Central Park (klik na obrázky) je jedno z tých miest, ktoré človek pri návšteve New Yorku nemôže vynechať. Ani zďaleka to nie je najväčší park na svete, aj keď svojou veľkosťou – približne 1 km x 4 km – je väčší ako Monako alebo Vatikán, ale 25 miliónov návštevníkov ročne si príde jednoducho pozrieť oázu uprostred betónovej džungle. (Pst, jeho hodnota je vraj 529 miliárd dolárov.)
A čo také sa tu dá vidieť? Napríklad v nedeľu kopa ľudí, ktorí sa prídu vyvenčiť. V lete si požičajú loďky a zapracú celé jazierko (to malé zelené v spodnej časti). Alebo “krasokorčuľovanie” na kolieskových korčuliach (v zime aj na ľadových). Strawberry Fields, kde je pred domom Johna Lennona na pamiatku mozaika s nápisom “Imagine”. Veľmi veľa bežcov (dokonca až tak, že na chodníku okolo rezervoára Jacquiline Kennedyovej – to je to veľké modré) je značka, ktorým smerom majú bežať, lebo to býva pomerne husté.
Keď už sme pri tých bežcoch… V Central Parku končí New York Marathon. Keď som sa tam bola v novembri pozrieť, zanechalo to vo mne naozaj dojem: 38 tisíc bežcov, dva a pol milióna divákov. Nebola šanca dostať sa úplne ku cieľu, tak som stála pol míle pred koncom. Víťazi, ani bežci ako Lance Armstrong alebo El Guerrouj neboli tí najzaujímavejší. Čo teda? Keď dorazilo hlavné pole neprofesionálov, keď niektorí ledva kráčali, dvaja bežci tlačili vozíčkara, ktorý do toho krútil tými svojimi kolesami, beznohý chlapík sediaci na skateboarde a odrážajúci sa lyžiarskymi rukavicami od zeme, žena, ktorá pred dvoma rokmi bola paralyzovaná v kóme… všetka česť. Jediný spôsob, ako by som ja zabehla maratón, je na kolieskových korčuliach a tu beží 80ročná pani. Bežci mali popísané po rukách, po nohách, po tričkách svoje mená a všetci ich povzbudzovali. Naozaj zážitok.
Tento maratón môže bežat hocikto. Štartujú samozrejme profesionálni bežci, ale všetci ostatní pošlú prihlášku a poplatok (pre Američanov niečo cez $100, pre Neameričanov skoro $200). Tento rok prišlo cez 90,000 prihlášok. Koncom jari je lotéria a kto vyhrá, má príležitosť prísť vypľuť dušu. Kto nie je vyžrebovaný, može sa bez poplatku prihlásiť ďalší rok a ak nie je vybratý tri roky po sebe, tak štvrtý rok automaticky môže štartovať. (Jarda, ak sa prihlásiš, budem Ti robiť fanclub.) Štartuje sa na troch miestach na Staten Islande. Tieto tri trasy sa spájaju na 8. míli, aby sa predišlo zápche v úvode. Prví idú vozíčkari, potom štartujú ženy a nakoniec muži. Ale počas pretekov sa to aj tak všetko pomieša. Trasa vedie cez všetkých päť veľkých štvrtí v NY (Staten Island, Brooklyn, Queens, Bronx a Manhattan).
Vonku niečo málo nad nulou, bežali väčšinou v kraťasoch a tričkách. Aj keď sa našli dvaja, ktorí boli komplet v oblekoch s motýlikmi pod bradou, ale v teniskách a po skončení ich rad radom balili do takých alumíniových fólii. Takže potom bolo z diaľky vidno, ako od cieľa kráčajú húfy v týchto fóliách na určené miesto, kde sa mohli stretnúť s rodinami a priateľmi. To sa Vám možno zdá trochu divné, ale nie je. Na tom mieste boli dokonca rodiny zoradené podľa abecedy (podľa priezviska svojho bežca), lebo v tej mase ľudí by sa inak nenašli. Áno, masová akcia… New York, New York.