru zopakovať ešte raz), ale možno sme sa mali otočiť hneď tam.

Povedala som jej, že so sebou plienku nemáme a že vymeníme, keď prídeme domov. A na to réééév a zavesila sa mi na nohu. Tak hovorím, že ideme len zahodiť, čo máme do koša a potom pojdeme domov vymeniť. Dva kroky, rev, Kika zavesená na mojej nohe, “vymemime, vymemime”. A potom od začiatku. Cesta ku košom a naspäť takýmto štýlom trvá asi pol hodinu a našťastie sme nikoho nestretli, lebo dobroprajní Američania, by mali hneď starosti, že kto to tu týra dieťa.

Konečne sme doma, vyzujem jej topánky, sama mi pomáha vymotať sa zo šálu, bundy a mikiny, ale keď príde na sťahovanie nohavíc, tak zase rev a uteká preč. Ukecávanie nepomohlo, nasilu sa nedá, ani keby som chcela, tak sme sa na pocikanú plienku dočasne vykašlali. Do hodiny sa ukľudnila, plienku sme vymenili, ale dnešná prechádzka tým pádom zmizla z programu a pustili sme sa do výroby palaciniek na večeru.

Neviem, čo to chcelo byť. Predpokladám, že to je nejaká nová “funkcia”, ktorá sa aktivuje s vekom približujúcim sa k dvom rokom (alebo len moje tehotenské hormóny trochu preháňajú), ale chcelo to dosť sebaovládania, aby som na ňu nenakričala, že čo teda vlastne odo mňa chce…

7 comments

  1. moja, niekedy si treba zakricat aj nakricat, ale nie vzdy to pomoze. My sa tiez chystame vonku minimalne pol hodinu a tesne pred odchodom si dieta rozmysli, ze chce zostat doma a este sa stihne napoly vyzliect, kym si mama obuje topanky. Raz stratim nervy a zostaneme jednoducho doma, koli mne von nemusime chodit.:) A mam pocit, ze dvojrocne deti si cim dalej viac zacinaju robit co chcu a prerastat tehotnej mamine, ktora sa nemoze natahovat, cez hlavu.

    1. Aj som si myslela, ze to nebude ojedinele (=funkcia iba toho konkretneho modelu, ktory mame doma… 😉 ), ale aj tak ma to velmi neukludnuje (to, ze v tom nie sme sami). Tu na to maju slovne spojenie “terrible twos”.

      Vam obidvom vsetko najlepsie k narodeninam!! A Tebe hlavne pevne nervy…

  2. ahoj,

    priprav sa, ze to bude aj standard. Ondro ma teraz uzasne obdobie. Jednak s chodenim vonku to je podobne, ako pisala tvoja znama vyssie.
    A na zurenie staci aj napr.: rozopnem mu zips, ked si ho chcel rozopnut sam, nechce si dat plienku, nechce si dat dole (vymenit) plienku, nedari sa mu nieco postavit, ale ked mu pomozes je to este horsie, chce sa kupat a nie sprchovat, nechce sa kupat, v telke momentalne nejde jeho rozpravka…. niekedy jeho logiku chapem, inokedy vobec a niekedy mu nemozem a nechcem vyhoviet. A niekedy s nim pohnem a niekedy nie. A su dni, ze mam pocit, ze som tyran, ktory nerobi nic ine, len rozculuje svoje dieta 🙂

    1. tak dik!
      mame sa to veru este na co tesit…
      len preco tu zatial nikto nedava ziadne optimisticke odhady, ze kedy ich to prejde???

      ale vazne – ja na jednej strane chapem, ze tak ako sa postupne ucia ovladat telo a robit vseliake pohyby, tak sa musia naucit ovladat aj emocie a musi to byt frustrujuce, ked sa este nevedia vyjadrit tak dobre, ako by chceli. Ale na druhej neviem, ako “spravne” reagovat…

  3. …a ja som rada, ze mam toto obdobie uspesne za sebou.. 😀
    Prajem vam, dievcata, pevne nervy, hodne zdaru a nech vam tie deturence rastu pre radost..
    Pekny den 😉

    1. nuz ved jedneho dna sa hadam aj my na tom budeme bavit (koniec koncov, ono je to celkom vtipne uz aj teraz, len nie v tom danom momente…)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.