life in progress

A Verse Not Mine

Shakespeare’s Day mal svoju dohru. V rámci triedneho kola ho mali na známky. Povedala som Kubovi, nech spraví, ako chce. Že je ok, aj keď sa nenaučí žiadnu básničku, jedna zlá známka nič neznamená. On sa trochu porozprával s ChatGPT a spolu vytvorili “takmer-sonet”, ktorý sa potom naučil. Recitovať sa totiž môže aj vlastná tvorba.    A Verse Not Mine…

ďalej...

Žltá jar a kopa dreva, ktorá zmenila miesto pobytu

Po bielych kvietkoch sa v záhrade ukázali žlté prvosienky. Na to, aká je to malá drobnosť, mi to robí veľkú radosť.   Ale neobdivovala som ich dlho, lebo sme mali plné ruky práce (dreva). Mišo požičal auto s vyklápacou vlečkou a previezli sme dve kopy niekam, kde z neho bude úžitok. Kubo medzitým pálil, čo mu oheň stačil, to, čo…

ďalej...

Protest – tentokrát hlavne ústami žien

Opäť sme boli v piatok na námestí. Tentokrát organizátori pozvali samé rečníčky – okrem moderátora. Vyjadrovali sa hlavne k novému problematickému zákonu o mimovládnych organizáciách a lobingu.   Hovorila Soňa Holúbková z Nadácie Krajiny harmónie, ktorá v Žiline organizuje akcie na začleňovanie ľudí s postihnutím, ale nielen ich, jej cieľom je budovanie inkluzívnych komunít. Ešte ako stredoškoláčka som chodila pomáhať…

ďalej...

Slepý učiteľ

Jeden Kikin učiteľ je slepý. Už dávnejšie som sa vypytovala Kiky, ako jeho hodiny vyzerajú, lebo to mohlo byť kdekoľvek od katastrofy po off-the-charts. (Pred rokmi som stretla jedného slepého fyzika/programátora, ktorý tú latku, že čo je možné, nastavil naozaj vysoko.) Toto sa ukazuje byť niekde medzi, ale nedávno bolo zaujímavé si o tom prečítať z jeho perspektívy v školskom…

ďalej...

Obed na Chate pod Chlebom

Aj keď je u nás už jar, na kopcoch je ešte sneh. Cez víkend boli aj Kika aj Kubo preč, nebolo treba nikoho ukecávať na výškové metre, tak sme sa vybrali s Mišom na obed na Chatu pod Chlebom. Snehu už nebolo veľa, ale zišli sa mi aj paličky, aj návleky. Mišo by ocenil mačky, lebo sa trochu šmýkalo. Mám…

ďalej...

Na Slovensku vs v Slovensku

Opäť v piatok na námestí. Tentokrát nebola zima, ani tma. Akurát ľudí bolo málo. Prvá rozprávala Soňa Ferienčíková, bolo počuť, že na takéto verejné prejavy nie je zvyknutá, ale bolo to ľudské, úprimné. Len mi bolo ľúto, že sa Žilina “vyznamenala” – zjavne niekto považoval za potrebné spraviť si plagát a prísť ju ním rozhodiť. Aj ona, aj ľudia zareagovali…

ďalej...

Biela jar

Sneh je už zo záhrady preč, ale znovu je tam bielo: vykukli snežienky, bledule a krokusy. Pre mňa je to fascinujúce, ako sa zjavia, potom zmiznú, zvyšok roka o nich človek nevie, akurát dúfa, že prežili zimu a že sa ukážu znovu. Jar týmto už považujeme za odštartovanú.  

ďalej...

Dolomiti

Minulý rok sa aj mne aj Mišovi veľmi páčilo na lyžovačke v Taliansku, tak sme si povedali, že pôjdeme aj tento rok a ani sme nemuseli veľmi presviedčať ďalších účastníkov expedície. Jedine Kike sa nechcelo ísť, tak sme jej našli lepší program a ostatní sme sa vybrali znovu do Arabby.  Jediný problém bol, že Kubovu bundu sme zabudli doma, prišli…

ďalej...

Tri roky vojny u susedov

Pred tromi rokmi Rusi napadli Ukrajinu. Dnes sa pri tej príležitosti k tomu všetci vyjadrovali (čo samo o sebe Ukrajincom samozrejme nepomôže, ale aspoň nezíde z očí, nezíde z mysle), vrátane zástupcov krajín na valnom zhromaždení OSN. Kyjev a Európske krajiny predložili rezolúciu, ktorá žiada odchod ruských vojsk z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. 93 krajín za, 65 sa…

ďalej...