life in progress

Maggie Smith: Good Bones

Life is short, though I keep this from my children. Life is short, and I’ve shortened mine in a thousand delicious, ill-advised ways, a thousand deliciously ill-advised ways I’ll keep from my children. The world is at least fifty percent terrible, and that’s a conservative estimate, though I keep this from my children. For every bird there is a stone…

ďalej...

Môj problém s manažovaním ľudí

Keby sa na to niekto spýtal mojich detí, tak by mu asi povedali, že ľudí manažujem rada, veľa a často až otravným spôsobom. Ja mám pritom úplne iný pocit. Prvý príklad: Mali sme teraz jednu akciu. Mne pripadla úloha zorganizovať chystačku a ostatné prípravy. Keď napíšem e-mail, v ktorom ľudí poprosím, aby niečo spravili (napríklad dopredu napísali tému prednášky, ktorú…

ďalej...

Vltava Run 2025

Mišo sa opäť raz vybral s kamarátmi na štafetový beh Vltava Run (pred dvoma rokmi, minulý rok Labe). Je to iné ako individuálne preteky a aj keď odtiaľ vždy príde vyžmýkaný, raz za rok sa mu to páči.  Je len škoda, že na niečo podobné nejde aj na Slovensku (možno, keby bol beh pozdĺž Váhu?). Od Tatier k Dunaju ho…

ďalej...

Sanitka Oksana

Tentokrát bol protest na Hlinkovom námestí, pretože tam je vystavená zničená sanitka. Je to jedna z tých, na ktoré sme sa na Slovensku poskladali a dodali ich na Ukrajinu. Transparent so slovami Marty Kubišovej jej do okna vložila kamarátova dcéra.  Ľudí bolo málo. Bola to skôr taká tichá súdržnosť ako masová energia. Kde ste ostatní? To vám naozaj nevadí, že…

ďalej...

Kubo má 14

A je veľmi fajn. Má kopu, často neštandardných, rečí (Noky, to je vlastne hranolka v guľke…), niekedy aj vtipných.  Za posledný rok veľmi veľa narástol. Už na svoje minulé narodeniny bol odo mňa tesne vyšší, ale teraz už dobieha Miša. Hovoríme mu, že by už pomaly stačilo, ale asi ešte nie je hotový. A mne je už teraz ľúto, aký…

ďalej...

Lenka M.

Nemám rada pohreby (kto má?), ale aj tak na ne treba chodiť. Nie kvôli mŕtvym, tí už majú pokoj, ktorého sa my ešte bojíme, ale kvôli živým. A preto, že na pohreboch sa lúčime možno viac s časťami seba než s tými, ktorí odišli: s vlastnými nedopovedanými vetami, s vinami, ktoré sa už nedajú napraviť, aj so spomienkami, čo pália. …

ďalej...

Bociany sa vrátili

Zahájili sme korčuliarsku sezónu. A celá natešená som pozorovala stožiar pri Mojši, kde sa už opäť ubytovali bociany.  Akurát cesta naspäť bola menej nadšená. Už z diaľky som videla, že chodník blokujú dvaja cyklisti a chystala som sa, ako im poviem, že by sa mohli postaviť viac na kraj. Ale až keď sme prišli bližšie, tak som zistila, že jeden…

ďalej...

Tentokrát pochod

Po zhromaždeniach na námestí, sme sa tentokrát stretli na protestnom pochode. V Štúrovom parku to vyzeralo trochu smutne, lebo hlúčik ľudí nebol veľmi veľký, ale kým sme sa vybrali a aj počas počas pochodu sa pridávali ďalší a kým sme prišli na námestie, bolo nás už celkom dosť.  Tentokrát som vyvenčila aj rapkáč – poslúžil bývalému kolegovi.   Príhovory boli…

ďalej...

Hong Kong

Minulé leto sme sa na deň zastavili v Hong Kongu, ale nestihli sme ho ani zďaleka pochodiť tak, ako by sme chceli. Teraz dostal Mišo druhú príležitosť. Okrem metra v New Yorku má už nejaký čas na starosti aj metro v Hong Kongu. Do New Yorku sa mu v aktuálnej situácii vôbec nechce (a našťastie ani netreba), ale keď sa…

ďalej...