píše Mišo:
Robím systémového administrátora. V dnešných časoch pomerne bežná práca, ale systém, s ktorým pracujem nie je bežný – riadi metro v New Yorku.
Už dávnejšie ma zaujímalo, ako to asi vyzerá v zákulisí veľkého letiska alebo metra vo veľkomeste. Dostal som príležitosť zistiť to. Túto prácu už robím niečo vyše roka a myslím, že toto je jedno z takých miest, kde nehrozí stereotyp.
Keď som prvý krát prišiel do riadiaceho centra, bol som ohromený. To, čo som tam videl, spravilo na mňa dosť silný dojem. Miestnosť veľká ako niekoľko telocviční zakončená veľkou polkruhovou videostenou. Na tejto stene je schématicky načrtnutá koľajová sieť aj s ikonami vlakov, ktoré sa obnovujú v reálnom čase. Pred stenou sedí niekoľko radov dispečerov, ktorí dozerajú na to, aby všetko fungovalo, ako má. Ja dozerám na to, aby oni mali na čo dozerať. Mám na starosti beh servrov, to, aby všetci mali užívateľské účty a prístup ku veciam, ku ktorým ho potrebuju. Okrem toho dozerám aj na počítače, ktoré sú priamo v staniciach metra a práve tam pravidelne vznikajú rôzne neuveriteľné situácie.
Minule napríklad volala dispečerka z jednej stanice, že sa nemôže nahlásiť do systému. Tak som preveril jej užívateľský účet. Prihlasovacie meno aj heslo boli v poriadku. Rozmýšľam, v čom môže byť problém a pýtam sa jej, ako píše svoje (číselné) heslo. Odpoveď ma na chvíľku nechala v nemom úžase. Používa tie klávesy, ktoré majú pred číslom písmeno F, lebo sa jej marí, že tak im kázali na školení. Tie nie sú dobré? To by potom mohol byť dôvod, prečo sa nikto nevie prihlásit z tohto počítača do systému. Čo dodať? Áno, mohol.