PPP – Prečo prirodzený pôrod?

Pred pár dňami si odo mňa jeden spolužiak, ktorý by s manželkou radi privítali svoj prvý prírastok niekedy budúci rok, pýtal nejaké materiály týkajúce sa tehotenstva a pôrodu. A ja, dobrá duša, som ich nasmerovala na cestu k prirodzenému pôrodu a pri tej príležitosti sa rozhodla dopísať tento článok, ktorý mi už nejaký čas nedokončený kvasí v zozname (a v hlave).
Takže, prečo prirodzený pôrod? Ľudia, ktorí sa pýtajú, často pripoja aj komentár, že veď na pôrode nezáleží, je to len jeden deň v živote matky a dieťaťa a pokiaľ sú na jeho konci obaja živí a zdraví, tak je jedno, ako sa to stalo. (Môj spolužiak tento komentár nepripojil, naopak bol úprimne zvedavý, lebo vie, že toto je téma, ktorá mi vie rozviazať jazyk.)

V prvom rade, čo myslím pod pojmom prirodzený? Jednak bez chemikálií – či už tých, ktoré pôrod vyvolávajú a urýchľujú (pitocín, misoprostol, …), ale aj tých, ktoré slúžia na utlmenie bolesti (epidurálna anestézia, narkotiká, …) – nie, nie som masochistka, ktorá by sa vyžívala v bolesti, ale o chvíľu vysvetlím, prečo aj normálna žena môže chcieť pôrod, ktorý bolí. A v druhom rade, bez obmedzenia, čo sa týka pohybu počas pôrodu, jedenia a pitia, bez toho, aby mame niekto do ucha kričal tlač, bez obmedzenia polôh na tlačenie a kontaktu s čerstvým bábätkom, … (obzerajúc sa dozadu, tak môj prvý pôrod bol prirodzený v tom prvom význame, ale nie až tak v tom druhom)

Na tomto mieste musím urobiť malú odbočku. Samozrejme, takýto prirodzený pôrod nie je vždy jedna z možností. Sú situácie, keď zdravotný stav matky, dieťaťa alebo obidvoch vyžaduje lekárske intervencie, ale dôvody, ktoré sa chystám napísať sa vzťahujú na zdravú mamu, zdravé dieťa a tehotenstvo bez komplikácií (a dokonca aj pri niektorých komplikáciách z nich veľká časť platí)…

Ja som sa takto rozhodla hlavne preto, že za rovnakých okolností, je prirodzený pôrod zdravší pre matku a dieťa než ľubovoľná iná alternatíva. To neznamená, že každá žena by si ho automaticky mala zvoliť, ale ani to, že je neschopná, ak sa jej to nepodarí. Ani to neznamená, že žena, ktorá sa rozhodne prijať intervencie, je zlá mama. Znamená to len jednoduchý a dobre zdokumentovaný fakt, že pokiaľ je cieľom maximalizovať (matematik vo mne sa nezaprie) zdravie matky a jej detí (nielen toho súčasného ale aj všetkých budúcich), tak prirodzený pôrod objektívne vyjde ako najzdravšia alternatíva.

Okrem toho, keď si celé tehotenstvo dávam pozor, aby sa mi do tela nedostali škodlivé chemikálie – alkohol, kofeín, nikotín, hormóny, rôzne lieky, ktoré sa nemajú užívať počas tehotenstva… tak nechcem, aby si teraz zrazu bábo tlačiace sa na svet ešte na poslednú chvíľu cuclo trošku chémie.

Vedela som, že chcem kojiť a niektoré intervencie (napríklad aj epidurál) môžu naštartovanie kojenia skomplikovať.

A čo sa týka bolesti, bolesť a utrpenie nie je to isté (aj keď niekedy prichádzajú spolu). Ale tak ako je možné prejsť utrpením bez fyzickej bolesti (napríklad, keď umrie niekto veľmi blízky), tak je možné prejsť fyzickou bolesťou bez utrpenia. A nie je to tým, že by som mala jeden z tých ľahkých pôrodov, o ktorých kolujú príbehy, ktoré vlastne ani tak veľmi nebolia, keď si mamička ani “nevšimne”, ako sa bábo narodí. Porodila som 5kilové dieťa (dobre, pre detailistov 4975g) a posledné dve hodiny pred tým, ako som začala tlačiť, som mala pocit, že ma roztrhne na polovicu. Povedala som, že už chcem byť netehotná a nestihla dodať, že mi je jedno, ako sa to stane, lebo prišla ďalšia kontrakcia. Tieto dve hodiny by som možno dala do krabičky utrpenie. Ale dalo sa to zniesť, lebo som vedela, že to už nebude dlho trvať, že za chvíľu budeme traja.

Sú jednoducho aj horšie veci, veci, ktorých sa bojím viac ako bolesti.

Pôrod nie je choroba, ktorú treba liečiť (a rodiaca matka nie je časovaná bomba, ktorá môže každú sekundu vybuchnúť). Je to rodinná udalosť rovnako intímna ako tá, ktorá to celé začala. Vtedy nebol v miestnosti nikto (aspoň teda u nás nie), kto by nám hovoril, ktorá poloha je tá správna, či to robíme dosť rýchlo alebo príliš pomaly. Nikto, kto by každú chvíľu kontroloval, ako postupujeme. Zdá sa mi prirodzené chcieť, aby aj pôrod bol rovnako intímny. Zdá sa mi prirodzené chcieť, aby tí, ktorých k nemu pozveme, rešpektovali, že pre mňa to je deň, ktorý ma hlboko poznačí napriek tomu, že pre nich to je bežná rutina.

Pôrod nie je len prostriedok, ako sa dostať k bábätku. Je to cesta, je to príležitosť znovu sa niečo naučiť o svojom tele, užasnúť nad tým, čo dokáže. A prv než ma niekto obviní z toho, že mi ide o zážitok/skúsenosť, čestne priznám aj sama, áno, ide mi o zážitok, ide mi o ten pocit tesne “po”, keď mi zakrvavené bábo leží na prsiach a ja viem, že keď dokážem toto, tak dokážem čokoľvek. Možno toto je pravda o každom pôrode, že nemusí to predsa bolieť, aby to bola dobrá skúsenosť, ale mne sa zdá, že tá bolesť bola toho súčasťou, akési spojenie so všetkými generáciami žien ktoré týmto prešli a nová úcta k životu… nebola som si istá, či zablúdim aj sem, lebo predsalen takéto “hippie kecy” znejú akosi falošne a nevystihujú tú mágiu, ktorá sa tam stala.

Ale pre mňa to bol svojím spôsobom obrad “dospelosti” – prvá menštruácia, prvé milovanie, nič z toho nezanechalo až takýto pocit zmeny/prekročenia prahu/stania sa ženou. Nič z toho nebolo ani len poblíž a želala by som si, aby to každá žena mohla zažiť naplno namiesto toho, aby bola nadrogovaná alebo mala rozrezané brucho.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.