Víkendové surfovanie

(sté v poradí)

reakcia na reláciu “Moderné pôrody”

Od verejnoprávnej televízie ako divák očakávam, že ma bude informovať nezaujato a čo možno najviac pravdivo. Moderátor nebude zavázdať a pretláčať svoje ničím nepodložené pocity (keď si už nedal tú námahu naštudovať si problematiku). Pri sledovaní Vašej relácie by som ako neinformovaný laik nadobudla pocit, že podstatou moderného pôrodníctva je cisársky rez, epidurálna analgézia, otecko pri pôrode a nástrihy. Naopak, nič by som sa nedozvedela o potrebe pocitu bezpečia pri pôrode pre jeho zdarný priebeh, o prirodzených možnostiach tlmenia bolesti alebo o tom, že nástrih je vždy poranenie druhého stupňa (z trojstupňovej stupnice, niektoré zdroje uvádzajú až 4 stupne) a že podľa najnovších vedeckých poznatkov a štúdií je hlavným rizikovým faktorom vzniku poranenia tretieho stupňa (t.j. keď sa žene hrádza natrhne až po konečník, čo sa pri obyčajnom natrhnutí bez nástrihu stáva veľmi zriedka) a vzniku inkontinencie vo vyššom veku. Rovnako by som nadobudla pocit, že o tom, či porodím s nástrihom alebo bez, rozhoduje pôrodník a nie ja, ako svojprávny človek, ktorý má právo rozhodovať o svojom tele. No a určite by som chcela rodiť s epidurálnou analgéziou, keď je to také úžasné a bez akýchkoľvek rizík. Našťastie v takýchto dôležitých veciach si nevytváram názor na základe podobných relácií ako ste odvysielali v pondelok večer.

diskriminačné body z novely zákona o matrikách vypustené a čo viac:

Rada vlády súčasne odporučila ministerstvu zdravotníctva (MZ SR), aby komplexne a v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi regulovalo právo žien na domáci pôrod, a to za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, vrátane odborníkov a odborníčok z praxe a občianskej verejnosti…

Európsky súd pre ľudské práva v prípade Ternovszky proti Maďarsku potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si pôrod doma ako rovnocennú možnosť k pôrodnici a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. “Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované a hoci štát priznáva ženám právo zvoliť si domáci pôrod, odmieta túto voľbu aj reálne podporiť. Ženy nemôžu rodiť s odbornou pomocou, vyriešená nie je ani starostlivosť po pôrode či zápis do matriky. ,“ hovorí Zuzana Krišková z občianskeho združenia Ženské kruhy. “Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko – v krajinách s vyspelým zdravotníctvom už stanovili náročné a presné štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku,“ dodáva Krišková.

od Didiho toto video o zaujímavej škole

YouTube Preview Image

Môj komentár bol, že sa mi to páči, akurát
a) neviem, nakoľko je to spraviteľné vo veľkej mierke (že by sa takto malo vzdelávať veľa detí)
b) decká získajú veľa takých hands-on zručností, ale je podľa mna otázne, nakoľko sa venujú aj abstraktnému mysleniu (že napr, či by človek takto vzdelávaný do 18 rokov mohol ísť študovať na matfyz)
c) money money money – toto nebude lacný špás

Didiho odpoveď:

Inšpiráciou pre tieto školy je Semlerova skola a je pravda, že bez jeho peňazí by ani nemala šancu vzniknúť. Neviem, ako by to vyzeralo vo veľkej mierke, ale myslím, že sa tam dostaneme. Tá skupina ľudí, ktorým sa zdá, že po 100 rokoch to treba vylepšiť narastá a od istého momentu sa to môže začať šíriť veľmi rýchlo…

Ja si to b) predstavujem tak, že v tej škole individuálnym prístupom buď ty, alebo učitelia zistia, že ti to ide/ťa to baví (napr. talent na “matematiku”) a umožnia ti to rozvíjať ďalej – dajme tomu viac ako niekomu, kto chce sadiť rastliny a sledovať prírodu…

Ono, 18-ročných ľudí, ktorí môžu ísť študovať na matfyz vďaka! škole veľa nepoznám… aspoň nie  v tomto čase, kedy tá kvalita nás, študentov, ide podľa mňa prudko dolu. To, že môže niekto ísť na matfyz, je vďaka ďalším aktivitám, ktoré takisto, alebo skôr, alebo kvalitnejšie, môže získať aj vďaka! takej škole.

ešte raz na podobnú tému: radšej sedieť v base ako v škole

vtipné reklamy a zaujímavé reklamy (mňa najviac zaujala tá na linku pomoci pre zneužívané deti)

otvorený list Facebook-u

I am wondering why pictures of women stay up if it is visually stimulating to men, but a cartoon drawing that will help women empower themselves and gain knowledge is considered pornographic, and gets removed?…  It’s another example of sexualized women being acceptable, but women’s anatomical/biological bodies being shamed and censored. At the very least, follow your own rules.

Keď Disney prerobí aj Meridu, dopadne to taktoDisney Merida

Here are the [differences] that I see:

  • Sleeker, longer hair with more body
  • Larger eyes and more arched eyebrows
  • Plumper lips
  • A thinner waist
  • More obvious breasts
  • An overall more adult and less adolescent appearance
  • Lighter colored and more ornate gown
  • A lower cut neckline that also shows more shoulder
  • Perhaps most symbolically, her bow and arrows have disappeared in favor of a fashionable belt

kto by to bol povedal? (hint: každý, kto by sa nad tým aspoň na chvíľočku zamyslel; prečo je to v rubrike Surprising Science??) otcovia rozpoznávajú plač svojich detí rovnako ako matky

When the researchers split the data along gender lines, they found something interesting. The factor that best predicted which parents were best at identifying their child’s cries was the amount of time the parent spent with their babies, regardless of if they were the mother or father.

Druhý ročník výletu na Podbanské

Bol ešte lepší ako ten prvý. Tentokrát sme už (všetci viac-menej po vlastných) došli aj na Studenovodské vodopády. Celkovo to nebolo už až také náročné ako pred rokom – trochu preto, že tam bol aj Mišo, ale hlavne preto, že krpci sú už o kus väčší. Prišiel nás pozrieť aj malý Paľko, ktorého rodičom sme minulý rok boli na svadbe. Dobrá akcia.

Kubko má dva roky

Už to vôbec nie je bábo, ale stále je neskutočne zlatý. Fascinujú ho všetky zvieratá, najmä tie malé – motýle, muchy (ako on hovorí – “pozi, mama, tam je ten much”), slimáky, mravce. Dokáže pri nich čupieť a pozorovať hodnú chvíľu. Z veľkých žirafa a tiger, aj keď tie zatiaľ iba v hračkárskej podobe. Veľmi nerád si umýva hlavu, neviem prečo. Je poriadny papkáč – včera sme sa zastavili na kozom vŕšku na obed, mali tam akciu “zjedz koľko vládzeš” s tým, že deti do 120cm neplatia… myslím, že naša rodina sa im veľmi neoplatila. V spánku nacestuje kilometre a keď spí s nami, tak stále zásadne na H.

Víkendové surfovanie

nedávno som hľadala príklad na nenewtonovskú tekutinu a našla som oobleck (dá sa po ňom aj behať):

YouTube Preview Image

aj toto je poézia

And I noticed my new best friend—by now we were holding hands—
Had a potted plant poking out of her bag, some medicinal thing,
With green furry leaves. Such an old country traveling tradition. Always
Carry a plant. Always stay rooted to somewhere.

čo o vás hovoria mapy :)

o mužoch, ktorým nerastú fúzy a o ženách, ktoré odkladajú materstvo (vďaka Ajke B. za linku)

Podle ní jsou zájmy těch skupin, které nemají své reprezentanty na rozhodujících místech, tedy staří lidé, novorozenci a těhotné matky, upozaděny… „Porodnictví zase zůstalo doménou mužů, porodníků, což jsou v podstatě chirurgové. Jejich přístup je odlišný od toho, jakou péči potřebuje zdravá rodička. V chirurgii musí být vše rychle, efektivně, aby to pěkně odsýpalo. A aby to bylo jasné a jednoznačné. Jenže rodící žena je všechno, jen ne tohle!“

a ešte pozvánka pre Žilinčanov:
premietanie filmu Sloboda pre pôrod, ktoré organizujú Žilinské duly v spolupráci s o.z. Ženské kruhy
Kedy: Sobota, 11. maja 2013 o 19:00
Kde: Labyrint – centrum pohybu a tanca, Kuzmányho 6, 011 37 Žilina
vstup je voľný

a pre Bratislavčanov:
seminár s pôrodnými asistentkami a premietanie toho istého filmu, ktoré organizujú Slovenské duly v spolupráci s o.z. Ženské kruhy
Kedy: Sobota, 18. mája 2013 od 9:00 – 17:00
Kde: Evanjelická bohoslovecká fakulta UK, Bratislava
tento vstup voľný nie je :(

Víkendové surfovanie

komementár k minulotýždňovej Dove kampani

It’s troubling,” she says as uplifting music swells in the background. “I should be more grateful of my natural beauty.  It impacts the choices and the friends we make, the jobs we go out for, they way we treat our children, it impacts everything. It couldn’t be more critical to your happiness.”

Did you hear that, ladies? How beautiful you are affects everything—from your personal relationships to your career. It could not be more critical to your happiness! And while it could be argued that the woman was actually talking about how you feel about yourself or something, it is clearly edited to suggest that the “it” is beauty. I know we’ve been told it thousands upon thousands of times before, but I hope you heard that, girls: your physical, superficial beauty is the most significant part of who you are, and the most important determining factor in your life. And now I want you to hear this: that is a lie.

What you look like should not affect the choices that you make. It should certainly not affect the friends you make—the friends that wouldn’t want to be in relationship with you if you did not meet a certain physical standard are not the friends that you want to have. Go out for jobs that you want, that you’re passionate about. Don’t let how good looking you feel like you are affect the way way that you treat your children. And certainly do not make how well you feel you align with the strict and narrow “standard” that the beauty industry and media push be critical to your happiness, because you will always be miserable. You will always feel like you fall short, because those standards are designed to keep you constantly pressured into buying things like make up and diet food and moisturizer to reach an unattainable goal. Don’t let your happiness be dependent on something so fickle and cruel and trivial. You should feel beautiful, and Dove was right about one thing: you are more beautiful than you know. But please, please hear me: you are so, so much more than beautiful. 

a ešte paródia

YouTube Preview Image

najčudnejšie reštaurácie na svete

kam sa ešte ženy nedostalitoto ma pobavilo (myslím, že keď/ak (?) sa tam oficiálne dostane žena, tak to bude kus iný svet)

manhunt underway, Boston under lockdown (fotky)

táto rodina neprodukuje takmer žiadne odpadky

o mamogramoch

zaujímavá skúška (nám na teórii hier na matfyze profesor spravil akurát to, že povedal, ze známky sa rozdelia pomocou Gaussovej krivky so zaokrúhľovaním nahor… naša dohoda bola, že test nikto nenapíše)

Víkendové surfovanie

tip na toto video som tento týždeň dostala od štyroch rôznych ľudí… Už to samo o sebe pokladám za zaujímavé. A mali pravdu, ten experiment sa mi páči – bývalý FBI expert kreslí ženy podľa ich vlastného popisu a podľa popisu cudzieho človeka, s ktorým sa táto žena stretla:

YouTube Preview Image

No a potom Fun rádio. V utorok či v stredu som tam počula správu, že v Indonézii odhlasovali nový zákon, podľa ktorého budú ženy trestané za prdenie nahlas – od 20tich úderov po 3 mesiace väzenia – lebo (a teraz pozor) je to proti islamskému náboženstvu, keďže žena sa týmto správa ako muž. Tak to mi nedalo. Musela som googliť a našťastie sa ukázalo, že to naozaj chcel byť “vtip”, aj keď to Fun-ko prezentovalo ako normálnu správu.

ako (americkí) vysokoškoláci trávia čas

Víkendové surfovanie

žena fotografuje, ako sa na ňu iní dívajú na verejnosti

tých robotov, ktorí sami zametajú dlážku, môžete použiť aj na umenie :) (prvý komentár je super)

Robot kreslí

architekt vs záhradník (George R. R. Martin je záhradník)

demokratická diskusia vo vede je potrebná

there is no such thing as pro-life feminist

As far as I am concerned, feminism boils down to one fundamental principle and that is women’s ability to be independent. There are two fundamental preconditions to such independence: ability to support oneself financially and the right to control one’s fertility. To achieve the first, women need the education and training to be able to undertake work that pays well. To guarantee the second, women need safe and effective contraception and the back-up of safe and affordable abortion.

the kid should see this (toto ide do bookmarks!)

Víkendové surfovanie

veľmi aktuálne, našťastie už som kus za prvou verziou… Anne Lamott: Shitty first drafts

For me and most of the other writers I know, writing is not rapturous. In fact, the only way I can get anything written at all is to write really, really shitty first drafts.

The first draft is the child’s draft, where you let it all pour out and then let it romp all over the place, knowing that no one is going to see it and that you can shape it later. You just let this childlike part of you channel whatever voices and visions come through and onto the page. If one of the characters wants to say, “Well, so what, Mr. Poopy Pants?,” you let her. No one is going to see it. If the kid wants to get into really sentimental, weepy, emotional territory, you let him. Just get it all down on paper, because there may be some thing great in those six crazy pages that you would never have gotten to by more rational, grown-up means. There may be something in the very last line of the very last paragraph on page six that you just love, that is so beautiful or wild that you now know what you’re supposed to be writing about, more or less, or in what direction you might go–but there was no way to get to this without first getting through the first five and a half pages.

88-ročná vedkyňa, Yvonne Brill, ktorá vynašla pohon pre komunikačné satelity, nedávno zomrela. Prvý odstavec článku, ktorý pri tej príležitosti napísali v New York Times? Spomína, ako sa sťahovala, keď jej manžel menil prácu, a ako 8 rokov doma vychovávala deti.

vedkyne nie sú jednorožce - o knižkách pre deti

objímajúce sa mrkvy

YouTube Preview Image

o čakajúcich kávach - takéto reštaurácie alebo potraviny by som podporovala

The next order was for seven coffees and it was made by three lawyers – three for them and four ‘suspended’. While I still wonder what’s the deal with those ‘suspended’ coffees I enjoy the sunny weather and the beautiful view towards the square in front of the café. Suddenly a man dressed in shabby clothes who looks like a beggar comes in through the door and kindly asks ‘Do you have a suspended coffee?’

Prvý apríl

Tento rok podľa mňa ten “najlepší” vymyslelo počasie.
Za posledné dva dni sme postavili viac snehuliakov, ako za celú zimu dokopy.IMG_6040

Rosina_20130331_18 Staviame snehuliakov

Rosina_20130401_06

Len taký update

V prvom rade, všimli ste si, že je koniec marca a vonku to vyzerá takto:

Lezie mi to už na nervy a jediné, čo to zľahka vylepšuje sú (v záhrade rastené) snežienky, čo som dostala včera od svokrovcov, lebo tie mi dávajú nádej, že jar je už možno fakt na ceste, akurát sa kdesi zdržala.

Je to rok, čo sme na Slovensku a pri tej príležitosti som po roku zase letela. (Išla som do Stuttgartu na výzvedy na Inštitút výpočtovej fyziky.) Tentokrát som letela sama a bolo to iné, ako si pamätám (a nielen preto, že som sa nemusela starať, či majú všetci maloletí dosť hračiek a drinkov). Viedenské letisko celé prestavali (to považujem za zmenu k lepšiemu) a prekvapili ma tým, že mi nechceli pri check-ine zobrať cestovnú tašku –  že váži menej ako 5kg… doteraz sme vždy mali problémy na tej hornej váhovej hranici. Lietadlo najprv pol hodinu meškalo, a potom, keď sme aj odleteli, tak po 15 minútach prišlo hlásenie, z ktorého som síce na prvý pokus rozumela iba zurück a Wien, ale aj to stačilo na to, aby som pochopila, že najbližšie pristátie nebude v Stuttgarte. Dosadli sme naspäť vo Viedni, chvíľu nás opravovali a na druhýkrát to už vyšlo. Zvyšok cesty prebehol hladko, ak nerátam, že som sa jednu cestu Stuttgartským metrom viezla načierno. Aj som mala snahu kúpiť si lístok, ale automat bol pokazený, zástavka o šiestej ráno úplne prázdna a zmeškať spiatočný let pre zháňanie iného sa mi nechcelo. (Potom som celú 15minútovú cestu v duchu strávila smolením nemeckých viet, ktorými situáciu vysvetlím revízorovi…)

Doma to zvládli v pohode. A to aj napriek tomu, že Kike pár dní predtým vyberali mandle. Rozhodli sme sa ísť na ambulantný zákrok s lokálnym umŕtvením a nie do nemocnice na narkózu. Kiku tie kvapky, čo dostala do nosa, oblbi natoľko, že zákrok si nepamätá (sestrička hovorila, že to je normálne). Ostali sme tam ešte 2 hodiny na pozorovaní – oni pozorovali nás a my Krtečkove dobrodružství. Akurát som sa prerátala, lebo som očakávala, že v ten deň ostaneme doma, ale dozvedela som sa, že Kika ešte ani ten nasledujúci nemá ísť do škôlky. Mišo preč, ja som mala doobeda učiť, tak som jej na poslednú chvíľu zháňala inú spoločnosť. Teraz nás čaká ešte kontrola uší, či to splnilo daný účel.

Učenie. Mám jedno slovenské cviko+labáky, jedno anglické, ten istý predmet – diskrétna pravdepodobnosť. To anglické je komorné, vtipné, veľmi fajn. To slovenské má viac ľudí a tiež je fajn – keď práve neopisujú. To je okrem počasia druhá vec, čo mi v poslednej dobe lezie na city. Nechce sa mi tým zaoberať. Je mi to trápne (viac ako im to opisovanie) a tú energiu a čas by som oveľa radšej venovala niečomu zmysluplnému. Čo sa týka môjho vlastného štúdia, pred dvoma týždňami boli prvé štátnice, o dva týždne odovzdávam minimovku, ostala som prekvapená, že sa mi podarilo naprogramovať neurónovú sieť (ale treba povedať, že som mala dobrú konzultantku, ďakujem!)…

Už mesiac som teta. A už teraz sa teším, keď svoju neter uvidím. (Na svet sa pýtala nohami.)

A dnes som spravila spoločenské faux pas, keď som sa nenechala vyšibať (a to ešte nie je ani veľkonočný pondelok). Stále sa mi zdá, že každý má právo sa rozhodnúť, kto, kedy a ako sa ich bude dotýkať…

Toľko latest news.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...