Slová majú moc

Zdravím vás, priatelia,

schválne nehovorím “Dobrý večer, priatelia”, pretože toto nie je dobrý večer. Dobrý večer by to bol, keby sme sedeli niekde v teple, niekto doma, niekto v obľúbenom podniku, niekto s šálkou čaju, niekto s pohárom vína, niekto filozofuje s kamarátmi, niekto hrá spoločenskú hru s deťmi, niekto si číta. To by bol dobrý večer. Ale namiesto toho tu protestujeme, je nám trochu zima, veľmi nás to nebaví, rozčuľujeme sa.

Slová majú moc.
Obrovskú moc.
A my ju nevyužívame dostatočne.

Ked napríklad poviem, že “ten a ten zomrel v koncentračnom tábore”, tak nejako to trochu znie, akoby zomrel z prirodzených príčin. Keď poviem “zavraždili ho v koncentračnom tábore”, tak to priamo pomenováva, čo sa stalo a všetci (okrem tých, ktorí popierajú holokaust) vedia, že vinu nesú nacisti.

Iný príklad: keď niekto povie, že “Róbert Fico hovorí, že nepočul vlastné výroky, ktoré mu púšťali v relácii”, tak to treba pomenovať. Priamo tam na mieste, pustiť ešte raz. A púšťať dovtedy, kým bude počuť.

“Nie sú vyriešené podnety na financovanie prezidentskej kampane Petra Pellegriniho.” Tak trochu to znie, akoby sa jednalo o nejaké papierovačky, niekde treba niečo ešte vydokladovať. A pritom sa jedná o porušenie zákona, ktoré treba vyšetriť a potrestať. 

“Slovensko nezahlasovalo na 77. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve.” Treba ale aj dopovedať, že ako jediný členský štát Svetovej zdravotníckej organizácie sme sa dištancovali od balíka revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov.

Potrebujeme veci pomenovávať pravými menami, my, všetci, novinári, novinárky, redaktori, političky… Menej pouzívať mimozemsťanov, lebo aj keď veľa ľudí to ako humor ocení, tak to odpútava pozornosť.

Politici sú naši zamestnanci. Sú platení z daní, z našich peňazí. Ak si svoju prácu nerobia dobre,
musíme sa ozývať. Máme nielenže právo ale povinnosť sa ohradzovať, keď hovoria napríklad o týchto protestoch, že sú protištátne. Nie, nie sú protištátne, sú protivládne. Niekto, kto počúva Róberta Fica v nejakej relácii, sa možno ani nezamyslí nad tým, aký je medzi tými slovami zásadný rozdiel. A už tým ako ich Fico šikovne zamieňa, sa vzniká nová rétorika, ktorá sa normalizuje.

Pomenúvajme veci, ako sú, jasne hovorme, aké budú následky. Bez zveličovania, bez zaobaľovania. Slová majú moc. Nemôžme pripúšťať nový “normál”, v ktorom sa porušovanie pravidiel stáva bežnou súčasťou života.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.