Národné laboratóriá Brookhaven

Ďalší semester úspešne za nami – a tento bol asi najnáročnejší z tých doterajších štyroch (napriek tomu, že som sa už nemusela chystať na kvalifikačné skúšky, ale s čiernym pasažierom na palube a skvelou skladbou predmetov…) – tak prišiel čas na “koncoročný výlet”. Po minuloročnej návšteve Bellových laboratóriií, tento rok výber padol na Brookhaven National Labs.

Americké Department of Energy (niečo ako Ministerstvo energií) spravuje sieť laboratórií po celých štátoch. Niektoré z nich sú viac vojensky zamerané, niektoré viac akademicky. Brookhaven patrí k tým druhým. Nachádza sa vo východnej časti Long Islandu na veľkom pozemku uprostred lesa, pracuje v ňom skoro 3000 ľudí a poputovalo sem 6 Nobelových cien.

Čo tu majú také zaujímavé? RHIC (Relativistic Heavy Ion Collider), ktorý bol najväčším iónovým urýchľovačom na svete, kým minulý rok spustili ten v CERNe. Synchotron Light Source, čo je mašinka schopná vytvoriť veľmi koncentrované a silné lúče pokrývajúce elekromatické spektrum od infračerených až po rontgenové a vraj priláka ročne viac hosťujúcich vedcov ako akákoľvek iná na svete (momentálne rozbiehajú nový projekt na vybudovanie druhej, ešte výkonnejšej). Nové centrum pre nanotechnológie a zopár superpočítačov.

Čo sa tých počítačov týka, majú New York Blue, čo je Blue Gene/L (jeho dedom bol Deep Blue, počítač, ktorý v roku 1997 porazil Garryho Kasparova) so skoro 40000 procesormi a výkonom 100 teraflopov. To znie možno ohromujúco, ale v súčasnosti najvýkonnejší počítač sveta zvláda vyše 1000 teraflopov a nachádza sa v Los Alamos National Laboratory v Arizone (aktuálny rebríček najvýkonnejších počítačov je každého pol roka zverejnený tu). Okrem Blue Gene L (kde to L má byť skratka od Light) tu majú aj Blue Gene/P (len dve bedne oproti celej veľkej miestnosti pre L, ale zabezpečia štvrtinu výkonu) a pokukujú po Blue Gene/Q.

Čo je zaujímavé, tieto počítače a ostatné zariadenie v laboratóriách môže používať “hocikto”. Áno, treba o to požiadať a predložiť projekt, ale tým, že je to všetko platené z peňazí daňových poplatníkov, tak tí, ktorí preukážu, že na svoj výskum dané zariadenie potrebujú, dostanú prístup zadarmo, pokiaľ sú z akademickej sféry alebo za poplatok, ktorý má pokryť náklady, pokiaľ sú zo súkromného sektora (aj keď účet za elektrinu napríklad za taký urýchľovač by som platiť nechcela).

Rozprávali sme sa s chlapíkom zodpovedným za tieto počítače; s absolventom NJIT, ktorý tam teraz robí výskum v oblasti prúdenia tekutín; s chlapíkom, ktorý pomocou PET skenov skúma vplyvy drog a iných návykových látok na nervové spojenia v mozgu a na záver sme si vypočuli prednášku o nanotechnológiách, ktorá bola súčasťou pravidelného cyklu, čo im tam beží. Veľmi zaujímavý deň.

PS Áno, uznávam, že fotky nestoja za veľa, ale veľmi sa fotiť nedalo a tieto uchmatol jeden môj spolužiak svojím blackberry.

One comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.