Kika a Kubko prvýkrát na svadbe

Užili si to poriadne.

Víkendové surfovanie

Why will you marry the wrong person

We seem normal only to those who don’t know us very well. In a wiser, more self-aware society than our own, a standard question on any early dinner date would be: “And how are you crazy?”

Stanford sexual assault case: victim impact statement in full – silná káva a dlhé čítanie, ale stojí za to

I wanted to take off my body like a jacket and leave it at the hospital with everything else.

As this is a first offense I can see where leniency would beckon. On the other hand, as a society, we cannot forgive everyone’s first sexual assault or digital rape. It doesn’t make sense. The seriousness of rape has to be communicated clearly, we should not create a culture that suggests we learn that rape is wrong through trial and error. The consequences of sexual assault needs to be severe enough that people feel enough fear to exercise good judgment even if they are drunk, severe enough to be preventative. The fact that Brock was a star athlete at a prestigious university should not be seen as an entitlement to leniency, but as an opportunity to send a strong cultural message that sexual assault is against the law regardless of social class.

The probation officer weighed the fact that he has surrendered a hard earned swimming scholarship. If I had been sexually assaulted by an un-athletic guy from a community college, what would his sentence be? If a first time offender from an underprivileged background was accused of three felonies and displayed no accountability for his actions other than drinking, what would his sentence be? How fast he swims does not lessen the impact of what happened to me.

Theranos – vyzerá, že na takéto krvné testy si ešte budeme musieť počkať… Keď som o Elisabeth Holmes počula prvýkrát, tak som jej fandila – písali, že sa sama vypracovala, že vedie spoločnosť, ktorá prinesie revolúciu v zdravotníctve a podobne, ale ukazuje sa, že nie všetko je tak, ako na prvý pohľad vyzerá.

Thinx 

ako sa hravo naučiť počtu derivačnému (napísal Anino Belan)

lepšie ako domino (vďaka Andrejovi za linku):

teenage mothers around the world

Checklist manifesto

checklistAtul Gawande: Checklist Manifesto: How to Get Things Right (moja knižka dokonca s autogramom autora)

Tak takto. To, že som divná sme vedeli. Ale že až natoľko, že budem čítať knihu o kontrolných(?) zoznamoch(!)… to neviem, či sme vedeli. A hmm… celkom sa mi to páčilo(?!).

Ono ale povedzme si rovno: nejako veľa času tejto knihe venovať netreba (jedno nedeľné popoludnie)… predsalen, koľko sa dá napísať o zoznamoch? Ale pointa je, že Gawande vás dokáže presvedčiť, ako veľmi môžu byť zoznamy užitočné. Nie preto, že by na nich boli veci, ktoré nevieme, ale preto, že robíme komplexné veci a zabúdame. Pre pilotov sú napríklad takéto zoznamy užitočné pred odletom, pre chirurgov pred operáciou (na príprave tohto operačného sa Gawande podieľal):

Checklist distilled down to 19 steps, 7 before anesthesia, 7 after anesthesia, and 5 after the procedure/operation… Checklist was then tested using limited WHO budget with baseline collected beforehand at 4 major developing world and 4 developed world hospitals. In implementation, they were careful not to force usage… Major complications for surgical patients fell by 36 percent after introduction, deaths fell by 47 percent.

Zúčastnení sa z checklistu nedozvedeli nové veci, ale menej sa zabúdalo a vyjasnili sa nejasnosti. Veľmi fascinujúce, ako môže mať takáto “nemedicínska” intervencia, taký veľký dopad. Odvtedy tento zoznam prijalo aj niekoľko krajín do svojich zdravotníckych smerníc.

Človeka samozrejme napadne, kde inde by sa dali takéto zoznamy použiť a ja som sa hneď nechala aj inšpirovať a začala vyrábať checklist na niečo, v čom sa opakovane mýlim v práci. Nemám síce zozbierané exaktné “before” dáta, ale aspoň pocitovo vyskúšam, či bude nejaký rozdiel.

Od tohto pána, ktorého som stretla aj osobne, som ešte kedysi dávnejšie čítala aj knihu Better a tá bola tiež celkom zaujímavá.

Konečne krv v reklame na menštruačné vložky

… a nie záhadná modrá tekutina a biele nohavice.

Kika má 7 rokov

Stále prítulná, ľudí, ktorí sa jej páčia len tak objíme a chytí za ruky. Bez ostychu sa pozve ku susedom na palacinky. A veľmi rada robí ľuďom radosť (aj keď dnes napríklad to dopadlo tak, že ošklbala susedkine – inej susedky, nie tej palacinkovej – kvety a doniesla mi ich, že ja mám predsa také rada). Učí Kuba všetko možné a sú silná dvojka, ktorá perfektne spolupracuje, hlavne, keď hrajú proti mne alebo Mišovi nejakú spoločenskú hru (tých dostala na narodeniny veľa, takže po intenzívnom človeče nehnevaj sa období, máme teraz celkom dobrú variabilitu).

Okrem toho ešte tvrdohlavá, neodbytná a zábudlivá. Aj keď s tou zábudlivosťou je to také selektívne – keď má niečo sľúbené, na to určite nezabudne, ale desiatová krabička na školskom dvore, dáždnik v triede, okuliare doma… zíde z očí, zíde z mysle.

Teraz sa teší na svadbu a na prázdniny. Mňa teší, že na konci prvej triedy stále rada chodí do školy. A za tento rok sa naučila veľa.

Víkendové surfovanie a la Elon Musk

Pred nejakým časom som sa tu odkazovala na blog Tima Urbana Wait But Why a na to čo písal o umelej inteligencii. Zuzina mi nedávno odporučila jeho články o Elonovi Muskovi. Mala pravdu, že za dve hodiny v lietadle som ich prečítať nestihla, ale mala pravdu aj v tom, že naozaj stoja za to (a tieto sa dajú stiahnuť aj ako elektronická knižka).

Takže čítanie na tento víkend:

  1. The world’s raddest man
  2. How Tesla will change the world
  3. How (and why) SpaceX will colonize Mars
  4. The cook and the chef: Musk’s secret sauce

Curiouser and curiouser… ono sa to trochu číta ako vtipné science fiction, ale vstávajú z toho chlpy na krku, pretože by sa to v nie príliš vzdialenej budúcnosti mohlo podariť.

Kikin ročníkový projekt

Kika mala v stredu prezentáciu ročníkového projektu. Prišli sme až na štvrtú hodinu, lebo boli podelení tak, aby každú hodinu prezentovali traja až štyria a nám sa ušla tá posledná. Prezentovali pred pani učiteľkou, spolužiakmi a rodičmi.

Okrem Kikinho projektu o hodinách sme ešte počúvali jeden o sonde Pathfinder a jeden o pastelkách. Ostatné, ktoré sme len videli vystavené, boli o žralokoch, vlakoch, mačkách, mozgu, dinosauroch, čili papričkách… (Na niektorých bolo vidieť viac, na niektorých menej rodičovského vplyvu :).)

Kika prezentáciu zvládla dobre, nebolo vidno trému a porozprávala im všeličo o orloji, o slnečných hodinách, o presýpacích, ktoré sme vyrobili z dvoch plastových fliaš, o tikitálnych aj o digitálnych hodinách a aj o zopár veciach nie úplne k téme (o hvezdárni a o tom, ako sa naučila bicyklovať).

IMG_0461

IMG_0459

IMG_0460 IMG_0462

IMG_0466

IMG_1069

Na presýpacie hodiny treba okrem dvoch plastových fliaš ešte kartón, špagát, tavnú pištoľ, piesok (alebo soľ) a paličky.

Ako sa rodí tam, kde nie je čistá voda?

Ten minulý týždeň v Kodani som si povedala, že sa na konferencii každý deň porozprávam aspoň s jedným človekom, ktorého by som za normálnych okolností neoslovila a pôjdem na jednu prezentáciu, ktorú by som si nevybrala. V stredu ráno tá prezentácia bola o vode.

Dozvedela som sa tam okrem iného aj to, že polovica zdravotníckych zariadení (healthcare facilities) vo svete nemá dobrý zdroj vody. To je taká tá vedomosť, o ktorej nejako tušíme, ale nás netrápi, kým my sami vodu máme.

Dva pôrody (ale varovanie: zábery na ktoré sa ťažko pozerá): Liverpool (UK) vs Kiomboi (Tanzánia)

Tie pôrodné asistentky si aj vymenili miesta a boli si to skúsiť každá v tej druhej nemocnici.

(A áno, to video je problematické aj z iných dôvodov okrem vody…)

Výrečné obrázky

IMG_0360

IMG_0363

IMG_0390

They tried to bury us; they didn’t know we were seeds:

IMG_0333

IMG_0334

Takéto panely vznikali na každej plenárnej WD diskusii a postupne pribúdali na “hlavnej promenáde”:

IMG_0364

A na záver úplne off-topic jeden vtip, na ktorý som nedávno natrafila a hodí sa sem čiste len preto, že je to výrečný obrázok. Jeden z dôvodov, prečo sa oplatí investovať viac peňazí do výskumu:

unnamed

Powerful women

V stredu podvečer som na Women Deliver išla počúvať panelovú diskusiu mocných? silných? žien. Moderovala novinárka Femi Oke a diskutovali:

Cecile Richards – prezidentka a CEO Planned Parenthood; okrem iného sa jej podarilo dosiahnuť, že antikoncepcia má byť v USA pokrytá zdravotným poistením

Graca Machel – zakladateľka Graca Machel Trust, jedného pekného dňa prinútila bezpečnostnú radu OSN, aby sa presťahovala do susednej miestnosti, v ktorej ju mohli vypočuť, a aby sa zaoberala dopadom vojnových konflikov na deti; jediná žena, ktorá bola prvou dámou dvoch štátov

Helle Thorning-Schmidt – CEO Save the Children International, bývalá Dánska premiérka

Tawakkol Karman – nositeľka Nobelovej ceny za mier, zakladateľka a prezidentka Women Journalists Without Chains

Toyin Ojora Saraki – zakladateľka a prezidentka Wellbeing Foundation Afrika; veľmi distingvovaná pani, ktorá vie úžasným spôsobom rozprávať

IMG_0371

Rozprávali o tom, ako používajú svoju moc, aké to so sebou nesie vedľajšie efekty, čo môžu robiť iné ženy, aby sa mohli rozhodovať o dôležitých veciach, ako ich ľudia vnímajú. Veľmi feministické, veľmi zaujímavé. Ale koniec to úplne zaklincoval a veru nie dobrým spôsobom:

mamamachel

Voľne preložené: to, čo nás robí mocnými je, že budujeme hnutia a prepájame ich s ľuďmi, ktorí majú moc. Zase len “krky, ktoré otáčajú hlavu”, “našepkávačky”, prostredníčky. Áno, je to trochu vytrhnuté z kontextu, ale je veľmi smutné, keď sa päť najmocnejších žien, aké dokázali zohnať na takúto diskusiu, zhodne, že ich sila je v tom, že dokážu ovplyvňovať ľudí (čítaj chlapov), ktorí majú moc.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...
a