Raymondskill Falls (Delaware Water Gap)

Do tretice sa nám podarilo do parku Delaware Water Gap prísť, keď už boli stromy zelené (prvý výlet 2007, druhý výlet 2010) a malo to niečo do seba. Začali sme pri Raymondskill vodopádoch, ale tie ma príliš nenadchli. Sú len malý kúsok od parkoviska, takže na chodníku samozrejme veľa ľudí, a na vode pena. A zjavne to nebola pena len z toho, že voda padá z veľkej výšky. 

Tak sme si našli iný chodník. Prechádzali sme sa po nízkom hrebeni s výhľadom na rieku Delaware a na tri americké štáty. Deti trochu kvíkali, že horúco (som zvedavá, čo budú hovoriť v lete), ale ja by som pokojne išla aj dlhšie. 

Sandy Hook Beach

Voda mala menej ako 15 stupňov, takže plávať sa samozrejme nedalo. (Ono aj keby bola teplá, tak s New Yorkom a zásobovacími tankermi na dohľad by sme si to zrejme rozmysleli…) Ale na lenivé sobotné doobedie na piesku a počúvanie špliechania vĺn to bolo ideálne. Deti sa už pýtali, kedy pôjdeme znovu. 

Spoločenské hry na diaľku

Samozrejme, že je aj veľa rôznych online verzií spoločenských hier, ale pri tom, koľko času teraz Kubo s Kikou trávia na počítačoch so školou (a áno, aj s hraním, aktuálne fičí Minecraft) sme radi, keď sa hrajú stolové hry… na stole. Podarilo sa nám zorganizovať aj zopár partií s kamarátmi zo Slovenska.

Zatiaľ sa ukázalo, že fungujú:

Osadníci z Katanu (4 hráči) – Obe strany mali rozloženú rovnakú plochu, hlásili si, čo kto hodil. Na oboch stranách si rovnako stavali cesty, mestá a dediny, aby mali prehľad. A veľmi ich bavilo obchodovanie medzi hráčmi, lebo ho robili cez “bankové prevody” – na jednej strane zložili suroviny do banky a na druhej z nej vytiahli.

Šarády (4 samostatní hráči, aj 2 dvojice) – Veľký úspech, bavilo ich to dlhšie, ako som čakala. Dominovala téma Star Wars, lebo to bolo zrovna okolo štvrtého mája, ale boli aj bryndzové halušky, gumkáči a všeličo iné. 

Lodičky (3 hráči) – Lodičky klasické, štvorčekovo-papierové. Dobré bolo dohadovanie na začiatku o označení hracích plôch a druhoch lodičiek a presných pravidlách. Ale potom sa odohrala len jedna partia. 

Skyjo (3 hráči) – Skyjo je u nás obľúbené aj bez hráčov za oceánom. Rozložené bolo iba na našom stole, ale keďže žiadne karty sa nedržia na rukách, ale všetko sa vykladá, tak to stačilo. 

Skúšali ste niekto niečo podobné? Ak hej, dajte tipy. 

(Mierne súvisí: Zistila som, že je jednoduchšie mať na cvičeniach z programovania 20 vysokoškolských študentov v jednej miestnosti, ako 3 deti v dvoch miestnostiach. Mali sme pár sedení k Scratch-u s jedným Kubovým kamarátom na Slovensku. V podstate sa každému z nich podarilo spraviť nejakú verziu hry hadík, ale bolo fascinujúce, aké to bolo živelné a ako to srandovne vychádzalo, že keď sa niečo kazilo, tak všetkým trom naraz, ale každému niečo iné.)

Víkendové surfovanie

Predčasne narodené deti sú už týždne bez rodičov, podpíšte sa pod otvorený list

Na Slovensku bolo hlavným hygienikom vydané rozhodnutie o zákaze návštev hospitalizovaných pacientov a pacientiek. Mnohé nemocnice teraz na základe tohto rozhodnutia úplne zakázali prístup rodičom k svojim deťom, čím došlo k hrubému zásahu do povinností a práv rodičov, ako aj do práv hospitalizovaných detí. Takýto zásah je z ľudskoprávneho hľadiska a z pohľadu medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika signatárom, neproporcionálny, a to aj v čase pandémie. Súčasne je tento zásah protiprávny i v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamedzovanie ľudskému kontaktu medzi rodičmi a deťmi vnímame ako nesmierne necitlivé až kruté opatrenie, so závažnými dopadmi na zdravie detí a psychické zdravie rodičov a celých rodín.

Pueyo: How to Do Testing and Contact Tracing

We can reopen the economy again if we do a few things right, including testing and contact tracing. We need to test all people with symptoms and their contacts, which means at most 3% of our tests should turn out positive.

Relaxing All Social Distancing Behaviors Now Is a Huge Mistake

The 30 days will be blissful because people won’t pay the price for May’s experiment until June.

what happens next? play/read 30 mins (nič nové, ale to, čo vieme, vo výbornej forme)

For builders: Build tests. Build ventilators. Build personal protective equipment for hospitals. Build tests. Build masks. Build apps. Build antivirals, prophylactics, and other treatments that aren’t vaccines. Build vaccines. Build tests. Build tests. Build tests. Build hope.

“She gets frustrated every time we start,” one mother emailed her last week, “and then I get irritated and she gets irritated and it usually ends in me saying we should take a break and then the cycle repeats. One or both of us typically ends up in tears by the time it’s all said and done and no work is completed.”

All your questions about the pandemic, answered. Sort of.

Your kids are living through a crisis. It’s all right if they feel anxious, or if you can’t maintain routines or keep up with regular school schedules. Just make sure they don’t fall behind, and remember that kids thrive on routine. So stick to a schedule, but give them space, and stay inside, and go outside, and use technology to connect with teachers and friends, and limit screen time.

Ako zaškrtíš Desdemonu, keď si dva metre od nej? Lasom?

O mocenských hrách s webkamerou

Tí, ktorí mlčia a ostávajú skrytí, tak iste činia z rôznych pre nich dobrých dôvodov – od mocenskej hry, cez pohodlnosť, až po osobnostné nastavenie, túžbu po zachovaní súkromia svojej izby, či aktuálne osobné problémy. To však nič nemení na situácií, že  disponujú veľkou, často neuvedomenou silou: slobodou neprejaviť sa  a nič zo seba nedať. Deje sa to aj offline, ale v dištančnom svete karantény dostal tento jav priestor sa nečakane vo veľkom materializovať – cez každodenné rukolapné rozhodnutia o zapnutí či vypnutí webkamery.


Bolero som prvýkrát počula, keď som mala 12. Po tme. Dodnes mám zimomriavky zakaždým, keď ho počujem. Aj v takejto verzii má niečo do seba: 

How Much Ambition Can One Relationship Take?

‘Couples tend to start out mutually supportive of each other’s ambitions,’ Petriglieri continues. ‘But then something happens (for example, sharing a home or having children) to tip the balance in favour of one of them (often, but not always, the man).

Slovenky menej športujú, viac sa starajú … ako Slováci

[In Slovakia] In total, 60 % of women cook and do housework every day for at least one hour, compared to only 16 % of men, with generally higher shares among women (85 %) and men (18 %) in couples with children.

Wealth shown to scale

Daniel Radcliff číta Harryho Pottera

IKEA meatballs

Princeton

Dnes nám otvorili parky, takže sa už bude opäť dať chodiť všelikam von. Ale minulý týždeň, keď ešte boli zavreté a nebolo jasné, že dokedy, sme sa doma dohodli, že sa aj tak budeme chodiť venčiť na nové miesta. Povedali sme si, že spravíme tour de okolité dediny. Odvezieme sa autom, zaparkujeme niekde v mestečku, poprechádzame sa, kúpime nejaký take-out obed a buď ho zjeme niekde na deke, ak sa bude dať, alebo ho zoberieme domov.

Ako prvý bol minulú sobotu na rade Morristown. Ok, asi tam ešte pôjdeme do múzea, keď sa znovu otvorí, bezkontaktný take-out sme nakoniec zjedli doma. Ale dnes sme išli kúsok ďalej a navštívili kamarátov v Princetone. Tu sa opäť raz ukazuje, aká je moja pamäť deravá, pretože viem, že po Princetone sme sa už kedysi (pred desiatmi rokmi) prechádzali pri niektorých našich cestách na neďalekú samozbernú farmu, ale vôbec mi to teraz nebolo povedomé. Tak som si kampus a hlavnú ulicu pozrela nanovo. 

Po dvoch dňoch dažďa sme dnes úplne neodhadli slniečko a skoro letný deň. Okrem toho si Kubko oškrel aj koleno, aj lakeť, aj on aj Kika frfľali na rúška v teple a jedna z najlepších univerzít sveta ich nejako veľmi neoslovila, takže výlet sa viac páčil mne a Mišovi, ale živú spoločnosť sme si po týždňoch izolácie užili všetci.    

Algorithms to live by

Túto knižku si so záujmom môžu prečítať aj computer science ľudia, aj tí ostatní. Každá skupina iným spôsobom, ale oba sú dobré. Ľudia, ktorí už kde-tu na nejaký algoritmus natrafili a stretli sa s nejakými jeho hraničnými prípadmi, sa nedozvedia z informatiky veľa nového, ale dostanú zaujímavé súvislosti a príklady (áno, aj zo skutočného života) a počiatočné podmienky na rozmýšľanie novým smerom. Tá druhá skupina ľudí dostane prístupným spôsobom vysvetlené aj celkom netriviálne veci, čo samo o sebe vôbec nie je málo a navyše môže tiež oceniť prepojenia na rôzne životné situácie a rozhodnutia, ktoré v nich robíme. Niektoré príklady sú uletené, niektoré prehnané, ale z veľa z nich sa dá niečo si zobrať.

Skúste. 

But for the computer scientists who wrestle with such problems, this verdict isn’t the end of the story. Instead, it’s more like a call to arms. Having determined a problem to be intractable, you can’t just throw up your hands. As scheduling expert Jan Karel Lenstra told us, “When the problem is hard, it doesn’t mean that you can forget about it, it means that it’s just in a different status. It a serious enemy, but you still have to fight it.” And this is where the field figured out something invaluable, something we can all learn from: how to best approach problems whose optimal answers are out of reach. How to relax.

If you want to be a good intuitive Bayesian, if you want to naturally make good predictions, without having to think about what kind of prediction rule is appropriate – you need to protect your priors. Counterintuitively, that might mean turning off the news.

Communication is one of those delightful things that work only in practice; in theory it’s impossible.

Named for Nobel Prize-winning economist William Vickrey, the Vickrey auction, just like the first-price auction, is a “sealed bid” auction process. That is, every participant simply writes down a single number in secret, and the highest bidder wins. However, in a Vickrey auction, the winner ends up paying not the amount of their own bid, but that of the second-place bidder. That is to say, if you bid $25 and I bid $10, you win the item at my price: you only have to pay $10.

A doctor told me about her approach to keeping things. “My kids think I’m whacky, but I put things where I think I’ll need them again later, even if it doesn’t make much sense.” As an example of her system, she told me that she keeps extra vacuum cleaner bags behind the couch in the living room. Behind the couch in the living room? Does that make any sense? It turns out that when the vacuum cleaner is used, it is usually used for the carpet in the living room… When a vacuum cleaner bag gets full and a new one is needed, it’s usually in the living room. And that’s just where the vacuum cleaner bags are.

Perhaps the patron saint of the minimal-context-switching lifestyle is the legendary programmer Donald Knuth. “I do one thing at a time,” he says. “This is what computer scientists call batch processing—the alternative is swapping in and out. I don’t swap in and out.” Knuth isn’t kidding. On January 1, 2014, he embarked on “The TeX Tuneup of 2014,” in which he fixed all of the bugs that had been reported in his TeX typesetting software over the previous six years. His report ends with the cheery sign-off “Stay tuned for The TeX Tuneup of 2021!” Likewise, Knuth has not had an email address since 1990. “Email is a wonderful thing for people whose role in life is to be on top of things. But not for me; my role is to be on the bottom of things. What I do takes long hours of studying and uninterruptible concentration.” He reviews all his postal mail every three months, and all his faxes every six.

Kubko má 9 rokov

Kubko má už deväť rokov. Na narodeniny si vypýtal cheesecake, ktorý tentoraz pri výrobe ani nepraskol, akurát sme sa oň nemali s kým podeliť. Starí rodičia, spolužiaci a kamaráti mu blahoželali len cez videohovory. (Ale teda, o cheesecake sa nebojím, ešte síce v chladničke asi tretina je, ale určite sa nepokazí.)

Má teraz dlhé vlasy a odhodláva sa na strihanie. Vie, že moje kadernícke umenie je niekde na úrovni skombinovania troch rôznych nástavcov na elektrickom strojčeku. S tým sú napríklad Mišo alebo môj ocino úplne ok, ale Kubove nároky sú vyššie. Rád by mal navrchu hlavy trochu materiálu, ktorý sa dá nagelovať na pichliače. A po pár skúsenostiach v kaderníctvach v Žiline mu je jasné, že na to treba nožničky a že tie nožničky v mojich rukách nie sú záruka úspechu. Pozerali sme spolu youtube tutoriál. Povedala som mu, že ak sa on odváži, tak ja sa na to dám. Veď do školy sa teraz aj tak nechodí a strojček to zachráni, keby bolo najhoršie. Trochu neisto súhlasil. Ešte nemáme termín…

Behá lepšie ako ja. To nie je prekvapujúce… Mňa behanie veľmi nebavilo, ale už som potrebovala nejaký trochu akčnejší pohyb ako yogu. Tak sme párkrát boli behať spolu. Je to srandovné, lebo ja fučím, fučím, on okolo mňa tancuje na všetky strany a popritom mi všeličo porozpráva. (Behanie samotné ma stále nebaví, ale za toto to stojí.) Ja sa zmôžem akurát na prikyvujúce zvuky tu a tam. Keď sa s ním človek priamo rozpráva, tak musí niekedy ťahať odpovede (a niekedy ho prevalcuje ukecaná Kika), ale takto, keď je to viac-menej na ňom, nemá kam odbehnúť(!), (nikto sa naňho nedíva?), tak sa dá dozvedieť, čo sa mu preháňa hlavou. Začína do slovenčiny prepletať anglické slová a niekedy trochu komoliť tie slovenské. Naposledy som sa smiala na slove kucháreň.

Veľa času trávi na počítači. Na jednej strane je to samozrejme dobre, lebo momentálne je to jediné jeho okno do sociálneho sveta. Na druhej strane by som ho rada ešte videla viac na zemi s Legom a spoločenskými hrami a stavaním dráh pre autíčka či guličky… 

Vie oceniť dobrý vtip a slovné hračky. Až natoľko, že sa nimi nechá podplatiť, keď sa mu fakt nechce robiť nejakú úlohu do školy. A ešte stále sa mu robia jamky na lícach, keď sa smeje.

Tak to je náš deväťročný Kubko.

Víkendové surfovanie

sandcastles – deti so záujmom komentovali

Mladí Slováci vyrábajú kozmetiku

wolfram physics project

How Much Core Strength Do Olympic Swimmers Have?


Learning How to DanceThe Basic Dance Steps Everybody Can Follow

According to this model, just 60% of people wearing masks that are 60% effective could, by itself, stop the epidemic.

Top 100 Gaining and Top 100 Declining categories in e-commerce

Theory: Coronavirus is a yeast symbiont with an extremely convoluted parasitic lifecycle

Na covid-19 zomrel nedávno v NJ aj John Conway okrem iného známy svojou Game of Life (ktorú som aj ja so študentami vyrábala po prednáške o stavových automatoch). Tento animovaný gif z xkcd prefektná spomienka. 

Reeves-Reed Arboretum

Zistili sme, že máme v Summite arborétum a že je aj teraz otvorené, tak sme sa tam vybrali dnes vyvenčiť. Úplná paráda, kopa kvetov, farieb, pokoj. Určite tam ešte pôjdeme. Dá sa tam piknikovať, zvykli mávať rôzne programy pre deti, ružová záhrada vyzerá sľubne. Našli sme aj “malú” sekvoju, ktorá sa zatiaľ ešte dá objať, bylinkovú záhradu a tri víly (vraj ich je desať). Kuba viac ako kvety zaujal dobrý ďalekohľad.  

Viac ako mesiac zavretí

Sme doma niečo viac ako mesiac. Ale pocitovo je to celú večnosť. Sme ok, ale všetkým nám to poriadne lezie na nervy. Hlavne Kike a Kubovi by výrazne prospelo, keby mohli byť aj s niekým iným ako len so mnou a Mišom. Škola je oficiálne zatvorená do polovice mája, ale nedávame veľké nádeje tomu, že by sa otvorila ešte tento školský rok. A tak sa učíme a vymýšľame aktivity doma.

sadili sme – Pred dvoma týždňami som kúpila priesady paradajok, jahody, mätu, bazalku, cibuľky, pažitku a nasadili sme s deťmi všetko do kvetináčov. Cibuľky a bazalka už začínajú vykukovať z hliny, takže sa tešíme. Mäte a pažitke sa zatiaľ nechce, snáď sa na nás nevykašlú úplne. Smutné na tom je len to, že keď sme sem prišli, tak som si hovorila, že žiadni živí zelení kamaráti nebudú, aby sme ich nezahubili v lete, kým budeme cestovať… teraz sa už o nich až tak nebojím. 

webstránka – Založili sme s deťmi blog. Aj oni chceli písať na internet. Kika si zatiaľ z toho spravila kuchársku knihu a Kubo plánoval robiť tutoriály ku programovaniu v Scratchi, ale potom zistil, že ho viac baví to programovanie ako písanie o ňom.   

hľadali sme dúhy – Vraj sa to začalo v Taliansku, dúhy na vyjadrenie podpory zdravotníkom. Naši spravili jednu tiež a okrem nej si Kika do okna vyvesila sovu – ich školského maskota. Na prechádzku sme sa raz vybrali s vytlačenou mapou a deti do nej značili dúhy, ktoré sme našli. (Mapa už je neaktuálna, lebo vyzerá, že dúh pribudlo.) 

začali sme vyrábať noviny – Prvé číslo sme vytlačili na papier a dali do schránky najbližším susedom a spolužiakom a spolužiačkam, čo bývajú poblíž. Druhé číslo (a aj ďalšie, ak sa redaktorom ešte bude chcieť) už je elektronické. 

spoločenské hry – Nepočítame to, ale odhadom najviac asi fičí Farao. Ale aj Carcassone, Osadníci, Scrabble, Azul, Skyjo… Dobre, že sme si ich všetkých doniesli. Mali by sme si pre zmenu zorganizovať nejakú hru aj s niekým cez skype. 

3D zvieratá – Kika s Kubom pozerali rôzne zvieratá v 3D, ktoré dal k dispozícii Google. Najviac ich pobavil žralok plávajúci nad naším jedálenským stolom, ktorého potom skúsili utopiť v pohári. 

veľkonočné vajíčka – Veľkú noc sme nijako extra neoslavovali. Ale zdobenie vyfúkaných vajíčok roztopeným voskom bola dobrá domáca aktivita na trénovanie trpezlivosti. 

venčenie – Parky nám už zavreli, Kiku a Kuba prechádzky po dedine nebavia. Ostáva nám ešte futbalové ihrisko (ktoré niekedy máme aj sami pre seba) a atletická dráha.  Zvažujeme trampolínu, len je to trochu susedsky komplikované. Mišo behá ~40km za týždeň a ja neviem, čo so sebou.

kreslenie – Niekedy príde zadanie zo školy, niekedy kreslia len tak, niekedy majú inšpiráciu z nejakého youtube videa. Musím ešte vytiahnuť aj farby, nech niečo aj namaľujú.

Veľa varíme. Ako inak, jesť sa musí… ale varíme aj spolu. Už vedia celkom dobre piecť palacinky, Kika si užíva miesenie chleba, len teda záujemcov o škrabanie zemiakov alebo umývanie riadov je akosi pomenej.

Na pozeranie zatiaľ stále fičí Magic schoolbus a celkom sa im páčil film Onward. Vyučovanie v štátnej telke sme pozerali len raz, keď mal hodinu matiky jeden učiteľ z Kikinej školy, ale bolo to celkom dobré, tak možno ešte niekedy skúsime.    

Neviem presne, čo sa hrajú na počítači. Nejaké linky som im poslala ja, ale tie hry veľmi nevídam. Najčastejšie vidno nejakú multiplayer raketovú naháňačku. 

Jeden piatok sme mali “večeru v reštaurácii”. Deti sa nahodili ako na svadbu, naliali si džús do vínových pohárov, … O týždeň neskôr sme mali pyžamový deň, čo Mišo zhodnotil, že ideme z extrému do extrému, tak minulý piatok už zase obyčajné tepláky…

Som veľmi zvedavá, ako na toto obdobie budú spomínať. Či to bude “tá dlhá nuda, keď sme nemohli nikam ísť”, alebo “vtedy, keď sa potom všetko zmenilo”, alebo na to celé rýchlo zabudnú, alebo nejako úplne inak… 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...