Tento týždeň sme boli s Mišom v Berlíne. On pracovne a ja – tak polopracovne 🙂 stihla som asi polovicu toho, čo som plánovala: napísala som recenziu jedného článku a nachystala si prezentáciu na obhajoby. Ale okrem toho som sa túlala po meste, prečítala dve knihy a spala, koľko som vládala.
Veľmi dobre padlo.
Nemusieť sa starať o jedlo v pravidelných intervaloch a zamýšľať sa nad kid-friendly reštauráciami…
Ísť si pozrieť čokoľvek (Židovské múzeum vrátane výbornej výstavy Obedience, z ktorej som odchádzala uplakaná; pamätník holokaustu, z ktorého som odchádzala mierne zmätená…) a nemusieť nikomu nič vysvetľovať…
A deti si zatiaľ užívali prázdniny u starých rodičov a hodiny plávania na Seneckých jazerách. Win-win.
Virginia Woolf: A room of one’s own