Konferencia, Bell Labs a Star Trek

Počítadlo patentovTento týždeň bol pomerne rušný. Od pondelka do stredy konferencia – moja prvá, ak nerátam ŠVK v Bratislave. Je pravda, že boli prezentácie, kde som nerozumela, na čo autori prišli, boli aj prezentácie, kde som nepochopila ani otázku (na čo sa snažili prísť), ale zase na druhej strane boli aj také, kde som aj chápala, aj sa mi páčili – takže celkový dojem dobrý, čo je fajn aj preto, že mám povinnú účasť aj v najbližších rokoch.

Ešte zaujímavejší ako konferencia bol výlet do Bellových Laboratórií v Murray Hill. Čím sú zaujímavé? Napríklad tým, že dostali 6 Nobelových cien za fyziku (tranzistor, kozmické žiarenie, …). Alebo tým, že odtiaľ pochádza UNIX, C, C++, S (Dennis Ritchie tam pracoval až do roku 2007). Alebo tým, že tam vymysleli laser a optické vlákna a kopu iného. Alebo tým, že napriek tomu, že sa venujú hlavne telekomunikáčným záležitostiam, sieťam a nanotechnológiám, držia si svoje oddelenie matematikov. To bol vlastne dôvod, prečo sa tento výlet organizoval – aby sme sa mohli pozrieť, že matematici sú užitoční aj v nie-akademickom prostredí.

Hneď na začiatku si nás onálepkovali a museli sme podpísať papier, že nebudeme fotiť (nie, že by v tých konferenčných miestnostiach, kde sme boli, bolo čo). Rozprávali sme sa so štyrmi ľudmi, s každým približne hodinu, a dozvedeli sme sa, ako sa im tam pracuje a čím sa zaoberajú a “vtipné historky zo starých čias”. Niečo mali s akademickým prostredím spoločné – publikujú, majú pravidelné semináre na rôzne témy (jedného sme sa zúčastnili, organizuje ich Henry Landau – matematik, ktorý tam dlho pracoval a už desať rokov je na dôchodku) a niečo zase nie – výbornú jedáleň, problémy, ktorých riešenia niekto naozaj potrebuje…

Z tých tém, o ktorých sme sa bavili, spomeniem len jednu – telekonferencie. Zaujalo ma to najmä kvôli tomu, že to vyzerá tak, že to, čo sme videli v Star Treku, sa rýchlo mení zo science fiction na science. Pozrite si nasledujúce videá.


http://www.youtube.com/watch?v=rcfNC_x0VvE
Čo na to poviete?

Chyby

ŠekKoľko chýb sa dá spraviť v jednej adrese? Pri pohľade na šek, ktorý mi prišiel včera, to vyzerá, že dosť. Som zvedavá, či mi ho v banke preplatia.

Zaujímavý šek nám prišiel už minule, ale s tým nebolo treba ísť do banky.

Update 20. mája: Teta v banke ani okom nemihla a peniaze vyplatila. Neviem, či si nevšimla, alebo to nevadilo, lebo som sa neodvážila spýtať, aby si to náhodou nerozmyslela.

Prechádzka po Greenwich Village

Včera sme boli vrátiť návštevu Bellovcom, ktorí študujú na Courantovom Inštitúte (NYU). Stretli sme sa priamo v srdci NYU – vo Washington Square Parku, kde NYU organizuje svoje promócie, pri oblúku. Bolo pekne, takže všetci boli vonku, park narvatý, všetky šachovnice obsadené. Videli sme chlapíka, ktorý ponúkal zadarmo rady do života, prešli sme okolo Courantovho inštitútu a nakukli do knižnice (trošku väčšia ako tá naša na NJIT).

Potom sme našli v inom parku nejaké hlboké umelecké dielo – päť či šesť dievčat zakrútených do pásov červenej látky. Neviem, čo to chcelo byť, ale ľudia naokolo sa tvárili, že wow, z nejakého dôvodu všetci reportéri fotili len jedno z tých dievčat, tak sme len poobzerali a nechápavo odišli.

Zachytili sme zopár ľudí v kostýmoch a na chodúľoch, čo možno bol pozostatok nejakého karnevalu, ale pokojne ani nemusel byť, lebo mám taký pocit, že v tu sa znesie všetko. Prešli sme okolo stánku, kde rozdávala autogramy Miss Dance USA (Mišo hovorí, že si podpis nešiel vypýtať len preto, že by som mu to nedovolila), okolo East River, kde sme minulý rok takmer nevideli ohňostroj, a zavítali k Bellovcom.

Tí nás potom večer ešte zobrali do ukrajinskej reštaurácie Veselka, kde mali také špeciality ako pirohy, boršč, zemiakové placky a beef stroganoff. Personál bol z veľkej časti tiež “autentický”, ale na počudovanie zákazníkov bolo dosť Američanov.

Taká fajn lenivá sobota.

Po skúškach

Skončilo sa nám skúškové. Na rozdiel od toho klasického nášho, kde sme si mohli zvoliť poradie aj termín skúšok, tu nič také nehrozilo. Minulý utorok koniec semestra, streda bola “reading day” a od štvrtka bum, bum, bum, každý deň jedna skúška. Boli aj prekvapenia (na applied math, kde sa polovica otázok týkala vecí, o ktorých na prednáške nebola reč), aj znechutenia (numerika by sa podľa mňa naozaj nemala testovať písomnou skúškou), ale nakoniec to dobre dopadlo, takže prvý rok na NJIT mám za sebou.

A čo bude teraz? Budúci týždeň máme konferenciu – Frontiers in Applied and Computational Mathematics – a výlet do Bellových laboratórii a potom nám začne letný “semester”. Nebude to semester v pravom slova zmysle, lebo namiesto prednášok budú semináre, kde budú profesori s starší študenti prezentovať svoj výskum, ale učiť sa budeme aj tak, lebo v júni nás, prvákov, čakajú kvalifikačné skúšky. Takže taký je program na najbližší mesiac. Dúfam, že popri tom budem mať trochu viac času ako za posledné týždne (kedy nebol skoro žiadny).

Ale trošku asi predsa len bolo, lebo som videla tieto videá, o ktoré sa chcem podeliť.  Prvé je vtipná reklama na … ále, to určite pochopíte, že na čo:

Druhé je jedna veľmi zaujímavá prezentácia. V tomto prípade, aj keď je obsah dobrý, forma je ešte lepšia. Keby všetky prezentácie, ktoré si vypočujeme, boli spracované na takejto úrovni, to by sa pozeralo:

A posledné je video o tom, čo niektorí ľudia robia s ping-pongovými loptičkami. Zaujímalo by ma, koľko je za tým nevydarených pokusov a či by nebolo jednoduchšie tam tie loptičky iba na počítači dorobiť.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...