Prípravy na nové bábo – III diel

Po prvej časti o tom, ako sme skonfiškovali Kike postieľku a prerobili izbu, a druhej o chystaní vecí na pôrod doma, je tu tretia časť, o trochu inom druhu príprav. Z technickej stránky vieme, čo sa bude diať, a aj keď každý pôrod je iný, predsalen mať jeden za sebou odbúra časť rešpektu z neznámeho. Ale chystám sa na niečo nové (to je tá časť o tom, že sa to bude diať doma) a s tým súvisia tie nové prípravy a nový druh zodpovednosti.

Okrem toho sa ukazuje, že zatiaľčo pri prvom tehotenstve sa každú chvíľu nájde moment, keď si môžem len tak zízať na pupok a meditovať nad tým, ako to (- rozumej pôrod a obdobie po ňom) bude prebiehať, pri druhom, s takmer dvojročným drobcom pobehujúcim dookola som rada, ak si nájdem pár minút denne na nakrémovanie toho spomínaného pupku. Preč sú časy predpôrodných školení, ale v rámci akéhosi sústredenia sa na toto konkrétne tehotenstvo, sa mi podarilo aspoň trochu toho načítať.

Takže bez nejakých ďalších úvodov, tu je stručný popis spolu s úryvkami, ktoré sa mi najviac páčili:

  • Ina May’s Guide To Childbirth – sprievodca k pôrodu – napísala Ina May Gaskin

Prvá časť (asi polovica knihy) sú pôrodné príbehy rôznych žien. Niektoré sú staré, niektoré mladé, niektoré porodili doma, niektoré v pôrodnom centre, niektoré v nemocnici, nektoré mali komplikácie, niektoré nie… sú naozaj rôznorodé a dôvod, pre ktorý s nimi autorka začína je, aby ukázala, že spektrum toho, čo je pri pôrode normálne, je naozaj široké.

A kto to je tá Gaskinová, že sa na takúto tému vyjadruje? Je to jedna z najznámejších pôrodných asistentiek v USA, ktorá založila a pracuje už desiatky rokov v pôrodnom centre (The Farm) v Tennessee, ktoré má vynikajúce výsledky.

V druhej časti knihy potom popisuje, čo je to, čo robia v “jej” centre inak, že ich výsledky sú také, aké sú, a čo si z toho čitatelia môžu odniesť, aj keď sa ich dieťa narodí niekde inde.

Čože? Vrátiť pôrody ženám? Dať im jesť? Nechať ich spať? Počkať, kým pôrod začne sám? Nestrašiť ich? A práve kombinácia týchto jednoduchých procedúr vytvára gestalt, ktorého výsledkom sú uvoľnené, šťastné, entuziastické matky a zdravé bábätká. Áno, stále potrebujeme nemocnice a doktorov-pôrodníkov, ale štatistiky z Farmy ilustrujú, ako zriedka ich potrebujeme pre zdravé ženy, ktoré sú na pôrod dobre pripravené.

Neexistuje iný taký úžasný orgán ako maternica. Keby muži mali taký orgán, tak by sa ním chvastali. Mali by sme sa aj my.

Správa, že pôrod je veľmi bolestivý docestovala široko ďaleko… už menej známa je tá, že v každej kultúre sa nájdu ženy, pre ktoré je takmer bezbolestný. Toto prináša dve otázky: Prvá, ako je možné, že ten istý telesný akt môže byť prežitý takými rôznymi spôsobmi? A druhá, ako sa z toho môžeme poučiť, čo sa týka prípravy na pôrod?

Aby sme odpovedali na tieto otázky, možno bude nápomocné zamyslieť sa nad pôrodom z iného uhla pohľadu ako obyčajne. Pozrime sa najskôr na iný akt, ktorý sa tiež týka ženských pohlavných orgánov – sex. Pohlavný styk môže tiež byť extrémne bolestivý ale aj extaticky príjemný v závislosti od senzitivity sexuálneho partnera a ochoty zúčastnenej ženy. Veľkosť objektu v jej vagíne má v skutočnosti menší vplyv na jej vnemy, ktoré pociťuje počas tohto aktu, ako predtým spomínané faktory.

Nechaj nech to spraví tvoja opica.

  • The Thinking Woman’s Guide To A Better Birth – sprievodca rozmýšľajúcej ženy k lepšiemu pôrodu – napísala Henci Goer

Táto kniha je viac “technická”, ako tá predchádzajúca a nepôsobí plynulým dojmom, ale je to preto, že každá kapitola sa zaoberá inou témou týkajúcou sa pôrodu a často poukazuje na to, že praktiky, ktoré sú ešte dnes rutinne prevádzané v pôrodniciach, boli už pred nejakým časom preukázané ako nie užitočné, alebo dokonca škodlivé (napríklad reštrikcia pohybu rodiacej ženy, zákaz jedenia a pitia počas prvej doby pôrodnej, nástrih hrádze, …).

Svoje tvrdenia autorka podopiera konkrétnymi štúdiami, ktoré uvádza nielen ako referencie, ale aj s rozborom na konci knihy.

Pôrodník: Vy rodíte? Ja manažujem.”

Myslíte si, že aspoň v dnešnej dobe musí byť pôrod v nemocnici lepší? Porozmýšľajte znovu. Žiadna štúdia zatiaľ neukázala, že pôrody mimo nemocnice majú horšie výsledky, pokiaľ boli rizikové tehotenstvá dopredu vyselektované a jednalo sa o plánovaný pôrod mimo nemocnice za prítomnosti skúsenej asistencie… veci, ktoré sa pri pôrode môžu skomplikovať, sa väčšinou komplikujú postupne ako pôrod, ktorý nepostupuje dobre, alebo dieťa, ktoré postupne vykazuje známky zlej tolerancie pôrodu. Pokiaľ je matka pod dohľadom, čo je výhoda pôrodu mimo nemocnice, poskytovateľ starostlivosti vidí tieto problémy prichádzať a buď ich rieši alebo transferuje do nemocnice prv, než sa situácia stane urgentnou. Nepredvídané krízy sa samozrejme tiež stávajú, ale sú veľmi zriedkavé a tie najbežnejšie z nich – dieťa, ktorému sa narodí hlavička, ale ramená ostanú zaseknuté; dieťa, ktoré potrebuje resuscitáciu; nadmerné krvácanie – sa dajú poriešiť alebo stabilizovať na transport skúseným párom rúk použitím dostupného prenosného vybavenia.

Michel Odent: Človek nemôže pomôcť procesu, ktorý nie je ovládaný vôľou. Pointa je nerušiť ho.

Skutočná otázka bezpečnosti nie je: Chcete príjemný pôrod mimo nemocnice alebo bezpečný pôrod v nemocnici? Je to: Chcete porodiť mimo nemocnice s veľmi malým rizikom urgentnej komplikácie, ktorá by mohla byť (ale nie nutne bola) lepšie poriešená v nemocnici, alebo chcete porodiť v nemocnici a riskovať možnú infekciu, zaručený ďalší stres a takmer isté nepotrebné (možno dokonca škodlivé) intervencie?

Rutinný nástrih hrádze – tkaniva medzi vagínou a konečníkom – (epiziotómia) tesne pred samotným pôrodom je typickým príkladom obstetrickej procedúry, ktorá sa robí naďalej napriek tomu, že neexistuje žiadny výskum, ktorý by ju podporoval, ale veľmi veľa štúdií, ktoré poukazujú na jej škodlivosť.

Ako zabránite poškodeniu svalu tým, že ho nastrihnete? … Epiziotómie nezabraňujú veľkým natrhnutiam, naopak spôsobujú ich. Medicínska literatúra bez výnimky ukazuje, že natrhnutia až po konečník sa takmer vôbec nevyskytujú – iba ako pokračovanie epiziotómie.

  • Birthing From Within – pôrod zvnútra – napísali Pam England, Rob Horowitz

Táto kniha nie je typickým čítaním, aké si sama vyberám. Na môj vkus je v nej príliš veľa vizualizácií, budovania pozitívnych predstáv a celkovo zanechala taký nadnesený dojem. Okrem toho sa mi nepáčilo, ako sa autorka vyjadrovala o kojení – ak to ide, fajn, ak to nejde, nevadí (to by bolo na samostatný článok, ale v zásade moja výhrada voči tomuto tvrdeniu je to, že si celkovo ako spoločnosť kojenie dostatočne neceníme a aj keď by som neodsudzovala matku pre to, že dáva dieťaťu umelé mlieko, určite by som chcela, aby pred tým, než sa tak rozhodne, mala podporu najbližšieho okolia na riešenie problémov súvisiacich s kojením… ale to už odbieham od témy).

Čo sa mi na knihe naopak páčilo, boli techniky ako sa vysporiadať s bolesťou a to, že nekončila samotným pôrodom, ale rozoberala témy súvisiace s obdobím krátko po ňom.

Prečo sa myšlienka na smrť objavuje aj pri zdravých pôrodoch, najčastejšie tesne pred ich koncom? Postupne sa zvyšujúca intenzita si vyžaduje úplné odovzdanie nášho tela a vôle, roztopenie ega, myšlienok a známeho pocitu seba. Nebojíme sa smrti, lebo už tam nie je “ja”, ktoré by sa jej bránilo a bálo. V tom transcendentnom momente sme zajedno s pôrodom. Toto je spirituálny pôrod ženy v matku.

V našej bejby-centrickej spoločnosti po pôrode oznámime: “Narodilo sa bábätko.” V kultúrach, kde si ctia matky, sa narodenie dieťaťa oznamuje tým, že: “Matka porodila.

Tri veci ohľadom pôrodu sú isté: je to ťažká práca, dosť to bolí a dá sa to zvládnuť.

Noví rodičia nesúhlasia ohľadom mnohých vecí, ale keď sa hádajú, tak je to najčastejšie pre jednu z týchto piatich: rozdelenie povinností, peniaze, práca, ich vzájomný vzťah a spoločenský život.

  • Hypnobirthing – hypno pôrody – napísala Marie Mongan

K prečítaniu tejto knihy ma viedla zvedavosť. Autorka tvrdí, že jej pôrody neboli bolestivé. To sa o tom mojom teda ani zďaleka nedá povedať, napriek tomu, že v mojej mysli, je veľký rozdiel medzi bolesťou a utrpením, ale nedalo mi, aby som sa teda nenechala poučiť, že čo som robila “zle”, že to tak bolelo.

Dostalo sa mi odpovede, že som mala použiť sebahypnózu. Keď si človek prečíta recenzie, tak sa zdá, že to funguje aj pre kopu ďalších ľudí okrem autorky, ale ja som ostala skeptická. Možno preto, že s hypnózou nemám skúsenosti, možno preto, že neverím, že by sa do takého stavu podarilo dostať mne samej.

V každom prípade pozitívom tejto knihy sú relaxačné techniky a relaxačné cdčko, ktoré, ak nepomôžu pri samotnom pôrode, pomôžu aspoň zaspať o tretej nad ránom.

Niektoré programy sa snažia naučiť metódy, ktoré majú odpútať vašu pozornosť od bolesti, takže si ju nebudete uvedomovať. Iné vám naopak povedia, že bolesť je dôležitý signalizačný mechanizmus, niečo ako biologická spätná väzba, ktorá vás informuje o tom, ako pôrod postupuje… Ďalšie hovoria, že sa na ňu treba dívať ako na niečo, čomu sa nedá vyhnúť, ale dá sa tolerovať a spolupracovať s ňou a poučiť sa z nej…”

“Ľudia mi často hovoria, nech im dokážem, že hypno pôrody fungujú – že keď eliminujete strach, ostatné stresory a vybudujete vieru v samotný pôrodný proces, výsledkom bude bezpečný a zdravý pôrod. Pre mňa je toto to isté, ako keby po mne chceli nech zoberiem precízne naladený jemný hudobný nástroj, ktorý niekto pokazil a dokážem, že by perfektne hral, keby nebol pokazený.

Pôrody sú pokazené. Viera a rešpekt žien v ich vnútorné schopnosti porodiť sú pokazené. Nemôžme už urobiť nič s miliómni pôrodov, ktoré takto prebehli, ale pokiaľ sa vážne pozrieme na efekt strachu – tej silnej emócie, ktorá zatemňuje myslenie a spôsobuje, že sa rodiace telo “pokazí” a odchýli zo svojej prirodzenej cesty – možno budeme môcť zachovať tie precízne naladené telá žien neporušené pre nasledujúce generácie.

  • Birth As an American Right of Passage – pôrod ako rituál – napísala Robie Floyd Davis

Táto kniha by v tomto zozname možno ani nemala byť. Lebo nie je ani tak o tom, ako sa pripraviť na pôrod, ale o tom, ako sa pôrodníctvo dostalo do takého stavu, v akom je dnes a o tom, ako veľmi spätné vnímanie pôrodu danej matky závisí na tom, nakoľko sa líšili/súhlasili jej očakávania s tým, čo sa naozaj stalo. Jednotlivé procedúry typické pre pôrod v nemocnici sú tu rozobraté z pohľadu toho, aký podvedomý odkaz budujú v rodiacej matke.

Netreba hádam ani popisovať dôvody, prečo má ísť matka do postele, pretože v nemocnici posteľ je jednoducho to miesto, kde má človek byť. V technokratickom systéme sú rodiace ženy považované za slabé a v nebezpečenstve, že spadnú alebo sa príliš unavia, pokiaľ budú počas pôrodu chodiť. Bežná sťažnosť sestričiek je, že nemôžu mať prehľad o tom, kde je ktorá mamička, keď chodia. Okrem toho pobyt v posteli je nevyhnutný pokiaľ treba pripojenie na monitor a praktický, ak je pripojená aj infúzia….

Výsledky štúdií sú jednoznačné: pobyt v posteli  na chrbte bez pohybu počas pôrodu je nebezpečný…

To, že skončíte v posteli – kde takmer všetky rodiace ženy skončia – zvýrazňuje posolstvo odovzdané vozíčkom, v ktorom vás priviezli a nemocničným oblečením, ktoré vám dali – že ste pacientka a že ste chorá.

  • Resuscitácia novorodenca (napríklad tu, aj keď si z toho treba vybrať, lebo veľa sa vzťahuje na nemocničné prostredie)

Áno, budú tu pôrodné asistentky, ktoré s tým majú skúsenosti, ale čo, ak sa stane niečo nepredvídané a neprídu včas? Ešte v Bratislave počas vysokej školy som chodila na kurz prvej pomoci organizovaný Červeným krížom, lebo sa mi zdalo, že toto sú znalosti, ktoré by mal ovládať každý (a nielen brať na vedomie, že existuje niečo také ako masáž srdca a dýchanie z úst do úst). Podobne si myslím, že matky by mali byť oboznámené s aspoň základnými pravidlami prvej pomoci novorodencom, a to nielen tie, ktoré plánujú rodiť samy a/alebo doma, ale aj tie ostatné, lebo nikdy nemôžu vedieť, že sa im podarí doraziť do nemocnice včas, alebo že sa dieťa nenarodí neočakávane rýchlo prv, než sa do nemocnice vôbec poberú.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

3 comments to Prípravy na nové bábo – III diel

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.