Surfovanie

Najprv na tému posledných týždňov: Tá kniha… tak tá kniha je už vonku z hlavy. Nie je ešte na papieri, ale v nedeľu v noci… hm, no dobre, v pondelok nad ránom… sme ju odovzdali. Teraz ju pozerá editor a nám zostali také milé činnosti ako doladiť obálku, vyrobiť index, škrípať zubami, koľko chýb tam ešte ostalo… hm, a pustiť sa do tej druhej, ktorá má vyliezť na svetlo do konca roka. 

Are Kids the Enemy of Writing?

Writing was a practice. The more you wrote, the better a writer you became and the more books you produced. Excellence plus productivity, that was the formula for sustained success, and time was the coefficient of both. Children, the great man said, were notorious thieves of time. Then there was the question of subject matter, settings, experiences; books were hungry things, and if you stayed too long in any one place, they would consume everything and everyone around you.

pretože (tento článkok sa volá What Do We Do with the Art of Monstrous Men? a je v ňom ešte kopa iných vecí)

There are many qualities one must possess to be a working writer or artist. Talent, brains, tenacity. Wealthy parents are good. You should definitely try to have those. But first among equals, when it comes to necessary ingredients, is selfishness. A book is made out of small selfishnesses. The selfishness of shutting the door against your family. The selfishness of ignoring the pram in the hall. The selfishness of forgetting the real world to create a new one. The selfishness of stealing stories from real people. The selfishness of saving the best of yourself for that blank-faced anonymous paramour, the reader. The selfishness that comes from simply saying what you have to say.

Moms don’t need more mugs and wine glasses – neskoro, ale aj tak:

And there you have it, what moms would love on the big day: Get out of her hair (if the kids are little), spend time with her (if you’re a teen, but be sure to smile), and track her down in Greece (if you’re an adult). Moms are forged through the bubbling lava of no sleep, kindergarten graduations, slammed doors and 2 a.m. calls that begin, “I crashed the car, but I’m okay.”

planet or plastic?

Because plastic wasn’t invented until the late 19th century, and production really only took off around 1950, we have a mere 9.2 billion tons of the stuff to deal with. Of that, more than 6.9 billion tons have become waste. And of that waste, a staggering 6.3 billion tons never made it to a recycling bin.

Who is Losing the Nile?

175 meters high and 1800 meters wide, the new dam’s storage capacity is 67 billion cubic meters, nearly the equivalent of a year’s flow of river water.

čo ak sa na takefóne stretnú dve takého:

Potom by už nemuseli telefonovať a mohli by si to vybaviť inak… začína to byť strašidelné. A ešte z inej strany, mali by sme vedieť, že tá entita na druhej strane telefónu nie je človek, keď zdvihneme? 

Tri – dva – jedna. Všetky oči na mňa.

Predstavte si, že máte stroj času. Predstavte si, že ste opäť dieťa a doma nemáte svoju izbu, stôl, na ktorom by ste sa učili. Nemáte tečúcu vodu, ani jednu knihu, vaši rodičia nevedia čítať. Predstavte si, že so všetkými súrodencami, s rodičmi a so starými rodičmi bývate v jednej miestnosti. Proste si predstavte, že by ste sa narodili v rómskej osade. Kde by ste boli dnes? A čo by vám pomohlo?

China, India grapple with the consequences of too many men

In the two countries, 50 million excess males are under age 20. Both nations are belatedly trying to come to grips with the policies that created this male-heavy generation. And demographers say it will take decades for the ramifications of the bulge to fade away.

parádne fotky polárnej žiary

pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu krátke komentované ukážky z filmu Medzi nami: prvá, druhá, tretia, štvrtá

Kikin ročníkový projekt o mlieku

V prvej triede Kika robila projekt o hodinách, v druhej o očiach a tento tok o mlieku. Skúšala kozie, ovčie, bezlaktózové. Vyrábali sme doma tvaroh, maslo, jogurt a kaseínové ozdôbky (podobne sa kedysi vyrábali gombíky a spony na opasky). Minulý piatok ho aj odprezentovala. Kuba to ešte čaká.

Sedemročný Kubko

A ešte mu nevypadol ani jeden mliečny zub. Je to také srandovné, lebo tie jeho mliečne zuby sú úplne malinké v porovnaní s tým, aký je on už veľký. A je pravda, že tie dva hore v strede sa mu už kývu a ďasná má opuchnuté, ako sa mu tam tlačia nové zuby, takže sa mu ťažšie hryzie. Ale tortu zvládol úplne v pohode.

Celý je rukatý, nohatý, dlhý. A stále sa mu robia jamky v lícach. 

Vyhliadka nad Žilinou

Je na Dubni a až keď sme na ňu vyliezli a videli náš dom, tak nás napadlo pozrieť aj doma z okna. Dá sa na ňu ísť z Budatína (cca 1:15 hore po červenej značke) alebo zo Zádubnia (cca 0:30 od oplotenej vodárne), alebo zo Zástrania (neviem, ako dlho). My sme vyšli zo Zádubnia a skončili v Budatíne.

Žilina ako na dlani, ale škaredá, škaredá… Možno by to bolo lepšie, keby svietilo slnko a bol už zelený máj. Kubo sa hore trošku bál, lebo fúkalo a veža sa mierne kývala. Kamaráti, ktorí boli v ten istý deň poobede (akosi sa nám nepodarilo zosynchronizovať), hovorili, že už bola tlačenica aj na chodníku aj na vyhliadke. Všetci žilinčania sa chcú pozrieť.

Brandi Carlile: The Mother

Welcome to the end of being alone inside your mind
Tethered to another and you’re worried all the time
You always knew the melody but you never heard it rhyme

She’s fair and she is quiet, Lord, she doesn’t look like me
She made me love the morning, she’s a holiday at sea
The New York streets are as busy as they always used to be
But I am the mother of Evangeline

The first things that she took from me were selfishness and sleep
She broke a thousand heirlooms I was never meant to keep
She filled my life with color, cancelled plans and trashed my car
But none of that is ever who we are

Outside of my windows are the mountains and the snow
I hold you while you’re sleeping and I wish that I could go
All my rowdy friends around accomplishing their dreams
But I am the mother of Evangeline

They’ve still got their morning paper and their coffee and their time
They still enjoy their evenings with the skeptics and their wine
Oh but all the wonders I have seen I will see a second time
From inside of the ages through your eyes

You were not an accident where no one thought it through
The world has stood against us, made us mean to fight for you
And when we chose your name we knew that you’d fight the power, too

You’re nothing short of magical and beautiful to me
I would never hit the big time without you
So they can keep their treasure and their ties to the machine
Cause I am the mother of Evangeline

They can keep their treasure and their ties to the machine
Cause I am the mother of Evangeline

Víkendové surfovanie

zatmenie mesiaca a polárna žiara – dohodli sme sa s deťmi, že tú polárnu žiaru si pôjdeme niekedy niekam pozrieť (to video sa dá otáčať)

Every decision my kids made me make in one day

Why 70 percent of kids quit sports by age 13

Our culture no longer supports older kids playing for the fun of it.

úžasné obrázky

pre tých, čo ešte nie sú (dostatočne) paranoidní, all the data Facebook and Google have on you

Brandi Carlile: The Joke

You’re feeling nervous, aren’t you, boy?
With your quiet voice and impeccable style
Don’t ever let them steal your joy
And your gentle ways, to keep ’em from running wild
They can kick dirt in your face
Dress you down, and tell you that your place
Is in the middle, when they hate the way you shine
I see you tugging on your shirt
Trying to hide inside of it and hide how much it hurts

Let ’em laugh while they can
Let ’em spin, let ’em scatter in the wind
I have been to the movies,
I’ve seen how it ends
And the joke’s on them

You get discouraged, don’t you, girl?
It’s your brother’s world for a while longer
We gotta dance with the devil on a river
To beat the stream
Call it living the dream, call it kicking the ladder
They come to kick dirt in your face
To call you weak and then displace you
After carrying your baby on your back across the desert
I saw your eyes behind your hair
And you’re looking tired, but you don’t look scared

Let ’em laugh while they can
Let ’em spin, let ’em scatter in the wind
I have been to the movies,
I’ve seen how it ends
And the joke’s on them

Let ’em laugh while they can
Let ’em spin, let ’em scatter in the wind
I have been to the movies,
I’ve seen how it ends
And the joke’s on them

Prišla jar

Veľkonočný pondelok v rezervácii Poing

Na inšpiráciu v mesiaci knihy

S blížiacim sa deadlinom na dopísanie vlastnej knihy mám času ešte menej ako zvyčajne, ale na počudovanie, čítať sa mi darí kúsok viac ako inokedy. Dôvody sú dva. Mišo je preč. A na to, aby som mohla písať, pričom písať v tejto fáze už neznamená ani tak pridávať text, ale hlavne prepisovať, dopisovať, vysvetľovať a vylepšovať, potrebujem, aby sa mi mleli v hlave slová. A tak siaham aj po osvedčených autoroch a autorkách, kde je aká-taká záruka, že to bude dobré, ale aj po nových, kde ma možno čaká prekvapenie. Takže tu je zoznam za posledných pár týždňov: 

Change agent (Daniel Suarez) – cez vianoce som čítala jeho knihy Daemon a FreedomTM. Po ďalšej by som už nebola siahla, ale táto bola o CRISPR, editovaní DNA, a na to som bola zvedavá. A musím priznať, že pri písaní záveru našej knihy (zatiaľ pracovne nazvanom Dreaming up the future), som nad ňou rozmýšľala.

Yet political realities in America made it increasingly unfeasible for entrepreneurs there to tinker with the building blocks of life. Every cluster of human cells was viewed as a baby in America. A quarter of the population wasn’t vaccinated. A majority of Americans didn’t believe in evolution. Social-media-powered opinions carried more influence than peer-reviewed scientific research. In this virulently anti-science atmosphere, synbio research was hounded offshore before it had really begun. 
all genetics is warfare
steel painted as wood

Cit slečny Smilly pre sneh (Peter Høeg) – túto som čítala zabalená v deke. Studená, ľadová, pochopíte z nej, prečo majú eskimáci viac ako sto rôznych slov pre sneh. Prvá polovica je výborná, napísaná presne na hrane, kde si môžete čítať medzi riadkami… a potom sa to zvrhne na nie príliš dobrý thriler. (Mimochodom, v tejto knihe sa spomínajú Euklidove Základy, nekonečný hotel, je tam uprostred textu matematický vzorec, píše sa tam o vedeckých článkoch… curiouser and curiouser)

Vládne rozšírený názor, že deti sú otvorené, že ich najvnútornejšia podstata sa z nich priam rinie. Aký omyl! Nik nie je najnostkárskejší ako deti a nik na to nemá ani väčší dôvod. Ako odpoveď na svet, čo ustavične prichádza k nim s otváračom na konzervy, aby preveril, čo majú vo svojom vnútri …

Čítanie snehu je ako počúvanie hudby. Popísať, čo ste prečítali, je ako vysvetliť hudbu.

Ale ja som v živote ukotvená k niečomu, čo je stabilné. Môžete to nazvať orientačný zmysel; môžete to nazvať ženská intuícia; môžete to nazvať, ako chcete. Stojím na samých základoch a nemám už kam spadnúť. Možno to znamená, že som si život nezorganizovala príliš dobre. Ale vždy sa držím — aspoň jedným prstom — Absolútneho Priestoru. Preto je tam tá hranica, ako veľmi sa môže svet vychýliť, ako veľmi sa veci môžu pokaziť predtým, než na to prídem. A teraz už viem, bez štipky pochybnosti, že niečo je zle. 

Fire sermon (Francesca Haig) – na tejto knihe je zaujímavá hlavná myšlienka. Roky po veľkej katastrofe sa na zemi rodia vždy dvojčatá, chlapec a dievča. Jeden z nich je zdravý/á, druhý/á je nejakým spôsobom postihnutý/á. A zomierajú vždy naraz. Toto sa dozvieme na prvých tridsiatich stranách. A potom namiesto toho, aby sa autorka vyhrala s touto myšlienkou, nasleduje pomerne klišé príbeh, ktorý ani nie je veľmi dobre napísaný (nebola tam ani veta, ktorá by mi stála za odloženie…). 

Z neznámych dôvodov (Zdena Frýbová) – tak som sa odhodlala. Túto knihu som už raz – približne pred dvadsiatimi rokmi – čítala. Už som si nepamätala príbeh, ale pamätala som si veľmi dobrý pocit, ktorý som z nej mala. A bála som sa po nej siahnuť znova, že čo ak sa ten pocit po tých rokoch pokazí. Pokazil sa. Postavy mi liezli na nervy, každá svojím špecifickým spôsobom, príbeh nezaujal, miestami dokonca rozčuľoval, veci príliš klapali a zapadali do seba. Tuším, čo sa mi tam vtedy páčilo, ale dnes by som už takúto knihu ani nedočítala do konca – keby nepísala o biochemickom akademickom prostredí v Československu v sedemdesiatych rokoch. Zaujímavé pozerať, v čom sa podobá a líši od toho dnešného a v čom sa podobalo a líšilo od zahraničného vtedy. Takže ak, tak len ako sondu do minulosti. 

Z neznámych dôvodov je proces tvojho metabolizmu trochu iný ako ten môj. 

Wild girls (Ursula K. Le Guin) – malinká, zvláštna knižka, taký mix. Je v nej príbeh, zopár básní, rozhovor a úvaha. Natrafila so na ňu, keď som hľadala niečo úplne iné. Ale štandardne dobrá.

The Next War
It will take place,
it will take time,
it will take life,
and waste them.

Stalker/Roadside picnic (Arkadij a Boris Strugatskí) – na jednom matematickom sústredení bola raz nočná hra. Z chaty sme ochádzali v malých skupinách do lesa večer po tme. Keď začínalo svitať, schádzali sme sa pri ohni pár kilometrov odtiaľ. Alebo možno to bolo inak. Možno to ani nebolo ďaleko alebo celú noc. Ale to ráno si pamätám. Mokré, chladné, hmla sa prevaľovala, občas sa z nej niečo vynorilo a zase to pohltila, zo stromov kvapkalo, nevedeli sme kam presne, ako, prečo, mala som všetkého plné zuby a topánky plné vody. A išlo o nejakú guľu obalenú v pozlátku. Knihu som prvýkrát čítala, až keď som odtiaľ prišla domov. Dodnes mám pocit, že som v Zóne bola a viem, aké to tam je. Stalker je klasika a u mňa je výborný aj po dvadsiatich rokoch.

Or how about this hypothetical definition. Reason is a complex type of instinct that has not yet formed completely. This implies that instinctual behavior is always purposeful and natural. A million years from now our instinct will have matured and we will stop making the mistakes that are probably integral to reason. An then, if something should change in the universe, we will all become extinct – precisely because we will have forgotten how to make mistakes, that is, to try various approaches not stipulated by an inflexible program of permitted alternatives.

In some sense, we’re all cavemen—we can’t imagine anything more frightening than a ghost or a vampire. But the violation of the principle of causality—that’s actually much scarier than a whole herd of ghosts…

Look into my soul, I know – everything you need is in there. It has to be. Because I’ve never sold my soul to anyone! It’s mine, it’s human! Figure out yourself what I want – because I know it can’t be bad!

On writing (Stephen King) – ešte nie som úplne na konci. A King nie je ani môj obľúbený autor, ale písať naozaj vie, tak som si povedala, že pozriem, čo hovorí o svojom remesle.

Books are a uniquely portable magic.

The road to hell is paved with adverbs.

Description begins in the writer’s imagination, but should finish in the reader’s.

If you want to be a writer, you must do two things above all others: read a lot and write a lot. There’s no way around these two things that I’m aware of, no shortcut.

Your job isn’t to find these ideas but to recognize them when they show up.

V daždi zase na námestí

V piatok pršalo, ale na námestie som s deťmi išla aj tak. Spolu s kamarátmi odo mňa kúsok staršími, z ktorých jeden to zhrnul: “Som si myslel, že toto som už vybavil v 89. a teraz musím ísť znovu.”

Vyškerený Fico odchádzajúci od prezidenta je len jedna z hnusných vecí, ktorá sa stala minulý týždeň. Ak bude ten nadchádzajúci týždeň aspoň spolovice taký prekvapivý, tak sa veru máme na čo tešiť. 

A Mišo si zatiaľ užíva slniečko a cez víkend aj more a výlety.

Víkendové surfovanie

Martin Mojžiš na Námestí SNP: Nech je nás počuť! – pozrite video

Stephen Hawking dies at 76; His mind roamed the cosmos

Overlooked

Obituary writing is more about life than death: the last word, a testament to a human contribution.

Yet who gets remembered — and how — inherently involves judgment. To look back at the obituary archives can, therefore, be a stark lesson in how society valued various achievements and achievers.

Since 1851, The New York Times has published thousands of obituaries: of heads of state, opera singers, the inventor of Stove Top stuffing and the namer of the Slinky. The vast majority chronicled the lives of men, mostly white ones; even in the last two years, just over one in five of our subjects were female.

Picture a leader. Is she a woman?

“People have these prototypes in their head about what a leader looks like,” Dr. McClean said. “When we see an individual, we ask, ‘Do they fit that?’” If they don’t — even if they are acting like a leader — it’s harder to identify them as one. This disconnect does not require assuming that “women are less competent than men in general (e.g., intelligent, smart, organized, levelheaded),”

how to raise a boy

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...