La Skala

Kika:

Kubko:

Filmárik a filmuška?

Posledných pár rokov to boli rozprávkové postavičky (Stu a Kevin, Olaf a Elza, Harry a Hermiona). A dnes síce dostali jeden tip, že Filmárik a Filmuška, ale pôvodný zámer bol jednoduchší.

Býva aj na druhom stupni karneval? A ak hej, nerobia si už náhodou deti masky samy? Ale treba povedať, že Kubko nastrihal skoro všetky kolieska. A tak sme mali dve kocky domina, ktoré spolu pasujú.

Cez víkend sme športovali každý ináč

Kika lyžovala na Martinkách, Mišo zahájil bežeckú sezónu, ja som si bola zaplávať a Kubko mal futbalový tréning, po ktorom išiel vyprevádzať žilinských futbalistov na zápas s Trnavou. Najbližší víkend to skúsime spoločne.

Hore Grúňom, dole Grúňom

Skoro tridsaťkrát. V piatok sme si zobrali s Mišom dovolenku, zaviezli deti do školy a prelyžovali celý deň na Grúni. Prialo nám šťastie a na obed začalo svietiť aj slniečko. Úplná paráda.

A v nedeľu sme zobrali deti na Veľkú Raču.

Kubo sa nám postaral o riadne vzrúšo, keď sa prvú jazdu spustil z polovice tohto kopca šusom. Išla som ho potom dolu pozbierať, odniesol si dnes ako suvenír z kopca oškretý nos, ale vôbec ho to neodradilo a púšťal si to veselo ďalej aj ďalšie jazdy, ale začínal už trochu nižšie.

A čo treba na obed po poriadnej lyžovačke? No predsa horúce chili a štrúdľu.

A ešte pár fotiek Kubka spred pár týždňov na Martinkách. Ako sa hovorí, when the going gets tough, the tough go skiing.

Múzeum Andreja Kmeťa v Martine

Toto prírodovedné múzeum mi odporučil kolega, ktorý tam bol minulý rok s neterou a synovcom. A dobre spravil, ďakujem. Nám síce chvíľu trvalo, kým sme doň zavítali, ale keď sme tam už boli, tak sa páčilo aj veľkým, aj malým.

Pekne zrekonštruované (eurofondy?), veľa dreva, skrinky na bundy označené zvieratami a rastlinami namiesto čísel. Za niečo vyše hodinu sme prešli neživú aj živú prírodu Turca a okolia. V tej živej boli pekne urobené herbáre a diorámy so zvukmi. Jedine púšťanie zvukov mohli vymyslieť nejako inak ako búchaním na sklo.

Ďeťom sa páčil aj mikroskop, cez ktorý mohli pozerať a to, že sme tam v sobotné popoludnie boli skoro úplne sami, takže si mohli všetko vyskúšať bez vyrušovania a čakania na ostatných.

A že kto bol pán Kmeť? Kňaz, archeológ, botanik, geológ, etnograf, historik, zberateľ všetkého možného… v múzeu je aj vystavené niečo z jeho zbierky. Len jeho herbár mal vraj 88 000 položiek. By ma zaujímalo, kedy to všetko stíhal a kam to všetko dával…

Purl

Víkendové surfovanie

ako lepšie variť cestoviny

let’s talk rules of engagement. For every sauce, there’s a perfect shape, and there are some guidelines for the pairings: The chunkier the sauce, the stubbier the pasta (little ear-shaped orrechietti with sausage and broccoli). The thinner the sauce, the thinner the noodle (long and skinny capellini with garlic and butter). The thicker, the thicker (spaghetti carbonara).

The idea here is to cook the pasta for its final 2 minutes in the sauce, while adding more water, a few tablespoons at a time, to moisten the mixture as the noodles soak up the sauce. The starch from the pasta acts as an emulsifier, binding the water and fat together so the sauce coats the noodles properly. 

ako sme si blízki

Archive of 6,000 Historical Children’s Books, All Digitized and Free to Read Online (ht Katka)

porozprávajme sa s knižkami: talk to books

People Asked To Cover Up Their Scars And Birthmarks, And Tattoo Artists Nailed It

pri príležitosti 50teho výročia upálenia Jána Palacha HBO sprístupnilo prvý diel Horiaceho kra:

Science funding is a mess. Could grant lotteries make it better? (ht Ondro)

one Canadian peer review and approval process is more expensive than just fulfilling every single qualified grant

mravce stavajú most:

ešte z decembra: Nevážim si kolegov, ktorí nechávajú prejsť plagiáty, vysmievajú sa z mojej práce 

Nature’s 10

How to Deal with Difficult People on Software Projects (ht Andrej)

Here’s what scientists searched for in 2018: AI is up, stress is down

Nedávne knižky

Yuval Noah Harari: 21 lessons for the 21st century – 21 krátkych kapitol, každá na inú tému: vzdelanie, terorizmus, migrácia, náboženstvo, úpadok liberálnych demokracií, pokrok v umelej inteligencii a biotechnológiách, všetko s vyhliadkou na niekoľko desiatok rokov do budúcnosti. Harari je historik, ale v tejto knihe sa snaží interpretovať súčasnosť a poukázať, kam smerujeme a čo z toho vieme (a čo nevieme) ovplyvniť. Ak by ste mali čítať práve jednu knihu z tohto zoznamu, tak túto.

Most people who go on identity quests are like children going treasure hunting. They find only what their parents have hidden for them in advance.

If we are willing to make such efforts in order to understand foreign cultures, unknown species and distant planets, it might be worth working just as hard in order to understand our own minds. And we had better understand our minds before the algorithms make our minds up for us

Questions you cannot answer are much better for you than answers you cannot question

because liberalism is losing credibility exactly when the twin revolutions in information technology and biotechnology confront us with the biggest challenges our species has ever encountered. The merger of infotech and biotech might soon push billions of humans out of the job market and undermine both liberty and equality

You might object that people were asked ‘What do you think?’ rather than ‘What do you feel?’, but this is a common misperception. Referendums and elections are always about human feelings, not about human rationality. If democracy were a matter of rational decision-making, there would be absolutely no reason to give all people equal voting rights

it would perhaps be helpful to view immigration as a deal with three basic conditions or terms:
Term 1: The host country allows the immigrants in.
Term 2: In return, the immigrants must embrace at least the core norms and values of the host country, even if that means giving up some of their  traditional norms and values.
Term 3: If the immigrants assimilate to a sufficient degree, over time they become equal and full members of the host country. ‘They’ become ‘us’.

I am aware that many people might be upset by my equating religion with fake news, but that’s exactly the point. When a thousand people believe some made-up story for one month – that’s fake news. When a billion people believe it for a thousand years – that’s a religion, and we are admonished not to call it ‘fake news’ in order not to hurt the feelings of the faithful (or incur their wrath)

On the other hand, you cannot organise masses of people effectively without relying on some mythology. If you stick to unalloyed reality, few people will follow you 

Truth and power can travel together only so far. Sooner or later they go their separate ways. If you want power, at some point you will have to spread fictions. If you want to know the truth about the world, at some point you will have to renounce power

To run fast, don’t take much luggage with you. Leave all your illusions behind. They are very heavy.

[liberal narratives] assumed that as long as we give students lots of data and a modicum of freedom, the students will create their own picture of the world, and even if this generation fails to synthesise all the data into a coherent and meaningful story of the world, there will be plenty of time to construct a good synthesis in the future. We have now run out of time.

So what should we be teaching? Many pedagogical experts argue that schools should switch to teaching ‘the four Cs’ – critical thinking, communication, collaboration and creativity.

Most important of all will be the ability to deal with change, to learn new things, and to preserve your mental balance in unfamiliar situations

Ernest Cline: Ready Player One – Približne pred rokom som čítala tri knihy od Suareza, v ktorých sa zaujímavo prelínal skutočný svet s virtuálnou realitou. Aj som ich odporúčala niekoľkým ľuďom, ktorí majú radi podobné čítanie a na oplátku som dostala tip na túto knihu. (Nedávno bol k nej aj film, ktorý sa ale knihy nejako veľmi svedomito nedrží.) Nepáčila sa mi. (Ani ten film.) Je taká… pre zarytých fanúšikov (starých) počítačových hier.

For a bunch of hairless apes, we’ve actually managed to invent some pretty incredible things.

Ramez Naan: Nexus – Toto je úplne iné kafe. Tiež sci-fi, a tiež dosť akčné, ale veľmi zaujímavé na rozmýšľanie. Experimentálna nano-droga je schopná prepojiť ľudské mysle. Niektorí ju chcú vylepšiť a použiť na dobré účely, niektorí ju chcú zakázať a niektorí ju chcú zneužiť. Za povšimnutie stojí, že podobne ako v Suarezových knižkách, pokrok (nech už je definícia tohto slova akákoľvek) v tejto oblasti netlačí Amerika (ani Čína, ani Rusko), ale juhovýchodná Ázia. Je fajn, že má ešte dve pokračovania.

War between those who accept the limitations of “humanity” and those who embrace the power of the possible is inevitable.

Naomi Alderman: The Power – Náš vpodstate dnešný svet, ale niečo je v ňom iné. V mladých dievčatách sa zobudí sila. Dotykom môžu spôsobiť neskutočnú bolesť alebo aj smrť. Príbeh je porozprávaný z pohľadu štyroch postáv (troch žien a jedného muža) a prejde cez všeliake možné situácie, v ktorých sa muži, nie ženy, boja o svoju fyzickú bezpečnosť. Rozoberá aj terorizmus, náboženstvo, stereotypy. A na konci ukáže, že nevybalansovaná sila má nedobné dôsledky bez ohľadu na to, v koho rukách (doslovne) sa ocitne.

They’re doing it because they’ve been told to.’Tunde thinks, No, that’s not the reason. The reason is because they can


there are still places today where boy babies are routinely aborted, or have their dicks ‘curbed’. This can’t have happened to women in the time before the Cataclysm. We talked about evolutionary psychology before – it would have made no evolutionary sense for cultures to abort female babies on a large scale or to fuck about with their reproductive organs!

Rebecca Solnit: Men explain things to me – Z feministických ešte táto. Malá knižka, zopár esejí, nie všetky rovnako dobré, ale tá prvá z nich by mala byť povinné čítanie pre všetkých.

but the out-and-out confrontational confidence of the totally ignorant is, in my experience, gendered. Men explain things to me, and other women, whether or not they know what they’re talking about. Some men.

not to speak of the countless women who came before me and were not allowed into the laboratory, or the library, or the conversation, or the revolution, or even the category called human

Milena Holcová: Lidi aneb Cestování je série omylů, ale jeden je zajímavější než druhý – staršia knižka od mamy českej novinárky, ktorá spolupracovala s Kuciakom. Sú to príbehy a postrehy z ciest po Kube, Pakistane, Afganistane a niekoľkých afrických krajinách. O ľuďoch, kultúre, predsudkoch a všeličom inom. Páčila sa aj Mišovi.

Na cestách jsem nezčernala ani si neoblíbila hedžáb (povinné zahalení žen), ani nepropadla šarmu Fidela Castra. Nepřivezla jsem si žádné suvenýry a obávám se, že ani zmoudření. Zůstávám hluboce zakořeněna ve střední Evropě, jsem jen poněkud zmatenejší. Ráda bych vás touto knížkou přesvědčila, že právě pochybnosti jsou to nejcennejší, co je možno si z cest přivézt.

Pak [Martina] čeká zoufale nudný den v mužské společnosti. Posedávání ve stínu a hledání důvodů, proč nic nejde.

Charles C. Mann: The wizard and the prophet – Dva prelínajúce sa životopisy a svetonázory. William Vogt, jeden z prvých ľudí, ktorí začali šíriť ekologické zmýšľanie, a pracovať na tom, aby rýchlo rastúca ľudská populácia nezdevastovala planétu. On a jeho nasledovníci sú v knižke pracovne nazvaní prophets. Na druhej strane Norman Borlaugh, človek ktorý dostal Nobelovu cenu za mier a odhaduje sa, že vďaka nemu miliarda ľudí nehladovala. Trpezlivo pracoval na tom, aby prekonával limity dané prírodou a veril, že ľudstvo má šancu na prežitie práve preto, že dokáže vymýšľať nové riešenia (wizards).

Moreover, the ship is too large to turn quickly. If the Wizardly route is chosen, genetically modified crops cannot be bred and tested overnight. Similarly, carbon-sequestration techniques and nuclear plants cannot be deployed instantly. Prophet-style methods—planting huge numbers of trees to suck carbon dioxide from the air, for instance, or decoupling the world’s food supply from industrial agriculture—would take equally long to pay off. Because backtracking is not easy, the decision to go one way or the other is hard to change.


middle section of this book, I invite the reader to put on, as it were, Vogtian and Borlaugian spectacles and look at four great, oncoming challenges: food, water, energy, and climate change. Sometimes I think of them as Plato’s four elements: earth, water, fire, and air. Earth represents agriculture, how we will feed the world. Water is drinking water, as vital as food. Fire is our energy supply. Air is climate change, a by-product, potentially catastrophic, of our hunger for energy.


Why and how did humankind become “successful”? And what, to an evolutionary biologist, does “success” mean, if self-destruction is part of the definition? 

Niagarské vodopády (z druhej strany)

Cestou z Curaçaa sme mali chvíľu času v Toronte. Tak sme si požičali auto a išli pozrieť Niagarské vodopády.

My s Mišom sme ich už raz videli, ale iba z americkej strany. Z tejto kanadskej bol trochu lepší výhľad. A aj trochu väčšia zima, ako keď sme tam boli v máji. Pri vodopádoch všetko pokrývala ľadová vrstva a aj nám sa na bundách začala robiť ľadová škrupina.

Tak sme sa chvíľu poprechádzali (boli radi, že svieti slniečko), poobdivovali a potom už rovno domov.

Národný park Christoffel

Ostrov Curaçao je taký… nerovný. Tam kde nie je pahorkatý, tam je vlnitý. Najvyšší kopec je Mount Christoffel, má 380 metrov a pomenovali po ňom celý národný park. Videli sme ho už cestou na niektoré pláže a chceli sme naň vyjsť, ale odrádzali nás dve veci – Mišove tenisky boli v stratenom batohu a bolo treba vyrážať zavčasu ráno, aby sme sa vyhli horúčave.

Ale jeden večer sme teda nastavili budík, o siedmej ráno už nasadali do auta a o ôsmej vyrazili na turistický chodník.

Pri mori nám tá horúčava tak neprišla, ale na vyprahnutej červenej hline, medzi kaktusmi, tam bol hic. Našťastie chodník je doobeda v tieni. Posledný kúsok bolo treba liezť po skalách a potom už len parádny výhľad na všetky strany. Nevideli sme síce ani Venezuelu ani Bonaire, ktoré sú odtiaľ len pár desiatok kilometrov, ale Curaçao ako na dlani.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...