Prvý týždeň

Vonku zúri jar a už je to skoro týždeň, čo k nám prišiel bývať nový člen rodiny. Na jednej strane mi to už pripadá, akoby tu bol odjakživa a na druhej mi to ešte stále tak trochu nedochádza – vyrábam ľudí!!! A týždeň sme strávili veľmi nenáročne.

Mne v nedeľu večer dorazilo mlieko a ešte bude chvíľku trvať, kým sa s mladým pánom poriadne zosynchronizujeme, takže teraz mi tečie v teplej sprche, alebo z druhej strany, keď na tej prvej cucá. Z brucha mi ešte kúsok ostalo, ale hlavne prvé dni je fascinujúce sledovať, ako rýchlo z neho odbúda (dolu je fotka na piaty deň). Maternica sa už tak zmenšila, že jej vrch sa mi takmer nedá nahmatať. Príroda to má zariadené.

Keď sa na Kubka pozerám, tak sa stále čudujem, ako sa tam zmestil. Chcela som naaranžovať fotku, ako mi leží na bruchu s chodidlami na pravom boku, kde ma tak s obľubou kopal, ale nejako to veľmi nešlo (dva pokusy vidno dolu). Pupok mu odpadol na štvrtý deň. Vtedy ho aj v rámci kontroly prevážili a po úvodnej strate hmotnosti, kým mi došlo mlieko, bol už nad pôrodnou váhou. Väčšinou má dobrú náladu a rozčuľuje sa len pri prebaľovaní.

Čo mi pripomína… zistili sme, že prebaľovanie chlapčeka a dievčatka je doooosť veľký rozdiel. Jednak si človek musí dávať pozor na neočakávanú sprchu. To poloúspešne riešime pohotovostnou príručnou plienkou. A druhak je tu záhadné pretekanie (?). To zatiaľ nevieme riešiť. Zrazu má len mokré dupačky na nohe. Alebo na chrbte!?! Zdá sa mi nepravdepodobné, že by bol problém v plienkach – zatiaľ používame jednorazové, lebo v rámci popôrodného zotavovania sa snažím minimalizovať všetky domáce práce, vrátane prania, ale ak bude rovnaký problém aj keď prejdeme na látkové, tak to bude na zamyslenie. (Všetky komentáre sú vítané.)

Kikina reakcia je vcelku pozitívna. Keď sa zobudí alebo príde z vonku, tak hneď sa pýta a ide kontrolovať, kde je Kubko. Sleduje prebaľovanie a kúpanie a komentuje, ako Kubko nejedáva ryžu a mäsko a jahody ale iba mliečko… Ale aj keď sme nevideli vedomé prejavy žiarlivosti, podvedome sa s tým asi nejako vyrovnáva, lebo viacej visí na Mišovi (aj keď to môže byť aj tým, že on s ňou teraz trávi viac času, len on s ňou chodí von a robí s ňou veci, ktoré som predtým robievala iba ja) a má problémy so zaspávaním. Ja sa snažím s ňou viac cez deň mojkať a keď Kubko spí, tak jej venovať nedelenú pozornosť, aby si naňho čo najskôr zvykla. Ale s tým spaním to vidím ešte na dlho.

Nuž a môj drahý manžel… tento a budúci týždeň je doma, ale už pochopil, že dovolenka to veru nie je oddychová. Viac možno prezradí časom sám.

Takže takto si tu na seba zvykáme. Padám do postele, lebo dnes v noci zase každých pár hodín vstávam, tak treba spánok zahájiť tak skoro, ako sa len dá.

5 comments

  1. Pri prebalovani treba “maleho kamarata” zorientovat smerom dole. V ziadnom pripade nesmie mierit hore (ani sikmo hore), vtedy pretecie najviac.

  2. to s pipikom ako pise Mirka je uplna pravda. a este podla mojich skusenosti to zalezi aj od plienky. lebo ak nie uplne sadne okolo noziciek (pripadne uz v nej nieco je, tak niektore plienky prestali dobre sediet, akoby zhrubli) a s pipikom zamieri trochu nabok a uz je mokro. Bo on sa ten pipik aj tak zorientuje ako chce.

  3. Blahoprejeme k dalsimu “vyrobku” a prejeme vsem hodne zdravi a trpelivosti a nepromokavosti…

  4. Vďaka za tip. Zdá sa, že to pomohlo (klop, klop), lebo odkedy sme si špeciálne na to začali dávať pozor, tak nič nepretieklo.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.