Víkendové surfovanie

How Google Got Its Employees to Eat Their Vegetables

Over the past five years, the company has taken a typically Google-ish approach to the food it serves — methodical, iterative — to create the largest and most ambitious real-world test of how to nudge people to make healthier choices at mealtime.

The evolution of trust (časť sme skúšali aj s Kikou a Kubom)

It was Christmas 1914 on the Western Front.
Despite strict orders not to chillax with the enemy, British
and German soldiers left their trenches, crossed No Man’s Land,
and gathered to bury their dead, exchange gifts, and play games.

Meanwhile: it’s 2017, the West has been at peace for decades, and
wow, we suck at trust. Surveys show that, over the past forty years, fewer and fewer people say they trust each other. So here’s our puzzle:

Why, even in peacetime, do friends become enemies?
And why, even in wartime, do enemies become friends?

vedeli ste, že Venuša a Urán rotujú opačne ako ostatné planéty?

How Domestication Changed the Look, Texture, and Taste of Some Wild Fruits and Vegetables

now upon a time

Čokoládové lávové koláčiky (lava cakes)

Piatkového Valentína sme skoro celého strávili ja s Mišom bez detí. Nepríjemné na tom bolo len to, že to bolo s ďalšími pár stovkami ľudí v rade na DMV (Department of motor vehicles), kde sme sa snažili dostať k vodičákom. Z domu sme odchádzali hneď, ako sme vyprevadili deti ráno do školy a vracali sme sa tak, že som cestou domov písala susedke, nech odchytí deti o tretej po vyučovaní, aby sa nedobíjali do prázdneho domu, že to tesne nestíhame. (A nie, vodičáky zatiaľ nemáme, bude si to vyžadovať ešte jednu návštevu…)

Deťom sme potom oznámili, že namiesto sľúbeného skateboardovania sa ide na nákup, lebo chladnička sa sama nenaplnila, kým sme boli preč. Ale aby nevypukla rýchla vzbura, tak som hneď druhým dychom dodala, že musíme kúpiť aj čokoládu na valentínky, ktoré im chcem večer dať. Zrazu žiadne námietky.

Recept (odtiaľto) odporúčam do zálohy nielen na podobné situácie, ale aj na ohurovanie neočakávaných návštev. 

125g masla
4 polievkové lyžice kakaa
170g horkej čokolády
štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
3 vajíčka

Tieto koláčiky sa dajú piecť buď v samostatných mištičkách (lepšie kvôli vyklápaniu), alebo na plechu na muffiny. V každom prípade mištičky alebo plech treba poriadne vymastiť, aby sa nelepili. Vymastené ich môžeme potom ešte trochu vysypať kakaom. Rúru vyhrejeme 450F/230C. 

V mikrovlnke alebo vo vodnom kúpeli roztopíme maslo a nalámanú čokoládu. Potom všľaháme vajíčka, kakao, cukor a soľ. Zmes rozdelíme do misiek a pečieme vo vyhriatej rúre 8 minút (o minútku menej, ak chcete mať lávy viac, o minútku viac, ak ich chcete mať viac prepečené). Po vytiahnutí z rúry necháme ešte minútu postáť a následne vyklopíme. Podávať ich treba hneď, ešte teplé, a to so zmrzlinou/šľahačkou/malinami…

Z tohto množstva mi vyšlo 6 koláčikov. Mišovi a deťom sa ich na prvý kuk zdalo málo, ale keď každý zjedol ten svoj, tak zistili, že sú celkom intenzívne a uznali, že sú rýchle a jednoduché na prípravu, takže keď dostaneme chuť na ďalšie, môžme si ich ľahko spraviť znovu. 

Víkendové surfovanie

#girlpower trochu inak

The Tyranny of the Rocket Equation

having kids

The first step is the key to all the rest. Yes, our daily lives are undoubtedly contributing to climate change. But that’s because the rich and powerful have constructed systems that make it nearly impossible to live lightly on the earth. Our economic systems require most adults to work, and many of us must commute to work in or to cities intentionally designed to favor the automobile. Unsustainable food, clothes and other goods remain cheaper than sustainable alternatives.

And yet we blame ourselves for not being green enough. As the climate essayist Mary Annaïse Heglar writes, “The belief that this enormous, existential problem could have been fixed if all of us had just tweaked our consumptive habits is not only preposterous; it’s dangerous.” It turns eco-saints against eco-sinners, who are really just fellow victims. It misleads us into thinking that we have agency only by dint of our consumption habits — that buying correctly is the only way we can fight climate change.

My point is that the climate crisis is not going to be solved by personal sacrifice. It will be solved by electing the right people, passing the right laws, drafting the right regulations, signing the right treaties — and respecting those treaties already signed, particularly with indigenous nations. It will be solved by holding the companies and people who have made billions off our shared atmosphere to account.

We were never on the moon (prose poem)

We never went to the moon. Instead we grew roses and fed our neighbor pasta and fruit salad. We never put a man in space. Instead we bought him a suit, cut his hair and drove him to the unemployment office.

The sleep consultant (krátka poviedka)

tieto sme pozerali s deťmi:

American museum of natural history

Tu už deti raz boli. Ale z tej návštevy si nepamätali vôbec nič. Kiku tentokrát “ten blú jeul” nefascinoval až tak veľmi ako naposledy, ale zato discovery room sme tentokrát zvládli, takže decká mohli všeličo pozorovať pod mikroskopmi, vyrábať tsunami, obchytať zopár chrobáčikov, … Okrem toho ešte veľký tresk, dinosaury a 3D film o sopkách. Samozrejme, že bude treba prísť znovu, lebo aj keď sme tam boli skoro celý deň, ešte sme veľa nestihli. (Dobre že knižnica dáva vstupenky aj do tohto múzea…)

Voľby poštou

Aj keď sa pani ministerke Sakovej nezdá, že by sme sa mali vyjadrovať, hlasovali sme. Teraz ešte, aby obálky trafili naspäť do Žiliny a budeme na konci februára sledovať, ako to dopadne.  

Sea, air and space museum

Jedna z prvých prechádzok, keď sme sa presťahovali, viedla do knižnice. Okrem knižiek požičiavajú napríklad aj mikroskopy, teleskopy, ďalekohľady,… a vstupenky do rôznych múzeí. Ako prvé nám vyšlo múzeum na lietadlovej lodi Intrepid. Okrem samotnej lietadlovej lode sme pozreli aj lietadlá, ktoré majú na palube, ponorku (o tej deti velice špekulovali, Kiku fascinovali štvorposchodové postele) a raketoplán Enterprise. Za pilotov ešte musia trochu trénovať, lebo na trenažéri sa im bezpečne pristáť nepodarilo ani raz…

Bolo sa treba pustiť aj do tých lístočkov z adventného kalendára, tak sme cestou na loď zavítali aj do M&Ms obchodu kúsok od Times Square. 

Iba v Amerike…

Jedna z prvých vecí, ktoré chceli deti vyskúšať, keď sme prišli, boli bagels. Kúsok od domu máme pekáreň (deti ju samozrejme už volajú bagláreň), takže je čo skúšať. Ale situácia s pečivom sa tu nezmenila, kým sme boli v preč. V potravinách sa dá kúpiť nasladlý sendvičový chlieb, bagety (aj celozrnné) a žemle a v niektorých aj artisan bread (rozumej náš normálny chlieb), ktorý je v porovnaní so všetkým ostatným besne drahý. Neprešiel ani týždeň, odkedy sme prišli, a už som piekla chlieb. 

Moje zručnosti v tomto smere značne zhrdzaveli, lebo na Slovensku som ich nepoužívala vôbec (veď sme mali Ďurošku, všakže). Tak som zisťovala know-how od kamarátok, o ktorých viem, že pekávajú chlieb a spravila prvý pokus. Nemala som celozrnnú múku, jediné semiačka boli slnečnicové, vážila som od oka, lebo váhu mám v krabici niekde snáď už na tejto strane Atlantiku… celkovo ešte veru je čo vylepšovať. Ale zjedol sa. A Mišo už pýtal ďalší. 

Chlieb tu síce nie je, čoho ale máme veľa, sú pukance. Prekvapení sme boli všetci, keď nám v piatok prišiel neočakávaný balík a v ňom vrece pukancov. Poslal ho dealership, od ktorého Mišo kupoval auto, že pozornosť podniku. Síce nerozumieme, ale deti boli nadšené, tak sme mali večer domáce kino. Z vreca zatiaľ nevyzerá, že by viditeľne odbudlo.  

Nová škola

So školou sme komunikovali dopredu, ja cez e-maily, Mišo ich bol s dokladmi dvakrát pozrieť aj osobne, takže keď sme prišli, deti mohli rovno nastúpiť.

Spolužiakov a spolužiačok v triedach majú viac, ako boli zvyknutí (Kubo 22 oproti 10 a Kika 19 oproti 15) a privítali ich veľmi milo. Kika dostala od pani učiteľky v prvý deň aj takýto list a celkom ju to pobavilo:

Škola má aj ESL (angličtina ako druhý jazyk) program. Tam deti trochu otestovali, prebrali to s ich triednymi učiteľkami a povedali, že Kika rozumie a hovorí dostatočne na to, aby bola celé vyučovanie vo svojej triede. Kubo bude mávať jednu ESL hodinu denne. Oboje nás potešilo – to že Kika sa prakticky od začiatku vedela zapájať a aj to, že Kubo nebol beznádejne stratený. (Vyzerá, že jazykovka Gabby v Žiline bola dobrá voľba.) 

Veľa vecí je iných, niektoré sú zvláštne, ale zatiaľ obaja vyzerajú spokojne. Ja sa mám budúci týždeň znovu stretnúť s oboma učiteľkami (videli sme sa krátko v prvý deň ráno) a porozprávať sa, že aké sú ich dojmy. 

Ako spieva Adele…

… Hello from the other side.

Krabice sme poslali o týždeň skôr (a prídu asi dva týždne po nás – ak všetko pôjde podľa plánu). Samotné balenie bolo v pohode. Už sme sa balili toľkokrát, že pár krabíc ma nerozhádže. A absurditky typu, že bolo treba presviedčať sťahovákov, že nie je jedno do akých krabíc nabalím 1.4m3, keď sa to má na záver zmestiť do leteckého D kontajnera a že chcem od nich také krabice, aby to išlo… tak na tým síce pokrútim hlavou a pošomrem, ale ďalej neriešim. Ich problém. Snáď sa s krabicami ešte uvidíme. 

Čo ale bolo treba riešiť (okrem asi desaťtísic dvesto iných vecí) bol náš kotol, ktorý si vybral najnevhodnejší čas na štrajkovanie. Takže ešte deň pred odletom som s kurenárom nakupovala novú expanznú nádobu a ventily, pozerala, ako vymieňa tie pôvodné a dúfala, že to bude stačiť na zastabilizovanie situácie. Takže čakanie na odlet na letisku bol už vpodstate relax. 

Let bol fajn až na posledných 40 minút, keď sme pristávali v búrke nad Newarkom. Lietadlo sa kývalo zo strany na stranu a Kika s tým ale naozaj nebola spokojná. Nakoniec to zvládla aj bez sáčku, ale veľa nechýbalo. Dali sme si dva dni na spamätanie a potom šup, šup deti do školy.

Aké boli vianoce

Síce síce aj s chaosom okolo sťahovania, ale všetko, ako má byť. Pečenie sme dva víkendy pred vianocami poňali ako spoločenské udalosti aj s kamarátmi a kamarátkami. Mišo stihol pred príletom pozrieť aj najznámejší stromček v New Yorku, ja zase s kolegami ochutnať kapustnicu na Chate pod Grúňom. Kika s Kubom našli pod stromčekom niečo z toho, po čom túžili. Hrali sme kopu hier, vrátane znovuobjaveného pexesa. A keď Mišo odletel naspäť do New Yorku (aj si tam zabehnúť novoročný beh, keď už ten vianočný v Žiline zmeškal), tak ja som sa s deťmi vybrala na hory. Užili si sneh, lyžovanie, stavanie bunkra s čelovkami a maškŕt až po uši. 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...