Minulý rok sa aj mne aj Mišovi veľmi páčilo na lyžovačke v Taliansku, tak sme si povedali, že pôjdeme aj tento rok a ani sme nemuseli veľmi presviedčať ďalších účastníkov expedície. Jedine Kike sa nechcelo ísť, tak sme jej našli lepší program a ostatní sme sa vybrali znovu do Arabby.
Jediný problém bol, že Kubovu bundu sme zabudli doma, prišli sme na to, až keď sme sa ubytovali. Takže lyžoval v mojej a našťastie Jarka mala so sebou okrem lyžiarskej bundy aj kabát a požičala mi ho. Síce pre mňa trochu malý a na lyžovanie nie práve ideálny, ale vďačná som bola aj tak (a Kubo tiež, že ho nemusel nosiť on). Kým toto je náš jediný problém, tak všetko je fajn.
Počasie nám vyšlo opäť ukážkové – päť dní takého slniečka, že krémovať sa bolo treba ako pri mori. Sella Rondu sme išli oranžovým smerom. Všetko bolo výborné, aj odbočka na Saslong zjazdovku svetového pohára vo Val Gardene, aj na kopce oproti, ale potom sme trochu poblúdili a vystresovali Kuba, že či sa stihneme prelyžovať do našej dediny, kým vypnú vleky. Ku koncu to bol šprint, ale tesne sme to stihli, na posledný vlek sme nasadali 10 minút pred záverečnou.
Na Marmoladu sme išli hneď zrána, aby sme aspoň jednu jazdu stihli bez davov. Vydarilo sa. Páni si vo výške aj zacvičili v rámci prípravy na Himaláje a potom výborný 10 kilometrový zjazd dolu. Na druhú jazdu sme už čakali asi 40 minút, takže sme usúdili, že stačilo a ideme naspäť do Arabby. Moje inštrukcie nestačili, Mišo s Kubom zabudli odbočiť na spiatočný vlek, ale našťastie ešte sa zvládli vrátiť kotvou, tak nemuseli šlapať (ani čakať dolu).
Bývali sme na hornom konci, na Boe strane, a za normálnych okolností by sme sa poobede k apartmánu zlyžovali po čiernej Burz zjazdovke, ale hneď prvý deň sme zistili, že tá je o štvrtej poobede pre všetkých okrem môjho ocina už nezjazdná a nebezpečná (Mišo s Kubom vypli lyže a došmýkali sa, ja s Jarkou sme to nejako kyvadlovo zošúchali), takže sme sa potom ostatné dni vracali takým traverzom z červenej, ktorý mal čím ďalej tým menej snehu a deň po nás už možno ani nebol prejazdný.
Na obed sme mali väčšinou niečo ľahké na niektorej z horských chát po ceste a na večeru sme buď išli v Arabbe (opäť dvakrát do Mality, tam sa nám páčilo), alebo sme si niečo spravili v apartmáne.
Zo Žiliny je to 9 hodín autom (+ prestávky), ale keď vyjde počasie, tak to naozaj stojí za to.
Najobľúbenejšie zjadovky: Fodoma ráno, Saslong, Piz Boe/Vallon, Sourasass, Ornella, Alpenrose, Marmolada (okrem lanovky).