Víkendové surfovanie

Dnes len krátko: jeden film, jedna kniha, jedna fotka.

Pozerali sme Arrival:

čo samozrejme viedlo ku googleniu kadečoho. Hádajte kto a v čom programoval pre tento film? most interesting… a ešte aj tento článok, ako vymýšľali jazyk pre mimozemšťanov, je zaujímavý Jediná výhrada: “Mommy and Daddy are talking to animals”???

Už minule som knihu, ktorú som dočítala, dala len ako linku v surfovaní a nie ako samostatný článok, lebo bola síce zaujímavá a mala muchy, kvôli ktorým som ju nechcela priamo odporúčať. Tentokrát z úplne iného dôvodu, ale zase: Getting more – kniha o vyjednávaní. Veľa užitočného, ale nie vždy je autor sám so sebou konzistentný a trpí na klasickú chorobu amerických self-help books: celá by sa dala bez straty informačnej hodnoty zmestiť na tretinu svojho počtu strán.  

a fotka: tá najväčšia na tejto stránke sa mi páči

Ples

Nestáva sa nám často, aby sme boli takíto vyparádení, tak sme na pamiatku nechali aj odfotiť:

Ples začínali výborní bubeníci

A tí sa mne páčili viac ako Cigánski diabli s Katkou Knechtovou. Tých by som oveľa radšej počúvala osobitne ako spolu. A neviem, či som konzervatívna a neprijímam dostatočne otvorene nové kombinácie, ale keď biela mladá baba spieva cigánske pesničky, tak si len hovorím, že aká škoda, že ich nespieva rovno Silvia Šarköziová… Je to ako keď sa belošky pokúšajú napodobniť černošské hlasy, to sa tiež málokedy dobre podarí. Mohla nám zaspievať a zahrať viac svojich pesničiek. Posúďte:

Ale bavili sme sa dobre, tancovali, koľko sme vládali, a domov prišli okolo tretej. 

Tri lyžovačky a jeden snehuliak

Prvá bola na Veľkej Rači na začiatku februára. Aj keď to nie je ďaleko od Žiliny, bývali sme v Oščadnici (tu, príjemné), lebo docestovali bratia a spol z Blavy a rodina z Čiech. Deti lyžovali na striedačku so všetkými (ďakujeme).

Z Oščadnice som sa ja plynule presunula do Vrátnej na workshop. Tu sme bývali v hoteli Rozsutec (tiež príjemné, výborný wellnes, zlá masáž), doobedia lyžovali, poobedia pracovali. -5, menčester na Poludňovom grúni a takmer prázdny svah – moja najlepšia lyžovačka túto zimu.

No a potom sa skrásnilo počasie. A vtedy sa chodí na Martinky. Od budúceho týždňa nám zase začína semester, tak sme si s kolegami zobrali jeden deň dovolenky a išli si pozrieť Slovensko na dlani. Lyžovačka nebola ideálna, ale za tie výhľady to stálo.

A tento krásavec je dnešný:

Stavali Kika a Kubo s mojím ocinom, kým som ja s Mišom dospávala včerajší ples. Ale vyzerá trochu hororovo, nie?

Víkendové surfovanie

Carve the mark – nová kniha od Veroniky Roth, ktorá napísala trilógiu Divergent; sci-fi s no-nonsense hlavnou hrdinkou (tie sa ťažko hľadajú)… zaujímavé čítanie, aj keď miestami trochu problematické

keď už odkazujem na Amazon, tak ešte jedna útla knižočka, ktorá sa týka akcie, ktorú spoluorganizujem

literárne mapy nášho detstva

If I ruled the world, or at least a publishing company, all books would contain as much supplementary information as possible. Nonfiction, fiction — doesn’t matter. Every work would have an appendix filled with diagrams, background information, digressions and anecdata. And of course, maps. Lots and lots of maps.

xkcd: ako písať dobrý kód?

Snežienka a macher

Túto zimu lyžujeme na Veľkej Rači, lebo sme si za dobrú cenu kúpili sezónne lístky (a deti sú zadarmo). Tréning prináša výsledky, lebo aj snežienka aj macher už zídu Dedovku po vlastných. 

Posledné dva razy sme trafili gýčové počasie, ale len tak medzi nami, ja už som ready na leto… Lyžovanie je paráda, ale dávať si dvoje rukavice a aj tak mať omrznuté končeky prstov, to ma vôbec neteší. (Dnes ráno, keď sme sa obúvali do lyžiarok, bolo -15.) A keď prídeme domov, decká sa vyzlečú do tričiek a je im fajn a mne trvá ešte niekoľko hodín, kým sa rozmrazím. Tá termoregulácia mi už akosi nefunguje… Tak ale niekedy tieto besné mrazy musia skončiť… 

Víkendové surfovanie

Photos of the Women’s Marches Around the Worldvrátane Antarktídy, ešte jedna ďalšia

na CNN zatiaľ osem pánov a jedna dáma diskutujú, prečo tie ženy vlastne pochodujú… osem!

Calling Bullshit in the Age of Big Data

parádna šachová partia:

toto sme si chceli pozrieť, ale nestihli

tak sme si pozreli toto (v 2009 sme to mali kúsok od domu)

Sushi

Sushi máme radi. Tri miesta, kde nám (zatiaľ) najviac chutilo, sú/boli Todai (v New Yorku), Hibachi (South Plainfield, NJ) a Suno Sushi (Berlin). V Žiline máme Sushihanil a to síce nie je zlé, ale pomer cena/výkon je od optima príliš ďaleko. Takže v rámci učenia sa nových vecí a aj ako príjemnú spoločenskú akciu s kamarátmi sme doma začali experimentovať. Bolo to jedlé a už teraz sa tešíme na vylepšenia. 

1 šálka (sushi) ryže
2 šálky vody
3 polievkové lyžice ryžového vínneho octu
2 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
4 nori plátky (sušené riasy)
nakrájaná zelenina (mrkva, uhorka, červená paprika, avokádo, …)
losos, iná ryba, krevety (nemusí byť)
sezam, sójová omáčka, wasabi, nakladaný zázvor

Ryžu poriadne prepláchneme a na miernom ohni varíme vo vode, až kým sa všetka voda nevstrebe. Zatiaľ nakrájame zeleninu na pásiky. Potom zohrejeme ocot a rozpustíme v ňom cukor a soľ a celé to vlejeme do ryže hneď, ako sa dovarí. Zľahka premiešame – cieľom je mať lepkavú ryžu, nie rozbiť to na kašu.

Plátok rias položíme na čistú utierku a natrieme naň tenkú vrstvu ryže (s ryžou treba rozumne hospodáriť, aby akurát vyšla). Na troch stranách až do kraja, na jednej dlhšej necháme kúsok nenatretý. Potom na kraj naukladáme zeleninu a/alebo morské potvory a tuho zavinieme ako roládu. Ostrým nožom krájame na kolieska. Kolieska môžeme potom posypať sezamom. Z jednej rolky vyjde 8-10 kúskov, podľa toho, aké hrubé ich chcete mať.

Podávame hneď so sójovou omáčkou, wasabi a zázvorom. (Wasabi sa po troškách primiešava do sójovej omáčky, aby bola štipľavá.)

Poznámky:

  • Trvanlivé sushi ingredience sa dajú kúpiť v Lidli počas ázijských týždňov alebo v Tescu v cudzokrajných (či ako sa volajú) policiach. Nie je to ideál, ale začiatočníkom, ako sme my, to postačí.
  • S rybou je väčší problém. Mala by byť čerstvá. To si netrúfam povedať o žiadnom lososovi v Žiline. Tentokrát sme to pre istotu skúsili s údeným lososom. Ale nebolo to ono (Mišo povedal, že je to niečo ako pizza s korbáčikmi…). Nabudúce to budeme musieť spraviť inak.
  • Avokádo treba kúpiť zelené. Akurát dozreté sa kúpiť prakticky nedá. A prešvihnuté je už nanič. To zelené bez hnedých škvŕn treba nechať (nie v chladničke) pár dní dôjsť, kým nebude na dotyk mierne poddajné. Urýchliť sa to trochu dá tým, že ho dáme do papierového vrecka spolu s jablkom.

Meryl Streep o vietekom

A ešte jeden jej starší prejav (2012):

When Vera Stremkovskaya, a lawyer and human rights activist from Belarus met Hillary Clinton a few years ago, they took a photograph together. And she said to one of the Secretary’s colleagues, “I want that picture.” And the colleague said, “I will get you that picture as soon as possible.” And Stremkovskaya said, “I need that picture.” And the colleague said, “I promise you.” And Stremkovskaya said, “You don’t understand. That picture will be my bulletproof vest.”

Winter is coming

Čierni bratia mali pravdu. Dúfajme akurát, že spoza steny neprídu žiadni White Walkers…

My sme sa v tejto mrazivej zime brodili snehom, niektorí v ňom skoro plávali (voda ako voda), robili anjelov… Veľa sme toho nenalyžovali, ale boli sme sa párkrát sánkovať (o druhej poobede pri -15C). Najnižšiu teplotu sme na teplomeri videli -23C v sobotu o šiestej večer. V noci sme už nemerali. Počasie tak akurát na saunu (raz sme boli) alebo na odlet do teplých krajín (tíško závidíme Mirečkovi a Lenke).

Silvester 2016

Silvesterovali sme pri Prahe. Žiadne veľké oslavy, ale príjemný čas s rodinou.

V Prahe samotnej sme našli Kráľovstvo železníc. Je to výstava modelov vláčikov, ale aj kadečoho iného – lega, starých hračiek, igráčikov (tých boli strašné kvantá a Kika medzi nimi zbadala aj toho jediného, ktorého máme doma). Decká si zašoférovali električku, autobus aj vláčik. Dá sa tam stráviť (pre milovníkov vláčikov aj bez detí) kopa času a to ešte exponáty nie sú kompletné.

Vyzimiť sme sa potom išli na Karlov most, kde sme trochu pomocou starého chleba rozlietali miestnu populáciu čajok. A na druhý deň k Labe, kde sme pre zmenu kŕmili nutrie. (Tie by som asi ale bez varovania stretnúť nechcela).

Na nový rok návrat domov. Tam nás privítali zamrznuté vodovody, ale to už je iný príbeh…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...