Šarkany

V nedeľu s Kikinými a Kubovými spolužiakmi na Straníku. Nefúkalo veľa, ale deti sa vybehali. Veľký úspech mala aj hojdačka v bufete vyrobená s batohu na padák.

Paríž alebo Blood Flow 2017

Malá konferencia o červených krvinkách, na ktorej budú všetci tí, ktorých články čítam, keď robím simulácie. V Paríži. Tak tam bolo treba ísť.

Prednášky boli v Inštitúte Henriho Poincaré. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, bol to matematik, ktorý okrem iného vyslovil známu Poincaré conjecture, ktorá ešte donedávna odlávala a až Perelmanovi sa podarilo nad ňou vyhrať. Okrem toho sa zaoberal chaotickými systémami, mojou srdcovkou spred pár rokov, a kopou iných zaujímavostí. 

A vnútri to bolo obvešané plagátmi žien matematičiek. Žijúcich. Aj tehotných.

Dnes poobede tam mal mať populárno-náučnú prednášku Timothy Growers, na ktorú by som určite išla, keby som už v tom čase nesedela v lietadle domov. Tak ale za posledné tri dni som si prednášok vypočula dosť. Veľa z nich bolo pre mňa zaujímavých a inšpiratívnych, s kopou ľudí sa dalo porozprávať o tom, čo robíme. Konečne konferencia, kde je naša téma hlavnou témou a nie okrajovou aplikáciou (doteraz takmer vždy).
Usedená po celom dni, som sa po večeroch túlala. Najprv samozrejme Eiffelova veža. Po schodoch.

Fotky nie sú veľmi dobré, lebo som mala so sebou len telefón a nie veľký foťák 🙁 a ten v šere a potme odmieta spolupracovať.

Pohľad hore

A ešte pri odchode

Okrem toho aspoň zvonku Pantheon, Notre-Dame, Pont Neuf, Louvre…

Keď prídem niekedy aj s Mišom, tak snáď bude čas ísť aj dovnútra. 

Hotelovú izbu som mala fascinujúcu. Priamo v Latin Quarter, kúsok od Inštitútu, ale úplne staromódnu a s takou malinkou kúpeľňou, že pri používaní záchoda bolo treba mať otvorené dvere, lebo inak by sa mi doňho nezmestili nohy. Na prespatie ok. 

Jedlo… aj dobré aj menej dobré. Jeden konferenčný obed sa veľmi nevydaril. Ale oficiálna večera (tu) bola parádna (a vína bolo dosť). Okrem toho som si samozrejme nemohla nechať ujsť to, čoho v Žiline nemáme veľa. 

Za chvíľu dorazím domov a tým sa končí moja posledná pracovná cesta tohto roku. Ale takýchto konferencií na takýchto miestach by mohlo byť aj viac…

Víkendové surfovanie

New antibody attacks 99% of HIV strains

2017 Nobel Prize in Physics Awarded to LIGO Black Hole Researchers

Swedish model gets rape threats over Adidas advert

Why? All because the photo shows her leg hair.

včera večer sme pozerali zaujímavý film, vrelo odporúčam (h/t Ivovi):

Stephen Wolfram: Idea Makers

Túto knihu som prečítala už dávno, ale potom som na ňu nejako zabudla a natrafila som na ňu až pri upratovaní v čítačke. 

Mohla by byť dobrá. Ale nie je. 

Ja som veľkou fanynkou pána Wolframa. wolframalpha používame so študentami veľmi často (dnes sme hľadali najväčšie známe prvočísla), páčilo sa mi, ako spolu so synom pomáhali pri tvorbe filmu Arrival, aj jeho prístup k dátam. Chystala som sa aj na jeho knihu A New Kind of Science (open access). Takže do Idea Makers som sa pustila s veľkou chuťou. 

Prečítala som si o niekoľkých zaujímavých ľuďoch z Wolframovho pohľadu. To by samo o sebe mohlo byť veľmi fajn, lebo kombinácia niečoho intímneho zasadená do širšieho kontextu dokáže byť veľmi silná (teraz mám napríklad v takomto duchu rozčítané Raising Elijah, kde sa prelína osobný, lyricky písaný, príbeh s verejným/náučným/aktivistickým textom). Ale tu sa to nepodarilo. Wolframove ego preráža skoro v každej biografii. Ešte aj u tých, s ktorými sa nestretol osobne, si neodpustil poznámky typu “keď dokázali to, čo dokázali bez wolframalpha, predstavte si, čo ešte by objavili, keby mali takýto nástroj k dispozícii”. 

Takže nie. Alebo ak predsa, tak len so silným filtrom. 

PA: Prípravné stretnutia k matematickej a informatickej olympiáde

Ak poznáte nejakých stredoškolákov a stredoškoláčky, ktorých by to mohlo zaujímať, dajte im, prosím, vedieť, že sa na nich tešíme už tento pondelok (a potom ešte dvakrát). Cha! Tentokrát sa mi podarilo vyvesiť pozvánku ešte pred akciou. 

Noc výskumníkov 2017

Noc výskumníkov bola minulý piatok. Akurát, že minulý týždeň aj začal semester a bol taký chaos, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku. Tak aspoň spätne zopár fotiek. 

Zbojníckym chodníkom alebo Dekanské voľno 2017

Minulý rok bol sneh (aj keď to bolo o týždeň neskôr). Tento rok nám vyšiel krásny jesenný deň, ktorý síce začínal mrazivo, ale pri poobednom slniečku sa dalo sedieť aj v krátkych rukávoch. Trasa bola pre nás nová: z Vyšných Kamencov na Malé nocľahy, potom na hrebeň pod Sokolím a dolu do Starého dvora.

Víkendové surfovanie

What a Dad Cooks for His Two Very Hungry Boys in a Week

The Week My Husband Left And My House Was Burgled I Secured A Grant To Begin The Project That Became BRCA1

obrovské vlny (h/t Diana Oliveira, ktorá je kúsok odtiaľ):

gömböc alebo prečo má korytnačka taký tvar, aký má

first round – 10 years

companies with a female founder performed 63% better than our investments with all-male founding teams.

last-minute ubytovanie v Čechách

ešte to nie je čítanie myšlienok, ale ide to tým smerom (a to bolo 6 rokov dozadu)

scary: A Wisconsin company will let employees use microchip implants to buy snacks and open doors

“Women’s chess”: A misleading and counterproductive label

wavegrower – túto linku určite pozrite

viete, kto je posledný (ostatný) Dr Who?

Real Men Might Get Made Fun Of

A result is that, for the most part, the only people weathering those consequences are the ones who don’t have the luxury of staying quiet. Women, already impeded and imperiled by sexism, also have to carry the social stigma of being feminist buzzkills if they call attention to it. People of color not only have to deal with racism; they also have to deal with white people labeling them “angry” or “hostile” or “difficult” for objecting.

Gent (ACOMEN2017)

V Belgicku je vraj často mizerné počasie. Ale ak si odmyslím dážď v noci, keď sme prišli, tak som mala práve pekný týždeň v Gente. Je to už druhýkrát, čo som takto zažila netypické počasie počas konferencie. To prvé bolo v Edinburgu. A vôbec sa nesťažujem, dúfam, že moje konferenčné potulky budú v tomto duchu pokračovať.

Konferenciu sme mali v tejto parádnej budove:

Vnútri som akosi zabudla fotiť, takže len obrázok z knižnice:

Konferencia bola fajn, ale naša téma bola na len okraji záujmu. Po veľa rokoch to bolo zase raz, čo som počúvala prednášky o konečných prvkoch, variačných metódach… a nechytala som sa. Na jednu stranu smutné, ale na druhú mi to ani nebolo ľúto. Premárnený čas to určite nebol, zoznámila som sa so zaujímavými ľuďmi, porozprávala o zaujímavých témach. 

Po prednáškach sme sa, ako inak, túlali po Gente. 

Našli sme aj námestie, kde sa kedysi popravovalo. A dnes sú tam lampy napojené na gentské pôrodnice, ktoré sa zasvietia, vždy, keď sa v niektorej z nich narodí bábätko. 

Čo sa týka pitia, tak Belgicko nie je krajina pre mňa. Pivo, všade pivo. A akosi sa mi nezdalo vhodné v pube, kde majú 500 druhov piva (v nápojovom lístku zoradené podľa abecedy), kde sedím s deviatimi chlapmi, ktorí pijú pivo, si dať víno. Ale keď sme boli v pube, kde zase mali samú jenever (niečo ako borovička/gin), tak to som vyskúšala niekoľko druhov. Najlepšia bola citrónová, ale mali aj takú s príchuťou vaječný koňak, ktorú bolo treba z pohárika dolovať lyžičkou a aj príchuť čili papričiek, ktorá bola taká ostrá, že (dobrovoľná) obeť mala, čo robiť. 

Miestne jedlo? Hovädzí guláš s hranolkami, mušle, všade majonéza (niekto by im mal dať ochutnať jogurtové alebo smotanové dresingy), wafle/gofri (mňam) a čokoláda.

 Posledný večer sme ešte vyskúšali miestnu escape room (art robbery). A dostali sme sa von!

O dva týždne Paríž.

Hrčava a Trojmedzie

Čo robiť s predĺženým víkendom, keď je babie leto v nedohľadne? Odpoveď na túto otázku nám dali naši susedia, ktorí nás už niekoľkokrát volali na svoju chalupu na Hrčave a tentokrát sa nám konečne podarilo nájsť prienik v kalendároch. 

Bolo to výborné. Trocha bicyklovania, ovečky, domčeky roztrúsené po kopcovitej krajine, kde sa “hovorí po našem” (zmes češtiny, slovenčiny a poľštiny), hrnčeky na plotoch, na záhrade sud, pod ktorým sa kúri drevom, dobré biele víno, matrace v podkroví, na raňajky hrianky pečené na peci, sučka, ktorá musela byť v minulom živote mačka, lebo sa stále chcela nechať hladkať.

Na druhý deň nás deti s mapami z orientačného behu odnavigovali na miesto, kde sa stretávajú tri štáty. (Len smola, že sme si zabudli nabaliť desiatu, lebo cesta naspäť bola už dosť ukňučaná.) A ani nevadilo, že mrholilo.  

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...