Na akej kultúre sme boli v poslednej dobe

Dostala som lístky na Celtic Legends, ale bolo to na dátum, keď som bola preč, tak išla Kika s Mišom. Hovorili, že to bolo dobré, ale príliš veľa. Môj brat to ešte zhodnotil, že jemu sa kedysi viac páčili Lord of the Dance, lebo tam jednotlivé tance spájal príbeh, zatiaľčo toto boli podobné ale nesúvisiace čísla. 

Zákon zachovania lístkov asi funguje, lebo na muzikál Cigáni idú do neba som išla do Martina namiesto niekoho, kto nemohol. Nebolo to zlé, tancovali výborne, hudba Cigánskych diablov bola štandardne dobrá, ale dve veci mi trochu vadili: Prvá bola, že na začiatku sa všetci predstavili: “Ja som Rada… Ja som Radin hlas (Sylvia Sarkozy)… Ja som zlodeja koní otec…” To je trochu divné, neveríme divákom, že na niečo prídu a to na čo neprídu, si budú vedieť užiť aj tak? A druhá vec, zdala sa mi to celé trochu premárnená príležitosť. Radu tancovala bledá blondínka. Takmer všetci boli bieli… Chápem, že profesionalni*e tanečníci*e precíznejšie naplnia predstavy choreografa, ale možno by tomu nejaká šikovná rómska tanečná skupina dodala ešte niečo navyše.  

Všetci štyria sme boli v ortodoxnej synagóge. Na nedávnom kare som totiž sedela vedľa zaujímavej pani, bývalej horolezkyne, ktorá teraz robí sprievodkyňu v tomto múzeu židovskej kultúry v Žiline. Dostali sme súkromný výklad aj s kopou rozličných odbočiek, čo naštartovalo rôzne debaty neskôr. Inšpirovalo nás to aj pozrieť si spolu film Noah, ale ten Kika s Mišom úspešne prespali a my s Kubom sme filozofovali, že z dvoch párov veľa civilizácie nevybuduješ… Film neodporúčame, ale tú starú synagógu áno.  

Ja s Mišom sme boli aj v novej synagóge na diskusiu Denníka N Ako zachrániť demokraciu. Mišo nemal veľké očakávania a bol príjemne prekvapený, ja som trochu mala a bola som sklamaná. Áno, treba o všetkých kauzách hovoriť, ale môžme si robiť srandičky, kritizovať a kultivovane sa pohoršovať, pokiaľ sa to však nepretaví do nejakej pozitívnej konštruktívnej činnosti, tak to je málo.  

A včera som bola s Mišom a Kikou na organovom koncerte. To bolo veľmi zaujímavé, lebo na rozdiel od kostolov, kde je organista väčšinou schovaný, v Dome umenia Fatra bolo aj organistku, aj organistu, aj ich pomocníčky, ktoré im počas skladieb menili registre, vidieť a dalo sa sledovať aj ako tancujú nohami. Mne by mne síce stačila asi polovica (s prestávkou to bolo vyše dvoch hodín), ale Kika bola spokojná.

Cez leto sa snáď podarí nejaký koncert vonku…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.