A je veľmi fajn. Má kopu, často neštandardných, rečí (Noky, to je vlastne hranolka v guľke…), niekedy aj vtipných.
Za posledný rok veľmi veľa narástol. Už na svoje minulé narodeniny bol odo mňa tesne vyšší, ale teraz už dobieha Miša. Hovoríme mu, že by už pomaly stačilo, ale asi ešte nie je hotový. A mne je už teraz ľúto, aký bude z toho smutný, keď bude najbližšie letieť…
Začal cvičiť (s váhou vlastného tela, ale aj s činkami) a začína to byť vidno. Nemáme doma hrazdu, ale naše schodisko má zo spodnej strany kovové podpery, tak sa vešia a zhybuje tam. Plank nemá rád.
Na narodeniny dostal okrem iného jazdy na motokárach a to sa mu veľmi páčilo. Dosť ho pobavilo, keď som ho naučila hrať formulky na štvorčekovom papieri, naučil to potom aj kamaráta a spolužiakov v škole. Ako je možné, že takáto hra sa “stratila” a neprežila medzi deťmi tradovaním?
Ročníkový projekt robí tento rok o lyžovaní a na praktickú časť vyrobil dvoch “lyžiarov”, jedného na rovných lyžiach a jedného na carvingových (lyže boli drevené – celá rodina pomohla jedením nanukov). Obaja vedia celkom dobre hraniť.
Má aj kamarátky: s jednou hráva počítačové hry, s dvoma spolužiačkami a jedným spolužiakom boli v escape room (a podarilo sa im ujsť). Som rada, že to je preňho normálne, že dievčatá nie sú z inej planéty.