Na túto zimu sme si kúpili sezónne lístky na Martinky (mali na jeseň akciu 2+Kubo zadarmo), ale vylyžovali sme ich len tak tak. Cez Vianoce ešte nebol sneh, prvýkrát sme boli až na Troch kráľov. A poslednýkrát sme boli 1. marca. Na ďalšiu sezónu ich už kupovať nebudeme.
Niekoľkokrát sme lyžovali v úplnej hmle, raz sme mali “tekutú” lyžovačku – v noci pršalo a aj keď ráno už nie, sneh bol taký mokrý a ťažký, že sme to po hodine zabalili, nech sa nedolámeme (tú hodinu sme v celom lyžiarskom stredisku chodili len Mišo, Kubo, ja a ešte jedn pán). Dvakrát bolo slniečko.
Kika lyžovala dvakrát, čo som veľmi rada, aspoň nech nezabudne. Kubo už Martinky prerástol (Ačko pustili len raz, Cčko už druhú sezónu po sebe ani raz a v Dolomitoch sme túto zimu pre olympiádu neboli) a trošku sa tam nudil, tak na spestrenie si na jeden deň požičal snowboard (a na dve hodiny ráno aj inštruktora), ale uzavrel to tým, že predsalen ostane pri lyžiach. Ja som si ten snowboard skúsila na 20 minút ešte predtým, než ho išiel vrátiť a zistila, že vstávanie je teda riadna makačka. Tiež ostanem pri lyžiach.







