Tak dlho vonku, ako vo vnútri

Kubko má 9 mesiacov, 10.75 kg, 76 cm a 5 zubov.

Som to len ja, alebo ešte niekoho iného fascinuje, ako rýchlo títo krpci rastú? Dobre, za tých prvých 9 mesiacov narástol 4.45 kg a 53.5 cm. Ale za tých druhých 6.3 kg a 22 cm! (A väčšinu toho z mlieka!)

Zopár pozorovaní:

Začína byť nebezpečný. Čohokoľvek sa chytí, hneď sa stavia na nohy. Postieľku sme museli znížiť hneď po návrate zo Slovenska. Chodí okolo nábytku. Prechytáva sa zo sedačky na stolík a naspäť. Akurát ešte celkom nemá natrénované, čo potom, takže buď capne na zadok, alebo začne kňučať, aby ho niekto prišiel dať dolu.

Nemá rád, keď mu všetci odídu z miestnosti, čo i len na chvíľu. Hneď spustí rev. Stačí, aby sa pri ňom hrala Kika a je v pohode.

Jedáva všeličo. Karfiol so syrom, kura s mrkvou a brokolicou, pečené guľky z mletého mäsa, jahody, čučoriedky, jablká, hrušky, hrášok, zemiaky, ovsenú kašu, biely jogurt… jediné, čo som zatiaľ zbadala, že mu veľmi nechutí, je banán. A neviem, či je to len selektívna pamäť, čo premazáva všetky traumatizujúce zážitky, ale naozaj si nepamätám, že by Kika bola taký humusák pri jedení. Je pravda, že ju sme možno trochu viac kŕmili lyžičkou. Kubo, pokiaľ sa dá, dostane pred seba na stôl tú mäsovú guľku, cestoviny, jahodu, zemiakový alebo jablkový mesiačik… (ale samozrejme jogurt alebo rozmixovanú polievku stále doručujeme my). Väčšina skončí v ústach, ale ten zvyšok je rovnomerne porozotieraný po celej tvári, rukách až po lakte, podbradníku, stole, stoličke a niečo sa ujde aj na zem.

Veľmi rád sa hrá so šnúrkami na topánkach.

Cez Vianoce sa mu páčilo zaspávať s Didiho vankúšikom, tak keď sme sa vrátili, tak som mu ušila obliečku na jeden malý vankúšik, čo sme mali tu. (Dovtedy nemával v postieľke nič. Ani na zakrytie, lebo tu máme besné teplo, ale to je téma sama o sebe.) Z vankúšika sa ihneď stal kamarát a túlia sa k sebe pri zaspávaní.

Ale v noci niekedy vymýšľa. Väčšinou sa budí tak dva-tri-krát na trochu mlieka a potom zase spí ďalej. Ale niekedy sa zobudí okolo druhej, tretej, štvrtej, kašle na mlieko a mrví sa a kňučí, kým si ho nezoberieme k sebe do postele. Tam sa spokojne naširoko rozvalí a spí až do rána.

Trochu sa rozkecal. Hovorí aj mama, ale tým ešte nemyslí mňa. Ale zato keď ho dáme do stoličky v kuchyni, celkom spoľahlivo začne hovoriť nam-nam. (Keď už o rozprávaní, bavíme sa aj na tom, čo v posledných dňoch hovorí Kika. Lepšie povedané pospevuje. Dostala na Vianoce cdčko a teraz si tak náhodne mieša: “počmáram, počmáram, so sebou mám stále, počmáram… čítal si tam kajamaja… navíjajú pesne, navíjajú pesne”.)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.