Na Chleb tak skoro znovu nepôjdeme

Postarala sa o to včerajšia búrka. Taký výlet, ako sme spravili na začiatku júla, sa nejaký čas nebude dať zopakovať :( Voda zobrala na niekoľkých miestach cestu, zasypala parkovisko, zničila dolnú stanicu lanovky, vytopila domy v Terchovej, Vrátna dolina je zavretá. Šťastie, že ľuďom sa nič nestalo. Viac informácií a fotiek tu.

hzsvratna3

vratna14

vratna6toto video je z Terchovej:

YouTube Preview Image

S Martinou Moravcovou o plávaní a výchove

Ten hotel, v ktorom sme v Nízkych Tatrách bývali, mal bazén – malý, ale deckám stačil. A okrem bazéna mal na pár dní pozvanú aj Martinu Moravcovú (s rodičmi a dvoma deťmi). Učila aj s mamou, Darinou Moravcovou, deti plávať, ale na to sme my ešte neboli tá správna kategória, lebo brali len deti, ktoré sa už bazéne hýbu bez kolesa/rukávikov. 4-ročná Karolínka Moravcová to už síce vie, ale tí naši dvaja ešte nie.

Tak sme aspoň išli na súťaže, ktoré robila s deťmi mimo vody, na “vylepšovanie štýlu” pre dospelých a na debatu o plávaní a učení plávať, ktorá sa tak nejako postupne zvrtla na debatu o výchove šampiónov.

Na tých hrách bol Kubo strašne zlatý, lebo sa vždy sám od seba postavil (alebo si kľakol) na koniec Kikinej dráhy a tam tlieskal a povzbudzoval ju. Obaja si potom pyšne odniesli diplomy a keksíky a zhodnotili, že dobrá Olympiáda.

Debata, tá bola zaujímavejšia pre nás s Mišom. Dozvedeli sme sa napríklad, že
- krémovanie tváre môže za to, že plavecké okuliare dobre netesnia
- že to netreba preháňať s čistením uší
- že Moravcové nie sú za používanie plaveckých pomôcok u malých detí (kolesá, rukáviky, vesty…), ak niečo fakt musí byť, tak doštičku. Na otázku, že čo teda s tými malými, ktorí ešte nie sú samoplavbyschopní, odpovedali, že na rukách.
- že brat Martiny Moravcovej plával do 18-tich, aj keď sa mu do toho veľmi nechcelo, lebo že kým býva pod rodičovskou strechou, tak musí plávať a že mu to v konečnom dôsledku bolo na úžitok, lebo si vyplával vysokoškolské štipendium a naučil sa “pracovným návykom” (škoda, že tam nebol aj on, aby povedal svoju verziu…)
- ako odlišne pristupuje Darina Moravcová k deťom, ktoré majú naozaj strach (pomaly, postupne) a k tým, ktoré prejavujú vzdor (tam o kus autoritatívnejšie, hovorila aj príklady)

A odtiaľ to tak nejak plynulo prešlo k tej výchove. Akurát som mala pocit, že si celkom nerozumieme. Ony rozprávali o tom, ako vychovať šampióna. Nás a aj iných rodičov zaujímalo, ako dosiahnuť, aby malo dieťa rado vodu a rado plávalo.

Takže ony rozprávali, že ideálne je začať trénovať okolo 6-7 rokov, ešte aj 8 sa dá, 10 už môže byť neskoro, ak sa len nejedná o extra talentované dieťa. Že si treba dať pozor v puberte, lebo že tam veľa detí s plávaním končí, že treba motivovať, niekedy pohroziť, niekedy si dieťa “kúpiť”, že tie motivácie pre Martinu boli iné, ako sú dnes (plavky, možnosť cestovať), že aj rozptýlenia boli menšie oproti dnešným počítačom napríklad… Že rodič nesmie mať väčšie ambície ako dieťa, že samotné dieťa musí chcieť súťažiť a vyhrávať, ale zároveň jedným dychom dodávali, že rodič má na šampiónovi veľkú zásluhu, lebo mu musí obetovať čas, peniaze, priviesť ho k tomu športu (či už sa bavíme o plávaní alebo inom športe) a udržať ho pri ňom. Mala som pocit, že iba mne sa tam zdalo, že si odporujú, všetci naokolo chápavo prikyvovali.

Keď som poznamenala, že sa mi nezdá ok, nútiť dieťa trénovať, ak nechce, alebo ho podplácať, tak protiotázka Dariny Moravcovej bola “A keď vám povie, že nechce chodiť do školy, tak ho necháte doma?” Pre ňu boli tie dve veci rovnako dôležité. A strašne ťažko sa mi vysvetľovalo, že ja len chcem, aby deti boli zdravé, vedeli plávať a mali radosť z pohybu. Ak budú chcieť trénovať, fajn, budem to podporovať v rámci svojich možností. Ale nechcem ich nútiť.  “Tak to volajte usmerňovanie.” V ich svete som sa ja rozhodla, že z nich šampióni nebudú.

Bolo to veľmi zaujímavé, také nakuknutie do úplne iného pohľadu na veci. A asi to naozaj inak nejde, keď to chce človek dotiahnuť až na úplný vrchol. Ale pre tých z nás, ktorí nemajú také ambície, dosť ťažko stráviteľné.

Chopok

Malé túry zvládame, ale bolo nám jasné, že na Chopok to naše mláďatá ešte po svojich nevyšlapú. A tak sme sa jeden deň na dovolenke vozili lanovkami. Deti do 6 rokov sú zadarmo, v cene lístka je toto leto aj výlet na druhú stranu Chopku, a tak sme sa rozvážali – spolu 8krát. Išli sme zo severnej strany hore, potom na južnú stranu po Kosodrevinu a naspäť. Deckám sa to páčilo, obzvlášť lienka a jej závažie (na nej sme my s Mišom obdivovali harmonikové vyrovnávanie podlahy).

Z Chopku sme pokukovali na Ďumbier, ale na ten sa budeme musieť vybrať pri nejakej inej príležitosti. Takto sme sa len pomotali na tom Chopku a dookola hornej stanice lanoviek, niektorí pofrfľali na hotel Rotunda, ťažké stroje a to, že to tam miestami vyzerá ako na stavenisku a viezli sme sa ďalej. Kika nám s Mišom cestou spravila aj svoju prvú fotku.

A ten spomínaný trojhlavý drak? Vie chrliť aj dym aj oheň a býva na Priehybe (to je horná stanica lienky). Tam sa nám tak zapáčilo, že sme si to tam iný deň vyšlapali pešo sa pohrať v pieskovisku a Mišo dokonca ešte raz na horskom bicykli.

Víkendové surfovanie

calculated injustice

poľská blogerka píše o popôrodnej depresii - ťažké čítanie

každé dieťa na linku volá s istým zámerom

materská sa stále berie ako povaľovanie

pottermore.com - ešte tak, keby sa tam nebolo treba registrovať…

Facebook news feed experiment

Ale dávame tomu inglišovi…

Ako by som to… asi takto:

Snaha sa nedá uprieť. Jasná sa snaží stať sa strediskom ako v zime tak aj v lete a prilákať aj zahraničných turistov. A celkom sa im aj darí, za ten týždeň, čo sme tam boli, sme počuli všeliaké jazyky. Ale tie nápisy, s ktorými sme sa stretli? Až nám oči vykrúcalo a to ani nie sme native speakers. Keď už niekto má na to, aby vybudoval hotel na Chopku (nie že by som tej myšlienke nejako fandila, ale to je téma na iný článok), postavil moderné lanovky a objednal trojhlavého draka, ktorý chrlí dym (obrázok bude), tak tých pár stoviek na dobrého prekladateľa by sa snáď niekde naškrabalo, nie?

Toto bolo v našom hoteli. Ani po slovensky to nie je celkom ok. Ale po anglicky sa do tej miestnosti v pohode dá ísť, nech už pracujete kdekoľvek:  IMG_8188

Potom toto:

IMG_8189

Foneticky to bolo iba tesne vedľa, ale aj tak tí naši dvaja Američania na to pozerali ako puci:

IMG_8190

Tu sme ešte mohli prekladateľom dať benefit of doubt, možno je tá trať niekomu drahá:

IMG_8195

Ale keď už k tomu dokreslia toho jeleňa, tak je tomu naozaj veľmi ťažko uveriť:

IMG_8196

waiting to?

IMG_8136

enter to? “to” je zjavne veľmi obľúbená predložka

IMG_8170

Auto nie je bezpečné?

trezor

Toto je z jedného zo stanovíšť ku hre spojenej práve s tým drakom. A úloha pre vás – koľko chýb nájdete?

drak

Dve detské túry v Nízkych Tatrách

Experimentovaním sme prišli na to, že ideálny set-up na turistiku s našimi 5- a 3-ročnými mláďatami je ísť niekam doobeda cca 9-12, potom obed, spanie a poobede v bazéne a s hračkami. Nie je ani až tak dôležité, aby túra mala pointu v podobe vrcholu kopca alebo nejakého iného zaujímavého miesta ako to, aby sa zhruba v polčase prihodila desiata a aby sme po ceste rozprávali niečo zaujímavé. Čučoriedky popri chodníku nezaškodia.

V takomto duchu sa niesli aj naše dve minitúry štartujúce v Bielej púti v Demänovskej Doline. Jedna išla po žltej značke na sever k rozhľadni Ostredok a potom k symbolickému cintorínu (naspäť tým istým chodníkom po hrebeni). Druhá po tej istej žltej na juhozápad na miesto, ktoré sa volá Tri vody (stretávajú sa tam tri potoky), potom červenou na Brhliská a modrou dolu. Plán bol ísť po červenej až pod Orliu skalu, ale hnala sa na nás búrka, tak sme si to k modrej značke strihli skratkou popod lanovku.

Habakuky

O Habakukoch sme vedeli už zopár rokov. Tento rok v apríli sme sa dokonca vyskytovali v Banskej Bystrici a mysleli, že tam zavítame, ale ukázalo sa, že Dobšinského rozprávkový svet funguje iba cez leto, tak sme si museli ešte počkať. Predvčerom bol však už ten správny čas a my sme išli pozerať strašidlá.

Ako sa nám páčilo? Myšlienka je výborná, takýchto miest by na Slovensku malo a mohlo byť o kus viac. Ale majú aj veľa múch:
- vysoké vstupné – nezdá sa mi primerané na to, čo ponúkajú
- málo využité možnosti – kopa malých domčekov, v jednom sme našli kováča kuť podkovu, v jednom zvončekára vyrábať zvončeky a v jednom múzeum lyží a všetky ostatné prázdne… v každom sa mohlo niečo diať. Suvenírový obchod zíval prázdnotou.
- javisko, kde sa hrajú rozprávky, má striešku, hľadisko, kde sa pečú diváci, už nie
- záchody… 4 tmavé kadibudky, nie veľmi dobre značené, ani len pani v suvenírovom obchode nevedela, kde sú… u nás si to odniesli jedny detské gaťky
- videli sme dve predstavenia, jedno bolo ok, jedno taká dosť rozpačitá improvizácia, na ktorú aj deti aj dospelí pozerali naozaj nechápavo
- strašidiel nebolo nejako veľa a občas sa prechádzali ale s deťmi komunikovali málo

Ale niečo sa nám aj páčilo:
- Martinko Klingáč nemal chybu
- mlynček na chrumky, ktorému bolo treba do uška pošuškať, čo si človek prosí a on to potom namlel… fascinujúca brigáda… takýchto vecí tam malo byť viac
- jedlo – síce nič extra, ale nebolo predražené, ako sme sa obávali, jedálny lístok nemal chybu (pozrite medzi obrázkami a skúste zistiť, čo tam vlastne varili) a servírovala nám ho Smrť

Chleb, tentokrát v lete

Rušno bolo v poslednej dobe. Na konci júna som písala žiadosť o grant na Global Fund for Women, na začiatku júla som mala pracovné stretnutia v Bratislave (ktoré mi logisticky pomohli zariadiť svokrovci, lebo škôlku už v júli nemáme a Mišo bol v Berlíne, ďakujem!). Odtiaľ som si potom doviezla Jette, pôrodnú asistentku z Dánska, ktorú sme minulý víkend zobrali na výlet na Chleb a ja som jej potom v pondelok išla tlmočiť na “exkurzii” v Martinskej pôrodnici, ktorú sa mi podarilo vybaviť (toto pre zmenu zabezpečila Kačka, lebo sa postarala o moje mláďatá, kým som bola v Martine, ďakujem!). Potom príprava oneskoreného zborníka zo zimnej MIST konferencie a rýchle dopisovanie sľúbeného článku na jednu jesennú konferenciu. Rušno…

Ale teraz už zaslúžene dovolenkujeme a ja sa postupne dostávam aj k fotkám. Tu sú tie z výletu s Jette na Chleb.

Jette povedala, že by chcela vidieť nejakú slovenskú prírodu. Žiadna veľká turistika, ale niečo pekné. Dostala na výber Jánošíkove diery, Chatu na Grúni a Chleb. Vybrala si Chleb kvôli výhľadu. To potešilo aj našich krpcov, lebo to znamenalo cestu lanovkou. A len pre porovnanie, tu sú fotky z rovnakého výletu v zime.

Jarmok Drienok

v sobotu

Víkendové surfovanie

aspekt slovenskej literárnej verejnosti prinavrátil jej „stratené“ emigrované spisovateľky, objavil pre ňu nové postavy a ich autorky. Vydáva nielen kanonizované texty nositeliek Nobelovej ceny, ale aj provokujúce prózy žien, ktoré máju nálepky radšej na chladničke, než na obálkach kníh.

2x o mamách:

calvin

mama

keď som tadiaľ išla predvčerom, tak toto sa tam nedialo:

YouTube Preview Image
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...