Do Philadelphie sme prišli až večer. Auto sme nezaparkovali v hoteli, lebo ten pýtal parkovné $50/deň, ale v parkovacej garáži o dva bloky ďalej (za $20 na celý víkend). Deťom sa páčilo, že sme bývali na 18-tom poschodí a čudovali sa, že bazén nie je na prízemí, ale na siedmom.
Ráno sme išli na sladké raňajky do Reading Terminal Market a odtiaľ do Franklinovho Inštitútu. Na promenáde sme našli aj slovenskú vlajku, ktorá má ešte stále ten istý preklep ako v roku 2009, keď sme okolo išli naposledy. V Inštitúte sme vydržali dlho – skúšať rôzne exponáty, pozerať živé science shows (mrazenie kyslo-uhorkovej želatíny v tekutom dusíku, rozbíjanie tekvice kladivom, “programovanie” umelej inteligencie tekvicového robota, množenie plesní, …), hľadať monštrá v tajných búdkach, ktoré rozdávali sladkosti, aj keď ešte nie je Halloween…
Odtiaľ sme sa prešli do Eastern State Penitentiary – bývalá väznica, dnes múzeum. Z toho boli deti trochu prekvapené, ale so záujmom pozerali a počúvali. Pozoruhodné bolo, že keď tú väznicu plánovali a začali používať, tak bola myslená viac ako polepšovňa, než ako väznica a desivá bola expozícia o súčasných väzniciach – prečo má USA najviac uväznených na počet obyvateľov… Kuba zaujímalo, či sa odtiaľ niekomu niekedy podarilo utiecť, Kiku, čo väzni jedli.
Tu bol väznený aj Al Capone, ale na rozdiel od tej vlajky, jeho cela sa od našej poslednej návštevy trochu zmenila (vľavo 2009, vpravo 2021):
Na večeru sme bez presného plánu zamierili do Chinatown, že zakotvíme niekde, kde nás to zaujme. Keď sme si vybrali malajskú reštauráciu a vošli dnu, tak nás s Mišom ovalilo riadne déjà vu. Spätná kontrola fotiek potvrdila, že ešte aj tu sme pred rokmi boli. Stále varia dobre.
V nedeľu raňajkové crêpes opäť v markete a potom Constitution Center, kde deti podpisovali ústavu, zisťovali, čo sa v nej vlastne píše, ako je to s americkým prezidentom, sudcami, ako to bolo s otroctvom a volebným právom. Centrum sme mali prakticky pre seba, úvodné predstavenie v sále pre asi 200 ľudí robila pani pre nás a ešte jednu dvojicu a neskôr pri tých samotných dokumentoch sa nám osobne venoval a všetko nám okomentoval jeden sprievodca.
Plán bol potom ešte ísť pozrieť Liberty Bell, ale na ten bola veľká rada, v ktorej sa nám nechcelo čakať, tak sme si ho pozreli len cez okienko a povedali si, že vyzerá skoro tak ako ten legový, ktorý sme našli vo Franklinovom Inštitúte.
Ďalšia zastávka našej tour po východnom pobreží bude Washington DC.
PS Pocitovo sú philadelphské ulice kúsok iné ako tie newyorské. Chaosné semafóry, tmavšie zloženie obyvateľstva (downtown vs downtown), smrad a špina (áno, áno, ešte aj keď porovnávam s New Yorkom a to už je čo povedať), nie sú davy ľudí, ale zato je tam veľa sôch (ale hodne divných, miestami až s takým socialistickým nádychom).