Keď sme sa vrátili z dovolenky, deti sa hneď rozutekali. Kubo dokonca v ten istý deň na obed (prileteli sme ráno) zbalil pyžamo, zubnú kefku a išiel na tábor mladých matematikov. (Tentokrát bol blízko, v Rajeckých Tepliciach, takže sme mu na druhý deň doviezli opraté oblečenie.) Kika odchádzala až na druhý deň, na letnú školu matematiky na Matfyze.
Takže do kina sme na “film leta” išli, až keď sa vrátili. Kika bola v ten deň ako vedúca na dennom plaveckom tábore a v kine sa jej podarilo po pol hodine zaspať. Viac ako o filme, ktorý bol hlasný dosť, to hovorí o náročnosti starania sa o malé deti celý deň.
Kubovi sa páčilo. Už je Nolanov fanúšik a museli sme si potom o pár dní ešte pozrieť Tenet.
Za mňa ok, ale príliš násilné, príliš “novodobé” a príliš zjednodušené. Bolo fajn, že bohov okrem občasnej Atény nebolo vidno, ale vynechať to, že Odyseus nahneval Poseidóna a že to bol hlavný dôvod, prečo sa mu 10 rokov nedarilo vrátiť domov, je trochu ako keby sme Frodovi zabudli dať prsteň na cestu do Mordoru. A netvrdím, že sa mali rozprávať v nejakej starogréčtine, ale “I will find my Dad” a podobné hlášky ma trochu vyrušovali.
Ale bolo aj veľa vecí na pochválenie. Luk mal pekný zvuk, bard robil dobrú atmosféru, vizuálne je film veľmi pozerateľný, aj keď nejdete do Imaxu.
Ak si chcete prečítať dlhšiu zaujímavú recenziu, tak odporúčam tú od Emily Wilson, historičky a prekladateľky Homérovej Odysey.