The Emperor’s Soul

V pondelok nám začína semester a vidím to tak, že do vianoc zase nič neprečítam. Tak som sa teraz ešte nechala zlákať krátkou knižkou od Brandona Sandersona. Jeho poviedka v zbierke Nebezpečné ženy sa mi páčila najviac, tak som si povedala, že si nájdem od neho ešte niečo iné. Natrafila som na Emperor’s Soul a za dva večery som si ju dokonale vychutnala.

There was rarely an obvious branching point in a person’s life. People changed slowly, over time. You didn’t take one step, then find yourself in a completely new location. You first took a little step off a path to avoid some rocks. For a while, you walked alongside the path, but then you wandered out a little way to step on softer soil. Then you stopped paying attention as you drifted farther and farther away. Finally, you found yourself in the wrong city, wondering why the signs on the roadway hadn’t led you better.

Pozvánka na talk a besedu s Petrou Cross

letak_out

Zaklínač

Včera pri rozjímaní o nebezpečných ženách mi došlo, že som vlastne toto leto čítala jednu feminist-friedly fantasy ságu od poľského autora Andrzeja Sapkowského:

Ciri (obrázok

Ciri (obrázok odtiaľto)

Zaklínač III. – Krev elfu
Zaklínač IV. – Čas opovržení
Zaklínač V. – Křest ohněm
Zaklínač VI. – Věž vlaštovky
Zaklínač VII. – Paní jezera

Áno, naozaj to začína treťou knihou. Prvé dve sú knihy poviedok o Geraltovi, ktoré ku samotnej ságe netreba. A celkom sa teším, ako sa k nim na vianoce alebo niekedy budúci rok vrátim. Ale po dočítaní piatej/siedmej knihy som už mala pocit, že si potrebujem zase chvíľu čítať niečo iné (lebo toho bolo veľa v krátkom čase, nie že by som toho mala plné zuby).

Ale postavy sú veľmi “ľudské” (aj keď samozrejme nie všetci sú ľudia). Robia chyby a niektorí sa z nich aj poučia. Vyvíjajú sa, nechýba im zmysel pre humor… naozaj dobré čítanie, ktoré by bolo takmer dokonalé, keby tam bolo menej násilia a brutality.

Nebezpečné ženy

Túto knihu som si kúpila, pretože sľubovala, že

bola poňatá ako multižánrová antológia, v ktorej sa miešajú všetky možné druhy fikcie a tak […] požiadali autorov všetkých možných žánrov – sci-fi, fantasy, mystery, historického hororu, paranormálnej romance, mužov i ženy – aby sa s témou “nebezpečné ženy” vysporiadali každý po svojom. … Nenájdete tu žiadne neštastné obete, ktoré stonajú strachom zatiaľčo mužský hrdina bojuje s monštrom…

Ale očakávala som viac ako som dostala. Každá antológia má lepšie a horšie kúsky, to asi čitateľov neprekvapí. Tu som však mala pocit, že niektorí autori a autorky nepochopili zadanie. Napríklad poviedka Zápas s Ježišom, ktorá je celá o troch chlapoch. Áno, je tam jedna femme fatale, ktorá takmer neprehovorí a o ktorú sa dvaja z nich bijú, ale o nej sa na 27 stranách dozvieme menej ako o ktoromkoľvek z tých troch.

nebezpecne2Alebo Panici od Diany Gabaldon. Áno to je tá, ktorá napísala Outlander, a aj teraz si vybrala tie isté reálie a postavy. Má k dispozícii hlavnú hrdinku Claire, o ktorej mohla napísať nejakú vedľajšiu story. Alebo sme sa mohli dozvedieť viac o malej a silnej  Jane, ktorá takto hovorila o tehotenstve. Ale nie, čítame o dvoch chlapoch a ich problémoch…

G. R. R. Martin sa tiež mohol trochu viac posnažiť. Do svojej novely Princezná a kráľovná napchal toľko postáv a miest, že by vystačili aj na rozsiahlejší román, ale kráľovná nie je vôbec akčná a princezná síce trochu áno, ale pri tom výpočte všetkých ostatných udalostí to akosi zaniká.

Takže snaha sa cení, ale hromadne sa chváliť nedá. Individuálne si to však zaslúži Brandon Sanderson (ktorý písal o silnej žene Vin aj vo svojej výbornej trilógii Mistborn). Tu je to poviedka Tiene pre Silence v lesoch pekla. Na malom kúsku nás nenálsilne ale veľmi chytľavo vovedie do úplne iného sveta, kde staršia hrdinka používa striebro na boj s tieňmi. (Zaujímavé, že v Mistborn knihách je práve striebro na rozdiel od ostatných kovov nanič.)

Feministické sci-fi a fantasy (alebo aspoň feminist-friendly) je naozaj zriedkavý tovar.

Víkendové surfovanie

baktérie a antibiotiká: (strašidelné na tom je to, že im celkom dlho trvá prekročiť tú prvú bariéru, ale potom to už ide rýchlo)

You’re seeing evolution in action. You’re watching living things facing down new challenges, dying, competing, thriving, invading, and adapting — all in a two-minute movie.

globálne otepľovanie – výborná infografika (After setting your car on fire: listen, your car’s temperature has changed before)

Ďeťom škola často nedáva zmysel

Snažíme sa školy dostať do stavu, keď už nebudú čakať na to, čo im my povieme, a potom to splnia. Ale niekedy dosť dlho bezradne stoja, hovoria si: „Čo máme robiť, nevieme.“ Na to im hovoríme, že my o tom vieme ešte menej. Keď túto fázu prekonáme, tak sa učitelia začnú cítiť oveľa lepšie, akoby mali splnomocnenie rozhodovať o ich živote. Princíp autonómie je v našej kultúre veľmi dôležitý.

Peter Wells has his knives out – recenzent recenzovaný

kedy sa majú ženy vrátiť z materskej?

“Keď sa na to žena cíti. Zo zdravotného hľadiska je to individuálne, niektoré ženy sa po pôrode cítia fit hneď, iné po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Z hľadiska starostlivosti o dieťa je to tiež na individuálnom rozhodnutí rodičov,“ hovorí Zuzana Lafférsová z občianskeho združenia Ženské kruhy.

Upozorňuje, že predstava, že žena doma nepracuje, keď ostane s dieťaťom, je nesprávna. „Neprestáva pracovať, veď starostlivosť o dieťa a domácnosť je práca ako každá iná, ak by ju vykonával niekto iný ako rodičia, museli by si na ňu niekoho zaplatiť,“ hovorí.

Ak sa niekto pýta, aký čas je primeraný na to, aby sa žena vrátila po pôrode do práce, mali by sa pýtať podľa nej aj na to, aký je primeraný čas pre otca, aby bol po pôrode doma. „Prečo sa na otcov nikto nepýta? Otec dieťaťa sa mimo dojčenia vie predsa o dieťa tiež plnohodnotne postarať,“ hovorí.

„Od žiadneho muža, a už vôbec nie muža s lukratívnym zamestnaním a vysokým sociálnym statusom, sa v našej spoločnosti neočakáva, že keď sa mu narodí dieťa, nechá svoju prácu a príjem na tri roky tak. Muži jednoducho môžu mať aj kariéru, aj rodinu, ale ženy si stále musia vyberať jedno alebo druhé, alebo musia veľmi tvrdo pracovať na tom, aby mohli mať oboje,“ pridáva sa Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Ťažkosti s predstavou muža na trojročnej rodičovskej dovolenke však môžu podľa nej súvisieť aj s tým, aký nízky status sa u nás vo všeobecnosti prisudzuje starostlivosti o deti. Odráža sa to napríklad aj v príjmoch učiteliek v materských školách, alebo vo výške spomínaného rodičovského príspevku.

Vanda Michalková: Keď leziem, nepozerám sa dolu – túto mladú dámu sme mali v lete na matematickom tábore

Just because you can fight, doesn’t mean you should have to

google mapa Stredozeme

Veľký Rozsutec

Deti si užívajú posledný týždeň prázdnin u starých rodičov a my s Mišom sme sa včera vybrali na Veľký Rozsutec (z Bieleho Potoka cez Jánošíkove diery). V Dolných dierach sme sa čudovali, že zmizol jediný dlhý rebrík, ktorý tam ešte bol po tom, čo začali prerábať chodník (teraz sú namiesto neho malé schodíky a dlhá plošina, takže Dolné diery, sú celé “baby-friendly”). A v horných (zatiaľ neprerobených) sme sa čudovali, ako sme ich minulý rok zvládli aj s deťmi. Cez Tesnú Rizňu potom do sedla a odtiaľ po červenej na Veľký Rozsutec.

Toto je dobrá túra na horúce leto, lebo okrem posledného úseku je celá v tieni a aj tak je zaujímavá (tiesňavy, rebríky a reťaze) a keď už je človek na slnku, tak má parádne výhľady. Tie naše boli trošku zahmlené, lebo opar sa pomaly zbieral a kým sme sa vrátili do sedla, tak zhustol natoľko, že už sme sa vykašľali na Malý Rozsutec (na štvrtej fotke) a išli za hrmenia dolu. Pršiplášte sme síce na chvíľu vytiahli, ale na to, ako sa škaredilo, sme obišli veľmi naľahko.

Ale ukázalo sa, že už sme zleniveli. Takýto veľký výlet sme už dávno nespravili, keďže chodievame na menšie s deťmi a na konci sme veru mali dosť. Budeme musieť potrénovať…

Matematický tábor Sezam

Keď sme sa vrátili z Malajzie, tak sme sa doma akurát oprali a prebalili a hneď na druhý deň išli do Fačkovského sedla na letný tábor Sezamu. S programom sme pomáhali v rámci svojich možností (nenáročné stanovištia v hre, krúžok šikovných rúk, prednáška, dve večerné rozprávania – to o feminizme malo nad očakávanie dobrú účasť aj úspech, príklady a úlohy za groše, …) a okrem toho sme sa potulovali po vonku. Objavili sme pštrosy a čudovali sa, aké zvuky vydávajú (také podivné bubnovanie v hrudi), videli sme kopu srniek, nachystanú vatru na partizánsky oheň…

Vyliezli sme takmer až na Kľak, čo bol kus pokrok oproti rovnakému výletu pred dvoma rokmi. Chodník z Fačkovského sedla hore som asi ešte nezažila bez blata, ale tento rok trhol rekord. A my tiež, čo sa týka zablatenia… všetkého. Výlet do Čičmian bol oproti tomu relax.

Západ slnka na vodnom diele Žilina

Ukazuje sa, že za parádnymi západmi slnka netreba chodiť ďaleko. Stačí na našu priehradu. (Včerajší výlet na bicykloch.)

IMG_0879

Ešte zopár obrázkov z Langkawi

Bývali sme veľmi jednoducho – v Senari Bay Resort.

IMG_0783

IMG_0785

Aj keď to bolo priamo pri mori, pláž tam nebola veľmi na kúpanie, tak sme chodievali cez mostík a miestnu marinu na pláž Pantai Cenang.

IMG_0798

Pozorovali sme jašterice a kraby:

IMG_0796

Zľahka sa zoznámili aj miestnymi:

IMG_1402

Jedenkrát sme sa kúpali aj pri mesiačiku

Boli sme pozrieť miestne akvárium/podvodný svet.

IMG_1419

20160813_081238

20160813_060628

Tam deti najviac zaujalo interaktívne kreslenie – rybky, ktoré si vyfarbili na svojich termináloch, potom plávali vo veľkom spoločnom akváriu.

IMG_1426

20160813_071444

20160813_064332

Z jedla nám zachutili mangá a rambutany (Mišo si aj zasadil kôstky, uvidíme, či niečo vyklíči), čínske jedlo pri točitom stole a pouličné naany pečené v tandoori:

IMG_0905

IMG_0910

IMG_0913

IMG_1406

IMG_1371

A cestou naspäť

20160813_114027

boli ešte zaujímavé detské ihriská na letisku v Dohe (tam sme prestupovali)

IMG_0810

20160814_035431

IMG_0814Dobrý výlet, aj keď s jedným problémom (museli sme nanovo kupovať miestne letenky na ostrov, pretože náš let do Kuala Lumpur meškal a nestihli sme prestup. Stále dúfame, že sa nám ich podarí preplatiť cez cestovné poistenie.) Žalúdočné problémy neboli žiadne, ale neriskovali sme – vodu sme pili len filtrovanú (z rezortu, kde sme bývali), zmrzlinu sme nekupovali, jedlo sme si vyberali. A sme s Mišom veľmi radi, že aj z našich krpcov vyrastajú cestovatelia, ktorí si potulky užívajú a sú ochotní experimentovať.

Payar Island Marine Park

Kika a Kubo chodili cely minulý školský rok na plavecký krúžok a veľmi sa tešili k moru, že si to, čo sa naučili, vyskúšajú aj vo veľkej vode. Ale keď sme išli pozerať rybky do parku na ostrove Payar, dostali obaja (a tým pádom samozrejme aj my dospelí) plávacie vesty, aby sa mohli sústrediť na pozeranie.

Chvíľu skúšali aj šnorchle, ale keď sa Kubovi podarilo stratiť krikľavozelenú(!) dýchaciu trubku (nie, nechápem, ako sa to dá) a Kike sa zase podarilo tou jej si vyraziť zub (už sa kýval, takže žiadna tragédia, ale ten prvý moment, keď som si všimla, že má krvavé ústa…), tak sme sa vykašľali na šnorchle a nechali sme ich plávať len s okuliarmi, ktoré nosia do bazéna. (Mimochodom, tie sa Kubovi tiež podarilo o pár dní stratiť, keď sa hádzal do vĺn… má nejakú veľkú spotrebu plaveckých pomôcok…)

Rybiek bolo dosť, deckám sa páčilo, ale bola to veľká masová akcia. Keby bolo na výber, radšej by sme išli na výlet, ako boli tento alebo tento pred dvoma rokmi. Treba aj pochváliť – tu sme plávali aj s malými žralokmi (akurát sa ich nepodarilo dobre odfotiť), ale keď si mám vybrať, tak radšej korytnačky ako žraloky…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...