Takže čo má nové náš veľký drobec?
V prvom rade, je naozaj veľký. Keď sa niekto pri nás vonku pristaví, tak tento fakt nezabudne okomentovať. Vidno to aj na plienkach, lebo aj keď sme úspešne začali používať látkové plienky, kúpila som aj jedno balenie papierových, ktoré mu dávame, keď ideme na dlhšie von a na noc. Len ako rástol, zrazu mu papierové plienky začali byť trochu malé (látkové “rastú” s ním) a tak sme teraz pár dní len v nich, nech sa minú (a objednala som balík veľkosti 3).
Čo sa pohybu týka, v rámci tréningov na brušku začína robiť “vrtuľu”. Ešte je to dosť náhodné, ale zlepšuje sa. Spí zhruba od deviatej večer do piatej ráno s jednou alebo dvoma mliečnymi desiatami (ale dnes v noci nebola ani jedna) a potom cez deň funguje v takých zhruba trojhodinových cykloch: spánok, mlieko, aktivita, spánok…
Krááásne vonia, hlavne keď mu zaborím nos do krku. A keď sa smeje, tak sa mu robia jamky v lícach. A dá sa s ním dobre pokecať. Jeho slovná zásoba zahŕňa u-huh, hnnn, nnnno, eeeeeej. Je to zábavné, lebo nie je veľmi na monológy, ale nadšene “odpovedá”, keď sa s ním niekto rozpráva. Ale musí sa predtým naštartovať:
Má neskutočne modré oči. Na okraji tmavé a smerom dovnútra svetlé. Keď sa Kika narodila, tiež mala modré, ale postupne jej zhnedli a dnes sú čokoládové s hustými a dlhými čiernymi mihalnicami. Tak som zvedavá, ako to dopadne s tými jeho (vraj farba sa môže meniť až do roka), ale obočie a mihalnice má (zatiaľ) svetlé. Keď som ešte bola tehotná, tak sme žartovali, že už máme hnedooké dievčatko, tak teraz by to mohol byť modrooký chlapec. Uvidíme…
Kubko je pohoďák. Neviem, či je to tým, že aj rodičia sú viac v pohode ako prvýkrát, alebo tým, že ich pozornosť musí zdieľať so starším súrodencom (myšlienka, že každé dieťa by malo byť vychovávané ako siedme z deviatich* stojí za zváženie), alebo je to jednoducho jeho povaha. Ale som rada. Ono aby som veci uviedla na pravú mieru, decibelov vie vyprodukovať dosť a keď sa mu niekedy večer nechce spať, tak sa s Mišom na seba dívame pohľadmi “toto sme chceli?”, ale v zásade je to kľuďas, ktorý má najradšej, keď sa mu niekto prihovára.
* Áno, šieste z ôsmych by tiež mohlo byť, ale to by som prišla o narážku na môj (kedysi veľmi) obľúbený seriál.
“toto sme chceli?” si sa trafila, lebo tato otazka u nas zneje dost casto, aj ked Matej je tiez dost pohodak, ale je troska narocnejsi ako bola Emka, mozno preto, lebo je to chlapec a asi nam zacinaju tie chlapcenske veci, kedy neustale tlaci do plienky a chce nieco vyprodukovat, aj ked nema co a obcas pri tom dost krici :), hlavne nadranom. Velmi rad zaspava aj na rukach. Dlho sme hovorili, ze nevie plakat, co teda nevedel, ale postupne pri urcitych fazach tlacenia alebo pri dlhsich prestavkach bez jedla teda vie aj zarevat. A to mam pocit, ze je na cicku kazde dve hodiny. Vecer hadam aj kazdu hodinu. Ale Aby Emka nebola horsia, musim ju pochvalit, ze uz tyzden pekne kaka do nocnika a nie do plienky a dokonca ma aj v noci suchu plienku. Matej v troch tyzdoch vazi 3750 g a 53 cm.