„Je Slovenka účastná slovenského národného obrodenia?“ – aj túto otázku o účasti žien v kultúre si kládla Hana Gregorová, autorka dodnes jedinečného kulturologického diela „Slovenka pri krbe a knihe“. Už v roku 1929(! v tom istom roku, keď vyšla aj Vlastná izba Virginie Woolf) v ňom vyzdvihla podceňovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry…
Hoci ju dejiny slovenskej literatúry predstavujú najmä ako manželku významného slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, našu pozornosť si zaslúži nielen ich vzťah naplnený hľadaním rovnocenného partnerstva, ale i prozaické a publicistické dielo tejto nekompromisnej autorskej osobnosti.
Fascinujúce čítanie. Napríklad ako musela v mladosti skrývať knihy, ktoré čítala:
Muky zabraňovaného sebavzdelávania dnešné dievčatá v školách nikdy nepochopia. Akáže to bola možnosť koncentrovania sa, prežívania knihy, keď hlavná pozornosť musela byť venovaná tomu, aby čitateľka nebola prichytená pri knihe a potom vyhrešená! A predsa, aké hlboké dojmy zanechávala prečítaná kniha, akú udalosť znamenala pre vývoj tých niekoľkých žien, ktoré vymykali sa zo všednosti!
Alebo ako jednu z výhod vydaja za Tajovského videla možnosť čítať knihy a debatovať so vzdelaným spisovateľom… a rýchlo zistila, že sú to veľmi idealistické predstavy. Zaujímavé čítanie, aj preto, že spomína kopu svojich súčasníkov, ktorých mená sú nám známe ak už aj nie z hodín literatúry alebo dejepisu, tak z názvov ulíc v Žiline a Martine:
Sám Hurban-Vajanský, ktorý vo svojich románoch spomína „umné“ devy, v živote nebol priateľom ženy túžiacej po zrovnoprávnení s mužom, po všestrannom, nielen literárnom vzdelaní. Najkrutejšie bolo to, že i rodina, spoločnosť i celý národ chceli mať múdre ženy, ale nielenže im nedávali prostriedky na vzdelávanie sa, ale ani vlastnej usilovnosti nepriali a vrúcnejšiu túžbu po vlastnom rozvoji pokladali za vybočovanie z prirodzených koľají, za spreneverovanie sa ženskému povolaniu.
Ešte dva citáty, ktoré stručne vystihujú jej situáciu:
Tvrdili o mne, že som rozumný tvor a mysleli to ako zradu na ženskosti.
…
Celý môj problém bol vlastne v tom, že som po štyroch meštiankach nesmela ďalej študovať.
Veľmi veľa sa od jej čias zmenilo, ale niektoré jej úvahy a pozorovania ešte aj dnes (veru aj na Slovensku) znejú znepokojujúco aktuálne:
Moderná žena nebude predstierať niečo, čo neuznáva, čo je proti jej presvedčeniu, len aby zachránila dobrú atmosféru a pokoj v rodine. A nebude to žiadať od nej ani muž.