Piatkového Valentína sme skoro celého strávili ja s Mišom bez detí. Nepríjemné na tom bolo len to, že to bolo s ďalšími pár stovkami ľudí v rade na DMV (Department of motor vehicles), kde sme sa snažili dostať k vodičákom. Z domu sme odchádzali hneď, ako sme vyprevadili deti ráno do školy a vracali sme sa tak, že som cestou domov písala susedke, nech odchytí deti o tretej po vyučovaní, aby sa nedobíjali do prázdneho domu, že to tesne nestíhame. (A nie, vodičáky zatiaľ nemáme, bude si to vyžadovať ešte jednu návštevu…)
Deťom sme potom oznámili, že namiesto sľúbeného skateboardovania sa ide na nákup, lebo chladnička sa sama nenaplnila, kým sme boli preč. Ale aby nevypukla rýchla vzbura, tak som hneď druhým dychom dodala, že musíme kúpiť aj čokoládu na valentínky, ktoré im chcem večer dať. Zrazu žiadne námietky.
Recept (odtiaľto) odporúčam do zálohy nielen na podobné situácie, ale aj na ohurovanie neočakávaných návštev.
125g masla
4 polievkové lyžice kakaa
170g horkej čokolády
štipka soli
3 polievkové lyžice cukru
3 vajíčka
Tieto koláčiky sa dajú piecť buď v samostatných mištičkách (lepšie kvôli vyklápaniu), alebo na plechu na muffiny. V každom prípade mištičky alebo plech treba poriadne vymastiť, aby sa nelepili. Vymastené ich môžeme potom ešte trochu vysypať kakaom. Rúru vyhrejeme 450F/230C.
V mikrovlnke alebo vo vodnom kúpeli roztopíme maslo a nalámanú čokoládu. Potom všľaháme vajíčka, kakao, cukor a soľ. Zmes rozdelíme do misiek a pečieme vo vyhriatej rúre 8 minút (o minútku menej, ak chcete mať lávy viac, o minútku viac, ak ich chcete mať viac prepečené). Po vytiahnutí z rúry necháme ešte minútu postáť a následne vyklopíme. Podávať ich treba hneď, ešte teplé, a to so zmrzlinou/šľahačkou/malinami…
Z tohto množstva mi vyšlo 6 koláčikov. Mišovi a deťom sa ich na prvý kuk zdalo málo, ale keď každý zjedol ten svoj, tak zistili, že sú celkom intenzívne a uznali, že sú rýchle a jednoduché na prípravu, takže keď dostaneme chuť na ďalšie, môžme si ich ľahko spraviť znovu.