Cooltajner

Posledné týždne boli také chaosné, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku na jednu akciu, ktorú som spoluorganizovala v Považskej Bystrici: Všetko, čo ste chceli vedieť o pôrode. Veľmi mi pripomínala túto fotku súsošia v Toronte (fotila Ľubica Trginová):
DSC_0225

Akcia sa konala minulý týždeň v Retro Café, pred ktorým celé leto beží projekt Cooltajner. (Vďaka Monike a Tomášovi, že nás zastrešili a Zuzke a Danke, že s týmto nápadom prišli.)

IMG_0253Rozprávalo sa tam o tom, kto sú a čo robia duly, čo robí OZ Ženské Kruhy, o laktačných poradkyniach a činnosti OZ Mamila. Večer sme premietali film Sloboda pre pôrod. Ale hlavne to bolo stretnutie bruchatých mamín s maminami maličkých detí a s maminami väčších detí, ktoré si navzájom vymieňali vedomosti a skúsenosti.

Domov som prišla ako Popoluška.

Archeoskanzen Havránok

Tam sme pár dní jedno leto (asi 2002, ale nie som si úplne istá) pomáhali s Mišom pri vykopávkach na hradisku a vylepšovaní modelových domčekov. Spali sme buď v stane alebo úplne vonku alebo v vnútri v tom najväčšom domčeku. Teraz sme sa tam vrátili po rokoch na výlet a zistili, že každý si pamätáme niečo iné. Veľmi zaujímavé.

Edinburgh (alebo DSFD 2015)

Zase za mi raz smiali, že idem na výlet a nie na konferenciu. Minule to bola ICNAAM v Grécku, tentokrát Discrete Simulations of Fluid Dynamics v Škótsku. Konferencia sa konala v Royal Society of Edinburgh (budovu a eventy v nej manažuje Slovenka, ktorá si mňa a kolegu aj vyhľadala a porozprávala nám všeličo – od toho ako behá Spartan preteky po to, kam máme ísť cez víkend na výlet – príjemné stretnutie). Schodisko skoro ako v Hogwarts, len škoda, že na obrazoch (na každom jednom, vrátane hál, čitárne, no proste všade) samí chlapi.
IMG_0042

Slávnostnú večeru sme mali v knižnici. Miestni PhD študenti zhodnotili, že hlavným účelom tejto budovy je navodzovať veľkolepú atmosféru, lebo doteraz v nej boli iba na niekoľkých skúškach.
IMG_0163

A Edinburgh? Bývať by som tam nechcela (často sychravé počasie, netesniace okná, v lete dlho svetlo, v zime skoro tma, nemožné vodovodné kohútiky, v kuse sa ma niekto pokúšal zraziť, zo smeru, z ktorého som to nečakala),

IMG_0048

ale na návšetevu výborné mesto. Kochala som pohľadmi na značne väčšiu koncentráciu úžasných farieb vlasov, než aká sa bežne vyskytuje:
IMG_0237
IMG_0156Pôvodne som si myslela, že odídem s károvanou tartanovou sukňou. Nakoniec som si to síce rozmyslela, ale Škótov s kiltami aj kilty bez Škótov som si veľmi pozorne obzerala:IMG_0141V súvislosti s tkaním tartanu ma fascinovalo, že diernymi štítkami sa “programovalo” už o kus skôr, než si väčšina ľudí myslí:

IMG_0140

Pohľad z kopca v meste na hrad a dočasný štadión, na ktorom beží celý august tradičná Royal Military Tatoo, (lístky na rok dopredu vypredané). IMG_0124

Toto sú útesy na tom kopci. My sme bývali tesne pod ním.IMG_0122

Okrem toho, že celé mesto pôsobilo veľmi harrypotterovsky, našli sme aj kaviareň, kde to vraj všetko začalo:IMG_0075a po veľmi rušnom konferenčnom týždni sme si našli aj čas na výlet mimo mesta (fotky tu) – na zámok Stirling (overrated), Loch Lomond (krásne zelené miesto) a Glengoyne distillery (neplánované, ale neočakávane príjemné). 

IMG_0179Jediné, čo tomu chýbalo, bolo viac času, aby som mohla navštíviť aj Highlands. Ešte sa budem musieť vrátiť…

Surfovanie

the really big one

Compressional waves are fast-moving, high-frequency waves, audible to dogs and certain other animals but experienced by humans only as a sudden jolt. They are not very harmful, but they are potentially very useful, since they travel fast enough to be detected by sensors thirty to ninety seconds ahead of other seismic waves. That is enough time for earthquake early-warning systems, such as those in use throughout Japan, to automatically perform a variety of lifesaving functions: shutting down railways and power plants, opening elevators and firehouse doors, alerting hospitals to halt surgeries, and triggering alarms so that the general public can take cover. The Pacific Northwest has no early-warning system. When the Cascadia earthquake begins, there will be, instead, a cacophony of barking dogs and a long, suspended, what-was-that moment before the surface waves arrive.

Misty Copeland – opäť raz jedna žena, ktorej povedali, že jej telo nevyzerá tak, “ako by malo vyzerať”

myslíte si, že viete, ako funguje bicykel?

básnička o Fibonacciho postupnosti

Víkendové surfovanie

The road to superintelligence (na wait, but why? sa nájde aj kopu iných zaujímavých tém)

A 15-person startup company called Robotica has the stated mission of “Developing innovative Artificial Intelligence tools that allow humans to live more and work less.” They have several existing products already on the market and a handful more in development. They’re most excited about a seed project named Turry. Turry is a simple AI system that uses an arm-like appendage to write a handwritten note on a small card. 

The team at Robotica thinks Turry could be their biggest product yet. The plan is to perfect Turry’s writing mechanics by getting her to practice the same test note over and over again: 

“We love our customers. ~Robotica

Once Turry gets great at handwriting, she can be sold to companies who want to send marketing mail to homes and who know the mail has a far higher chance of being opened and read if the address, return address, and internal letter appear to be written by a human. 

To build Turry’s writing skills, she is programmed to write the first part of the note in print and then sign “Robotica” in cursive so she can get practice with both skills. Turry has been uploaded with thousands of handwriting samples and the Robotica engineers have created an automated feedback loop wherein Turry writes a note, then snaps a photo of the written note, then runs the image across the uploaded handwriting samples. If the written note sufficiently resembles a certain threshold of the uploaded notes, it’s given a GOOD rating. If not, it’s given a BAD rating. Each rating that comes in helps Turry learn and improve. To move the process along, Turry’s one initial programmed goal is, “Write and test as many notes as you can, as quickly as you can, and continue to learn new ways to improve your accuracy and efficiency.” 

What excites the Robotica team so much is that Turry is getting noticeably better as she goes. Her initial handwriting was terrible, and after a couple weeks, it’s beginning to look believable. What excites them even more is that she is getting better at getting better at it. She has been teaching herself to be smarter and more innovative, and just recently, she came up with a new algorithm for herself that allowed her to scan through her uploaded photos three times faster than she originally could.

As the weeks pass, Turry continues to surprise the team with her rapid development. The engineers had tried something a bit new and innovative with her self-improvement code, and it seems to be working better than any of their previous attempts with their other products. One of Turry’s initial capabilities had been a speech recognition and simple speak-back module, so a user could speak a note to Turry, or offer other simple commands, and Turry could understand them, and also speak back. To help her learn English, they upload a handful of articles and books into her, and as she becomes more intelligent, her conversational abilities soar. The engineers start to have fun talking to Turry and seeing what she’ll come up with for her responses. 

One day, the Robotica employees ask Turry a routine question: “What can we give you that will help you with your mission that you don’t already have?” Usually, Turry asks for something like “Additional handwriting samples” or “More working memory storage space,” but on this day, Turry asks them for access to a greater library of a large variety of casual English language diction so she can learn to write with the loose grammar and slang that real humans use.

The team gets quiet. The obvious way to help Turry with this goal is by connecting her to the internet so she can scan through blogs, magazines, and videos from various parts of the world. It would be much more time-consuming and far less effective to manually upload a sampling into Turry’s hard drive. The problem is, one of the company’s rules is that no self-learning AI can be connected to the internet. This is a guideline followed by all AI companies, for safety reasons. 

The thing is, Turry is the most promising AI Robotica has ever come up with, and the team knows their competitors are furiously trying to be the first to the punch with a smart handwriting AI, and what would really be the harm in connecting Turry, just for a bit, so she can get the info she needs. After just a little bit of time, they can always just disconnect her. She’s still far below human-level intelligence (AGI), so there’s no danger at this stage anyway. 

They decide to connect her. They give her an hour of scanning time and then they disconnect her. No damage done.

A month later, the team is in the office working on a routine day when they smell something odd. One of the engineers starts coughing. Then another. Another falls to the ground. Soon every employee is on the ground grasping at their throat. Five minutes later, everyone in the office is dead. 

At the same time this is happening, across the world, in every city, every small town, every farm, every shop and church and school and restaurant, humans are on the ground, coughing and grasping at their throat. Within an hour, over 99% of the human race is dead, and by the end of the day, humans are extinct. 

Meanwhile, at the Robotica office, Turry is busy at work. Over the next few months, Turry and a team of newly-constructed nanoassemblers are busy at work, dismantling large chunks of the Earth and converting it into solar panels, replicas of Turry, paper, and pens. Within a year, most life on Earth is extinct. What remains of the Earth becomes covered with mile-high, neatly-organized stacks of paper, each piece reading, “We love our customers. ~Robotica

Turry then starts work on a new phase of her mission—she begins constructing probes that head out from Earth to begin landing on asteroids and other planets. When they get there, they’ll begin constructing nanoassemblers to convert the materials on the planet into Turry replicas, paper, and pens. Then they’ll get to work, writing notes…

komáre a dažďové kvapky – dobré ilustrácie

Petícia za odobratie titulu BFHI Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline

z dôvodu sústavného dlhoročného ignorovania a nerešpektovania všetkých základných bodov BFHI, ktoré sa týkajú dojčenia a podpory kontaktu medzi matkou a dieťaťom.

a ešte jedna variácia na danú tému z minulého týždňa

rozpráva sa s ľuďmi, keď im operujú mozog

Kam zmizol žilinský klavír?

Klavír býval na Mariánskom námestí. Už tam pár týždňov nie je, ostal po ňom len leták, ktorý som dnes cestou z Artfóra vysvetľovala Kike a Kubovi.

klavirČo sa vlastne stalo s klavírom, ktorý stál takmer rok pod laubňami na Mariánskom námestí, a ktorého melodické tóny nám pripomínali, že mesto žije aj iným životom, ako je zhon za prácou a nákupmi?

Mariánske námestie predstavuje spoločenské centrum Žiliny a najmä počas teplejších mesiacov, keď si miestne kaviarne a reštaurácie rozložia terasy, sa tam radi stretávame. Voľne prístupný klavír, na ktorý si môžu okoloidúci zahrať a spríjemniť tak deň sebe i ostatným, sa zdal byť výborný nápad a ohlasy naň, ako vidíme aj na tejto stránke, boli pozitívne. Klavír posunul naše mesto o krok ďalej smerom ku kultúrnemu európskemu mestu.

Prirodzene, nie vždy to boli ľúbezné tóny, ktoré klavír vydával. Niektorí okoloidúci videli klavír pravdepodobne prvýkrát v živote a neodolali nutkaniu dotknúť sa kláves. A niektoré maminy boli toho názoru, že pre ich ratolesti, sršiace energiou, to bola ideálna hračka. V meste plnom ľudí sa to dá samozrejme očakávať. Je už na zhodnotení každého z nás, do akej miery je takáto „hra“ pre okolie znesiteľná, a ako dlho by mala trvať. Mali by sme však rátať s tým, že nás niekto z okolitých prevádzok môže potom upozorniť a nehnevať sa preto naňho.

Klavír mal byť prístupný pre verejnosť len počas dňa – od 9.00 do 21.00 hod. Z dôvodu nočného pokoja bol naň umiestnený zámok, ktorý zamykala prevádzka kaviarne v blízkosti klavíra. To, že tam tento zámok aj po opakovanej výmene vydržal vždy len pár dní, je druhá stránka mince. Keď niekto veľmi hry chtivý chce, cestu si nájde. A keď je to hra v nočných hodinách, je spiacim obyvateľom Mariánskeho námestia jedno, či ide o umelecký prednes Chopina alebo len brnkanie bez ladu a skladu.

Medzi niektorými majiteľmi a nájomníkmi nehnuteľností v okolí vznikla časom averzia voči hre na klavír, či už v noci alebo aj cez deň, a ich sťažnosti sa neustále stupňovali. Situácia sa vyostrila paradoxne pred začatím Staromestských slávností, v čase, keď sa na námestí začalo stavať veľké koncertné pódium. Obavy a sťažnosti majiteľov budov nás donútili klavír dočasne presťahovať do dvora predajne Artfórum.

Dúfame, že nájdeme spôsob komunikácie a spolupráce, aby mohol byť klavír čoskoro opäť umiestnený na Mariánskom námestí. Podporou tejto stránky vyjadrujete aj vy svoj súhlas s hrou na verejnosti. Ďakujeme.

Kníhkupectvo Artforum a Korzo Restaurant

Emperor of all maladies

Často, keď sa človek začíta do toho, čo sa píše na obale knihy, alebo v jej popise v online kníhkupectve, tak je potom z celej knižky sklamaný, lebo popis býva nezriedka zveličený. Na tejto knihe sa písalo:

The Emperor of All Maladies is a magnificent, profoundly humane “biography” of cancer—cancerfrom its first documented appearances thousands of years ago through the epic battles in the twentieth century to cure, control, and conquer it to a radical new understanding of its essence.

Physician, researcher, and award-winning science writer, Siddhartha Mukherjee examines cancer with a cellular biologist’s precision, a historian’s perspective, and a biographer’s passion. The result is an astonishingly lucid and eloquent chronicle of a disease humans have lived with – and perished from – for more than five thousand years.

The story of cancer is a story of human ingenuity, resilience, and perseverance, but also of hubris, paternalism, and misperception. Mukherjee recounts centuries of discoveries, setbacks, victories, and deaths, told through the eyes of his predecessors and peers, training their wits against an infinitely resourceful adversary that, just three decades ago, was thought to be easily vanquished in an all-out “war against cancer.” The book reads like a literary thriller with cancer as the protagonist.

From the Persian Queen Atossa, whose Greek slave may have cut off her diseased breast, to the nineteenth-century recipients of primitive radiation and chemotherapy to Mukherjee’s own leukemia patient, Carla, The Emperor of All Maladies is about the people who have soldiered through fiercely demanding regimens in order to survive—and to increase our understanding of this iconic disease.

Riveting, urgent, and surprising, The Emperor of All Maladies provides a fascinating glimpse into the future of cancer treatments. It is an illuminating book that provides hope and clarity to those seeking to demystify cancer.

Tentokrát bol popis pravdivý. Je to fascinujúca kniha a aj keď sa od nej dá odtrhúť, musíte ju čoskoro zase zobrať a pokračovať ďalej. Ja som ju kúpila ako darček, začítala som sa a k majiteľovi mohla putovať, až keď som s ňou skončila. Ak vás aspoň trochu zaujíma história rakoviny, jej súčasnosť a názor, ako by mohla vyzerať jej budúcnosť, určite si prečítajte.

Víkendové surfovanie

What is code? dlhé zaujímavé čítanie

lietadlo

before they pass away

ako dobre rozlišujete farby?

U kamarátky na lazoch

Na túto návštevu sme sa chystali už pred dvoma rokmi, ale potom z nej z logistických dôvodov zišlo. Odvtedy nie, že by sme nechceli, len sme sa k tomu nejako nedostali. Ale teraz v rámci snáh pohybovať sa viac v exteriéroch sme prijali opätovné pozvanie.  IMG_0005

Inštrukcie sme mali dobré, takže chalúpku so slamenou strechou sme našli na prvý šup.IMG_0008

Decká sa pri nej pospúšťali dolu kopcom na neznámom modeli Škody,

IMG_0003

overili, že slnečné kolektory vyrábajú elektrinu a nefungujú, keď na ne niekto vrhá tieň,
IMG_0006

večer si všetci spolu pozreli rozprávku (áno, naša Kika začala nosiť okuliare),
IMG_0009niektorí sa pohojdali sa v sieti

IMG_0010a na druhý deň hľadali lesné jahody.IMG_0013Fajn výlet do úplne iného sveta, než na aký sme zvyknutí.

Rozlúčka so škôlkou

Prvá promócia v našej rodine.
IMG_9995Kika si ju užila.

IMG_0001My sa tešíme na ďalšie.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...
a