Vody bolo na veľkú noc dosť

Na zemi asi meter. A bola celkom studená.

IMG_9578

IMG_9584

Na Chlebe sme v zime už boli, tak sme mysleli, že dnes zo Snilovského sedla vylezieme na Veľký Kriváň. Ale nešlo to.

IMG_9585

Vonku mlieko, z hrebeňa nás skoro odfúklo.

IMG_9587

Tak sme si poobzerali ratrak, v chate zjedli veľkonočné zajace a zviezli sa lanovkou zase dolu.

IMG_9582

A potom sme sa na parkovisku na seba tak rozpačite pozreli. Príliš krátky výlet na to, aby sme sa pobrali domov. A tak sme zase raz zamierili na Chatu na Grúni, lebo vyzeralo, že tá bude nižšie ako oblaky.

IMG_9589

IMG_9590

IMG_9591

Kubko cestou spadol asi 427krát. Väčšinou do mäkkého.

IMG_9592

Našli sme aj nádej, že predsalen príde jar.

IMG_9598

Počas hodinového výstupu sa niekoľkokrát vystriedalo slniečko, oblaky aj sneženie.

IMG_9601

IMG_9600

IMG_9603

Na chate obed, klasická fotka Rozsutca a potom sme už mohli ísť spokojní a vymrazení domov.

IMG_9604

Oškvarkové pagáčiky

Tenkrát poprvé. Ocitli sa mi v chladničke oškvarky.

Len tak samotné sme ich jesť nechceli, tak som si povedala, že vyskúšam oškvarkové pagáčiky. Ale “lístkovať” cesto? Ako hovoria naši priatelia za veľkou vodou, žiadna cesta. Hľadala som niečo jednoduché a rýchle a našla som tento recept. Jeho najkomplikovanejší krok bol tie oškvarky pomieť (musela som ich zobrať k otcovi, lebo doma ani len nemáme taký mlynec).

Dopadli celkom ok, ale na môj vkus sú príliš mastné. Týmto syrovým pagáčikom sa nevyrovnajú.

500g polohrubá múka
300g mletých oškvarkov
40g masti
2dl teplého mlieka
1 kocka droždia
2 čl cukru
3 čl soli
2 pl kyslej smotany
2 vaječné žĺtky

Z mlieka, cukru a droždia spravíme kvások. Keď nakysne, tak zo všetkých surovín vymiesime cesto. Necháme ho potom v mise aspoň hodinu kysnúť na teplom mieste. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku 1-2 cm. Môžme ho prípadne pomriežkovať nožom (alebo my lenivší pretláčatkom na zemiaky) a potom z neho povykrajujeme pagáčiky. Pečieme na 180C asi 15 minút.

Netrpezlivo čakáme na jar

Ono to už začiatkom marca vyzeralo nádejne. Neviem, kde sa to pokašľalo, ale dnes ráno bolo zase (ako skoro celý posledný týždeň) vonku toto:

IMG_9572

Veľkú noc u nás síce neslávime ani upratovaním, ani nadmerným pečením, ani šibaním (zajtra sa chystáme vytrepať na nejaký kopec poblíž), ale v rámci vítania jari, či osláv slnovratu, či čoho, sme si predsalen ozdobili nejaké vajíčka:

kika

IMG_9558

Víkendové surfovanie

čo sa deje v žilinskej nemocnici: časť 1 a časť 2

the facts of death (Neil Gaiman o Terrym Pratchetovi)

raising teenagers

A writer friend comes round. She brings her son, who is the same age as my older daughter. Once we carried these children in our arms; at other times we pushed them in strollers, or led them by the hand. Now he follows his mother in like a pet lion on a leash, a proud, taciturn beast who has consented, temporarily, to be tamed. My daughter has this same aura of the wild about her, as though beneath a veneer of sophistication she is constantly hearing the summons of her native land, somewhere formless and free that still lies inside her and to which at any moment she might return. The manners of adulthood have been recently acquired. There’s no knowing how quickly they could be discarded. She and my friend’s son greet each other in territorial monosyllables. It is as though they are two people from the same distant country who have met here in my sitting room. They’ve met before, often, but you’d never know: Those were old– versions of themselves, like drafts of a novel the author no longer stands by. All the same, I expect them to take themselves off elsewhere, to another room; I expect them to flee the middle-aged climate of the sitting room, but they don’t. They arrange themselves close to us, two lions resting close to the shade of their respective trees, and they watch.

My friend and I have a few years of conversation behind us. We’ve talked about motherhood — we’ve both spent a large part of our time as a single parent — and its relationship to writing. We’ve talked about the problems and pleasures of honoring reality, in life and in art. She has never upheld the shadowless account of parenthood; and perhaps consequently, nor does she now allude to her teenage son as a kind of vandal who has ruined the lovely picture. We talk about our own teenage years, and the hostility of our parents’ generation to any form of disagreement with their children. Any system of authority based on control fears dissidence more than anything else, she says. You two don’t realize how lucky you are, and the lions roll their eyes.

fire is stored sunshine:

Ministerstvo školstva chce pritiahnuť absolventov prestížnych univerzít do štátnej správy

Víkendové surfovanie

mojej sesternici vyšla knižka

v sobotu večer sme s Mišom pri živej hudbe popíjali vínko u bývalého Mišovho spolužiaka: nie sú lacní, ale bolo to veľmi príjemné

tak a po týchto reklamách očakávané linky:

výzva pre slovenských novinárov

I don’t know how she does it (táto veta aj mňa dosť vytáča)

I don’t know how she does it. I don’t know how you do it. Not surprisingly, the only people who are actually interested in hearing a response to this statement are other mothers, and for them the particulars are practical, not theoretical.

grrrr: beauty tips from Lego

Fínsko: vyučovanie tém namiesto premetov

Víkendové surfovanie

keď prasknete vzduchový balón pod vodou:

a balón s vodou na vzduchu:

(zaujímavé, že chvíľku trvá, kým gravitácia “zafunguje”)

A Sydney mother’s stand against homework

Free play is usually the first activity to be pushed down the priority list. It’s infuriatingly unstructured. It can’t be scheduled within neat half-hour blocks.  It relies on the alchemy of a couple of kids, space and make-believe. It doesn’t seem to achieve anything.

But it does, and I will fight to protect that precious time.

It’s also important that my kids help set the table for dinner and entertain their baby brother. I think this falls under the key learning area of “life skills”.

And the most valuable literacy ‘homework’ of all? Reading a book for sheer pleasure – preferably flopped on the lounge. Now that’s a lifetime habit to encourage.

What’s surprising is how little I have to press my case with the teachers during my annual homework meeting. They nod in sympathy at my nervously delivered spiel. They know how much kids need to rest and reboot. But they all say the same line: “The other parents would complain if we didn’t give homework.”

takto rodiť nechceme

naše piatkové domáce kino:

dear data

Andrej Kiska o zdravotníctve

Knihobúdky v Žiline

Našli sme dnes jednu v parku na Bôriku pri detskom ihrisku a veľmi sa mi páčila. Doma som potom zistila, že ich je niekoľko. Nabudúce si so sebou zoberiem aj nejakú knižku na výmenu.

IMAG0438

Víkendové surfovanie

100 famous artists and their studios

pri príležitosti včerajšieho matematického sviatku:

The most amazing thing about domino chain reactions

O mesiac bude v Zagrebe konferencia Human rights in childbirth a hľadá sa prekladateľka, ktorá by mohla ísť tlmočiť slovenským pôrodným asistentkám (konferenčný poplatok by neplatila a časť cestovných nákladov by jej preplatila Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek). V prípade záujmu sa ozvite.

A ešte otázka: máte tip na rozumné ubytovanie v centre Edinburgu 12.-17.7.?

Niektorí žilinčania nezabúdajú

na dnešnej prechádzke sme natrafili na smerovník na miesta, ktoré (zásluhou istého neslávne známeho hulváta) už neexistujú…IMAG0434 IMAG0435 IMAG0436

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...