Modré zuby

Minulý víkend sme celkom pobavili deti tým, ako čučoriedky farbia zuby.

 

Na desiate výročie svadby sme sa vybrali do Londýna

Bolo to prvýkrát, čo sme kupovali letenky takým spôsobom, že chceme letieť na konkrétny víkend a je nám vpodstate jedno kam, ale ideálne niekam, kde sme ešte neboli. Vyšiel z toho Londýn.

Dve klišé o Anglicku sa nám počas tejto krátkej návštevy nepotvrdili. Mali sme dáždnik, aj nepremokavé bundy, ale nemali sme krém na opaľovanie a ono to vyzeralo takto:

IMG_1210

A potom anglický trávnik:

IMG_0713

Aj keď sme 10 rokov manželia, stále spolu chodíme a nachodili sme okolo 20km denne. Začali sme v sobotu ráno na Portobello Road (Notting Hill), kde býva trh s miestami vskutku čudesnými stánkami:

IMG_1181

IMG_1184

IMG_1190

Nemohli sme vynechať ani klasické záležitosti ako Westminster Abbey:

IMG_1281

Tower Bridge:

IMG_1226

Tower of London:

IMG_1196

Big Ben:

IMG_0726

A Globe Theater (na predstavenie som ho neukecala 🙁 )

IMG_0716

Áno, popri tom sa nás pokúšali zraziť všetci tí, čo jazdili po opačnej strane cesty:

IMG_1244

Nakukli sme aj do dvoch múzeí (tie sú v Londýne zadarmo): Museum of London a Museum of Science. V tom druhom by sa určite páčilo aj Kike a Kubovi. Mišo tam obchytkával aj veci s nápisom Do not touch:

IMG_0731

Vonku boli všade červené búdky a aj keď v nich nikto slúchadlovo netelefonoval, veľa z nich boli wi-fi hotspoty:

IMG_1263

IMG_1262

Miestami celkom kontrast medzi starým a novým:

IMG_0714

A na záver ešte bubliny (lepšie ako škrupinkoví podfukári hneď vedľa):

IMG_0723

Na sushi, na ktoré som sa tešila, sme nenatrafili v čase, keď sa nám chcelo dopĺňať energiu, tak sme jedli Thajsko, Indiu, Čínu a kopu jahôd a zhodli sme sa s Mišom, že to, čo sme videli z Londýna, nám pripadá ako taká európska verzia New Yorku.

Dobre bolo.

CJ Heck: Now I’m Three and I Know …

I know never touch fire, that’s hot,
but I can touch ice, ’cause it’s not,
and puppies are soft and kitties are too,
(so’s most of the stuff moms and dads give to you).

I know never tell people they’re fat.
(It will hurt them, if I do that)
and rocks aren’t for throwing at others
but it’s OK to throw pillows at brothers.

I know daddy says swears I can’t say,
and I have to wear clothes out to play,
… ’cause one time I went outside naked and Mrs. Johnson saw me and she called Mommy and Mommy came outside and got mad (sniffle) and she yelled at me (sniff) and I had to sit in a chair for a time out and …

I know cookies smell better than cheese,
and to get one, I have to say please.
I know how to go pee in the potty,
but not in my pants, ’cause that’s naughty.

I know flowers don’t needs any feet,
no dessert if I don’t eat my meat
and I got to blow boogers in tissue,
and don’t wipe off where ladies kiss you.

When I wake mommy up, never holler,
pennies are not more than a dollar,
and scissors are never for cutting my hair,
(the barber does that, but I hate going there).

I laugh ’cause it’s better than cry,
and you can’t squeeze a worm, it will die.
I know Daddy will laugh when I burp,
and Mommy’s kiss helps where I hurt.

I know SO many things, now I’m three
and it helps me be a good ME.
I know lots more than I did when I’m two,
all the stuff that I can and I can’t do.

Surfovanie

EU komisár pre ľudské práva vydal statement, kde spomína aj zaobchádzanie so ženami pri pôrode a linkuje na publikáciu, ktorú sme minulý rok vydali s ODZ

heavy metal and natural language processing – najmetalovejšie slová? burn, cries, veins, eternity… najmenej metalové? particularly, indicated, secretary, committee…

a ešte iná analýza dát: za svojich 67 rokov, Lego akosi zošedlo

What you really see when you climb a mountain with your child – dobré čítanie aj pre tých, ktorí ešte nemajú deti

I tried a little more sweetness with my daughter but she only grew more stubborn. I looked at her then and was suddenly done. I sank beside her and stared into the middle distance. To the onlooker it would have seemed angelic and patient, but it wasn’t. I was thinking about how I was going to throw my daughter off the side of the mountain. And how good it was going to feel.

I thought a lot of angry things until eventually, I realised something. Staring out at the distance I saw how beautiful and expansive the view was. If I was to be forced to sit and think somewhere this wasn’t so bad. Maybe some of the inflexibility here was mine, not hers.

Zuzina mi poslala toto video (ďakujem) práve, keď som dumala nad tým ako si nachystať talk o feminizme, ktorý mám onedlho pre 10-14 ročné decká… veci sa niekedy stávajú v zaujímavých súhrach…

padlí

čítanie medzi riadkami – tak tento tip mám od svojej babičky 🙂

Jeho žiačka vyhrala knihu, rodičia ju ňou zbili

7 biggest problems facing science

Scientists often learn more from studies that fail. But failed studies can mean career death. So instead, they’re incentivized to generate positive results they can publish.

zomrel Elie Wieseljeho prejav pri preberaní Nobelovej ceny za mier (1986)

And then I explained to him how naive we were, that the world did know and remain silent. And that is why I swore never to be silent whenever and wherever human beings endure suffering and humiliation. We must always take sides. Neutrality helps the oppressor, never the victim. Silence encourages the tormentor, never the tormented. Sometimes we must interfere. When human lives are endangered, when human dignity is in jeopardy, national borders and sensitivities become irrelevant. Wherever men or women are persecuted because of their race, religion, or political views, that place must – at that moment – become the center of the universe.

Ak si trúfnete nahlas povedať

Hlavný odborník na pôrodníctvo hovorí, že kto tomu rozumie, do Hainburgu by rodiť nešiel. A že

Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické…

Ale ani sa nedotkne toho najväčšieho problému, ktorý v slovenských pôrodniciach máme. Toho, prečo sa niektoré ženy rozhodnú do toho zahraničia ísť aj napriek tomu, že na Slovensku platia zdravotné poistenie a teda by sa patrilo, aby dostali aj rešpektujúcu evidence-based zdravotnú starostlivosť, napriek tomu, že to vyžaduje navyše financie a nemalú logistiku… Výborne je to napísané tu.

Mnohé z nás sme frustrované z toho, ako ťažkopádne inštitucionalizovaná zdravotná starostlivosť o rodiace ženy na Slovensku reflektuje nové (už aj mnohokrát staré) vedecké poznatky týkajúce sa fyziologických pôrodov. Sme frustrované z toho, že my ženy – ktorým je táto zdravotná starostlivosť určená – nie sme partnerkami v dialógu o jej smerovaní či zlepšovaní. Sme veľakrát verejne ponižované, stavané na úroveň chodiacich inkubátorov bez vlastných potrieb, hodnotových systémov či preferencií. A ak sú nám nejaké aj priznávané, tak sú redukované na túžbu po kožených kreslách či naopak, na rodenie niekde v jaskyni.

Budeme stáť za vami – ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo je v takom stave, že potrebuje akútne veľké finančné investície, aby ženy mohli rodiť dôstojne a aby pôrodníci, pôrodníčky a pôrodné asistentky mohli pracovať v dôstojných podmienkach s dostatkom času k individuálneho prístupu. Ak si trúfnete nahlas povedať, že slovenské pôrodníctvo potrebuje audit na celonárodnej úrovni, pretože bez kvalitných dát a analýz nie je možné cielené zlepšovanie, pôjdeme do toho s vami.

socha

Hirst: Verity (Ilfracombe, UK)

Jane Elliott a Vi Hart o rasizme

Lego výstava v Bielsko-Biala

O tejto Lego výstave sme vedeli už od mája, ale až teraz na ziačiatku prázdnin sme si našli čas si ju ísť pozrieť. Je to síce len kúsok za hranicami, ale vzhľadom na stav ciest treba zo Žiliny počítať necelé dve hodiny autom. A pre prípadných záujemncov: predĺžili ju ešte do 10. júla.

Najprv sme si pozreli postavené výtvory – z nich najviac zaujali obrovský Titanic, bitka o stredoveký hrad a had, ktorý reagoval na priloženú ruku na sklo (Kika musela skúsiť trikrát a aj keď vedela, čo sa stane, tak sa trikrát statočne zľakla). A potom sme zakotvili pri detskom kútiku, kde mohli krpci stavať aj z malých kociek aj z veľkých. Vyhnal nás až hlad, ale deckám sa veru preč ísť nechcelo.

Víkendové surfovanie

Melinda Gates: Current data is sexist and To close the gender gap, we have to close the data gap first

write less code

but the best code is no code at all. Every new line of code you willingly bring into the world is code that has to be debugged, code that has to be read and understood, code that has to be supported… If you love writing code– really, truly love to write code– you’ll love it enough to write as little of it as possible.

Incredible “Day to Night” Photography

Svalbard global seed vault – Sýria si už nejaké semená musela vyžiadať aj naspäť

songbook

I no longer understand my PhD dissertation (and what this means for Mathematics Education)

Anxiety, Meds, and Words from the Horizon. (So to Speak.)

Love and regret: mothers who wish they’d never had children

Does Your Daughter Know It’s OK To Be Angry?

Pozerajú sa Ti len do očí?

IMG_0457

Billboardy mi lezú na nervy vždy, ale najviac vtedy, keď sa vrátim tak ako teraz od niekadiaľ, kde je čisto a kde nemajú otravné reklamy na každom kroku. Ale tento bratislavský je aj na tunajšie pomery väčší humus ako zvyčajne. Je veľmi naivné dúfať, že takéto niečo predsa nemôže zaberať?

Matematika kolotočov a roller-coasterov

Tento týždeň som bola na konferencii vo Švédsku o tom, ako učiť inžinierov matematiku. Zaujímavé, miestami inšpiratívne, takže cesta stála za to, aj keď som nezostala úplne do konca (aby som sa stihla vrátiť na Kikin posledný prvácky školský deň).

Jednu z prednášok mala Ann-Marie Pendrill. Učí prvákov fyziku a na začiatku semestra ich berie do miestneho zábavného parku Lisberg. Rozdelia sa do skupiniek, v ktorých potom riešia rôzne úlohy a keď treba (alebo aj keď netreba) sa popritom vozia. My sme tiež dostali takúto sadu úloh, ale z mojej skupiny som bola jediná, kto bol výsledky aj experimentálne overovať…

Kolotoče boli výborné, ale roller-coaster mi stačil jeden:

Vďaka neďalekému koncertu a nie práve ideálnemu počasiu naň neboli žiadne rady. Vedľa mňa sedela Ann-Marie, na ruke náramok, ktorý má ako celoročnú vstupenku, a keď sme vystúpili, zahlásila, že to bola jej 47. jazda… na večeru sme išli až potom.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...