Na Slovensku budeme mať 4. júla referendum. Nemožný dátum a ešte aj keby bol iný dobrý, tak by sa pravdepodobne nezúčastnilo dosť ľudí. Otázku o predčasných voľbách dali preč, čo je podľa mňa dobre. Ak by sme mali možnosť referendom zvolať predčasné voľby, tak by sme na tom boli podobne ako v Bulharsku (8 volieb od roku 2021) a žiadna vláda by si netrúfla na nepopulárne ale potrebné reformy (nie že by sme ich my mali nejako veľa, ale človek môže dúfať), lebo by hneď populisti začali kričať. Takto máme dve otázky, ktoré v praxi tiež veľa vody nenamútia, keďže nie sú pre nikoho záväzné, ale referendum už tak či tak bude, ~10 miliónov, ktoré mohli byť minuté užitočnejšie, sa prefláka. Asi je stále lepšie zahlasovať ako nezahlasovať. A keďže vláda už schválila zrušenie voľby poštou do budúcnosti, toto vyzerá byť poslednýkrát, kedy sa takto bude ešte dať aj zo zahraničia.
Včera som sadila na Kysuciach figovníky. Je máj a už teraz je teplo a sucho, poriadne nepršalo pár týždňov. A The World Is About to Get a Preview of Life in 2035
The El Niño building right now, and expected to crest around the end of next year, arrives on top of all our global warming. And it appears stupendously intense — almost certainly stronger than the “Super” El Niño of 2015-16, and perhaps the most intense since the epochal El Niño of 1877.
Písanie o priateľských AI nie jet až taká blbosť. Anthropic:
We started by investigating why Claude chose to blackmail. We believe the original source of the behavior was internet text that portrays AI as evil and interested in self-preservation.
Som príčinou budúcej demografickej katastrofy. Mám len jedno dieťa (O tomto som ja písala už pred 15timi rokmi. Zdá sa, že to trápi aj dnešné matky s malými deťmi.)
My si vlastne nevieme predstaviť, ako by mala vyzerať spoločnosť, v ktorej deti nie sú komplikáciou pri štúdiu, práci a vzťahoch. Pre pravidlá súčasného sveta je totiž východiskovým nekomplikovaným bodom a modelom stále muž, ktorého život sa prelieva zo školy do práce a do dôchodku bez toho, aby ho pri tom čosi vyrušilo. Ľudia majú deti napriek tomu, ako je nastavená táto spoločnosť, a nie vďaka tomu, ako skvelo funguje.
starší súvisiaci článok – od susedov, ale väčšina platí aj u nás: Proč za nás demografická situace rozhodne tyhle volby (a ještě několik příštích)
Politici si výstupy těchto komisí přečetli a zhrozili se. Tohle máme jako udělat? To jste se, pánové experti, asi úplně posr*li! Zvýšení věku odchodu do důchodu? Vyšší daně? Nižší důchody? Škrtání v jiných oblastech rozpočtu? Druhý a třetí pilíř? Co je tohle do v*le p*dele za opatření? S tímhle máme jít do voleb? Před národ, který málem stavěl na náměstí gilotiny, když se někdo pokusil zavést třicetikorunový poplatek za návštěvu lékaře? Vždyť to je naprostá politická sebevražda! Každý, kdo tohle zavede, už nikdy nebude nikam znovu zvolen. A nejenom to. Pokud tohle někdo zavede, tak se vzápětí objeví někdo jiný, kdo si postaví kampaň na tom, že to po volbách okamžitě zruší (protože čeští politici nejsou tak prozíraví, aby byli vděční za to, že za ně někdo jiný odvedl špinavou práci). Takže vy po nás, pánové odborníci, chcete, abychom se politicky střelili do vlastní hlavy a zavedli nepopulární opatření, které někdo vzápětí stejně zruší, takže to bude k ničemu. To si fakt myslíte, že jsme úplní hlupáci?
…
Lidé v důchodu, anebo těsně před důchodem dnes již tvoří naprostou většinu elektorátu. Asi 35 % všech voličů tvoří lidé nad 65 let. A bude jich čím dál víc, jejich podíl v dalších letech razantně naroste. Navíc jde o velmi disciplinovanou skupinu voličů, která opravdu poctivě chodí k volbám. Což se o velmi mladých lidech, kteří se snadno nechají rozptýlit kdejakou pitomostí a když si mají vybrat, jestli pojedou radši na víkend na hudební fesťák, jedou radši na fesťák, volby nevolby. Ale taky je jich málo a bude jich čím dál míň.
Dokážeme si ešte predstaviť dobrú budúcnosť Slovenska?
Prvým extrémom je snaha o návrat do minulosti, do akéhosi „zlatého veku“. Takýto návrat sa nikdy nepodarí. Určite nie vo svete, v ktorom sa každé dva až tri roky objaví nová prevratná technika. Ba čo viac, nie je ani žiaduci. Pri bližšom skúmaní sa totiž obvykle ukáže, že zlatý vek bol v skutočnosti prinajlepšom časom pozláteným.
Druhým extrémom je mýtus večného pokroku. Snaha čoraz viac sa oddeliť od našej minulosti, celkom sa obklopiť technikou. Snaha automatizovať, zefektívňovať, digitalizovať všetko navôkol do takej miery, až z pôvodného, starého sveta nezostane vôbec nič. Takýto mýtus planéta neprežije. Ba čo viac, takýto scenár by sme nezniesli ani my sami. Na to máme náš starý, dôverne známy svet príliš radi.
Preto si myslím, že funkčná predstava budúcnosti musí kombinovať oba prístupy – pokrok aj návrat. Nechceme sa príliš vzdialiť minulosti. Chceme si z nej uchovať to dobré, ale na novej vyššej úrovni.
Predstavte si to ako cestu nahor po špirále točitého schodiska. Na každom novom poschodí sa nachádzate na tom istom mieste, akurát vyššie.
Kde je Slovensko v nasledujúcich dvoch grafoch?


