Dostala som pozvanie na doktorandskú konferenciu Mist, kam som velmi rada chodila, kým som ešte bola na univerzite (napr 2016). Nemám toľko dovolenky, aby som mohla ísť na celý týždeň (a ako služobnú cestu mi neodsúhlasia), tak som išla aspoň na dve noci.
Konferencia bola tentokrát pod Tatrami, takže v rámci nematematického programu sa mi podarilo ísť aj na výlet k zamrznutému vodopádu Skok. Cestou naspäť na električku sme pri stanici natrafili aj na 4D kocku, takže naše matematické duše sa potešili, ale zaujímalo by ma, aká časť okoloidúcich tušila, na čo sa pozerá.
Jeden večer som hrala novú spoločenskú hru Decrypto (v podobnom duchu ako Krycie mená), a bolo to veľmi zaujímavé, lebo hrali aj dvaja Pakistanci a jedna Kazaška, takže do hry vstupovali aj iné asociácie a kultúrne kontexty.
A čo by ma nemalo prekvapovať, ale prekvapuje – ľudia nečítajú. Keď sa ešte pred desiatimi rokmi spravilo kolečko a každý odporučil/a nejakú knihu, čo za minulý rok čítal/a, bolo čo rozoberať. Teraz? Teraz nezanedbateľné množstvo nečíta vôbec. Bolo zopár odporúčaní, aj som si už niečo podľa nich pohľadala a večer to bol príjemný, ale aj tak je mi to ľúto.



