Tento týždeň som bola na konferencii vo Švédsku o tom, ako učiť inžinierov matematiku. Zaujímavé, miestami inšpiratívne, takže cesta stála za to, aj keď som nezostala úplne do konca (aby som sa stihla vrátiť na Kikin posledný prvácky školský deň).
Jednu z prednášok mala Ann-Marie Pendrill. Učí prvákov fyziku a na začiatku semestra ich berie do miestneho zábavného parku Lisberg. Rozdelia sa do skupiniek, v ktorých potom riešia rôzne úlohy a keď treba (alebo aj keď netreba) sa popritom vozia. My sme tiež dostali takúto sadu úloh, ale z mojej skupiny som bola jediná, kto bol výsledky aj experimentálne overovať…
Kolotoče boli výborné, ale roller-coaster mi stačil jeden:
Vďaka neďalekému koncertu a nie práve ideálnemu počasiu naň neboli žiadne rady. Vedľa mňa sedela Ann-Marie, na ruke náramok, ktorý má ako celoročnú vstupenku, a keď sme vystúpili, zahlásila, že to bola jej 47. jazda… na večeru sme išli až potom.