Ako kradne jedna slovenská banka

Drzo. Lebo aj keď jej poviete, že si niečo zobrala neoprávnene, nielenže neprizná chybu, ale tvári sa akože nič. Čo sa vlastne stalo?

Môj drahý si zmyslel, že treba podniknúť kroky proti klesaniu svojich dolárových úspor a rozhodol sa investovať. Potreboval previesť určitú sumu do UniCredit Banky, tak navštívil tunajšiu pobočku CitiBank, vyplnil papiere, zaplatil poplatok za prevod a len dúfal, že sa nepomýlil v čísle účtu. Podľa cenníka UniCreditu, za prijatie platby zo zahraničia sa poplatok neplatí. Preto bol prekvapený, že peniaze síce prišli, ale vyše $100 chýbalo (len pre porovnanie, tunajší poplatok za celý prevod bol $40).

Nasledovala, samozrejme, otázka na pracovníčku UniCredit, že čo sa stalo. Odpoveď bola, že asi si nejaká banka, cez ktorú transfer išiel, strhla poplatok. Neskôr vysvitlo, že to je síce pravda, ale poplatok, ktorý si prostrednícka banka strhla, bol $6. Kde je teda (ešte stále!) tých zvyšných 100?

Po niekoľkých rozhovoroch (počas ktorých neboli ochotní/schopní predložiť výpis, z ktorého by bolo jasné, kto si za čo strhol) vysvitlo, že tie má UniCredit. Samozrejme otázka, prečo si ich strhli, keď majú vo svojom cenníku príjem zahraničného prevodu bez poplatkov? Odpoveď stála za to. Oni si “neboli istí, či Mišo zaplatil za prevod v USA”. Vie mi niekto povedať, čo to má spoločné s otázkou?

Človek by si myslel, peniaze sa našli, problém vyriešený. Ale kdeže. Oni ich nemôžu vrátiť, kým neuvidia doklad o zaplatení za prevod z USA. Uniká mi logika tohto argumentu. Buď je príjem prevodu zo zahraničia zadarmo, alebo nie je. UniCredit hovorí, že u nich je. Ako to potom závisi na niečom, čo Mišo zaplatí v Amerike? Logika tohto argumentu zase uniká niekoľkým pracovníčkam UniCreditu.

Mišov ocino má na to svoju teóriu. Vraj vedia, že spravili chybu, ale nemôžu si to len tak priznať, takže vymyslia okľuku, ukáž doklad, my peniaze pripíšeme, budeme sa tváriť, že je to len byrokracia a všetko bude ok. Preto im vraj treba dať, čo si pýtajú, vec sa vyrieši, oni nestratia tvár a peniaze prídu.

Asi som už rozmaznaná Amerikou, ale s týmto naozaj nemôžem súhlasiť. To, čo sa stalo, bola krádež. Neoprávnene zobrali peniaze, ktoré im nepatrili. Keby sa po upozornení jednoducho ospravedlnili a peniaze vrátili, tak by sa to dalo prepáčiť. Všetci občas robíme chyby. UniCredit sa nielenže neospravedlnila a peniaze doteraz nevrátila (je 2 týždne po prevode a tvrdia, že to bude trvať ďalší týždeň – zaujímavé, že vnútrobankový prevod trvá dlhšie, ako prevod z Ameriky, nie?), oni si ani len nepriznali chybu a snažili sa ju zakryť nezmyselnými požiadavkami na potvrdenia z Ameriky, do ktorých ich naozaj nič nie je.

Po príchode na Slovensko sa chystáme tieto milé panie navštíviť osobne a uzavreli sme stávku, či sa dovtedy peniaze vrátia alebo nie. Pokiaľ nie, tak je naozaj najvyšší čas, aby si zákazníci začali svoje banky-upírky, čo cicajú, len čo zacítia peniaze, vychovávať.

Ako to dopadlo s bankou