List

Milá 17-ročná ja,

v deň, keď Ti toto píšem, si síce len o 10 rokov staršia, ale niekedy máš pocit, akoby si bola úplna iná osoba v úplne inom svete. Ak Ti poviem, že si vydatá a máš skončenú vysokú školu, tak Ťa asi veľmi neprekvapím. Ale keď dodám, koľko cestuješ, že kojíš vyše ročné dieťa, bývaš v zahraničí a robíš si PhD, tak možno trochu áno. A to ešte ani zďaleka nie je všetko.

Ak si myslíš, že to je nejaká hlúposť, nie je. Naozaj Ti to píšem ja. Prosím? Ako môžeš vedieť, že som to skutočne ja? Viem, že si píšeš denník, do ktorého vlepuješ kadečo a schovávaš ho pod starými zošitmi do školy. A asi Ťa prekvapí, keď Ti poviem, že ho o pár rokov zničíš (a že o pár ďalších rokov začneš písať akýsi verejný denník na tom internete, o ktorom si zatiaľ nie si celkom istá, na čo je dobrý). Že ten denník mohol objaviť v Tvojej skrinke aj niekto iný? Hmmm, a čo to pole, po ktorom si utekala minulé leto pri Kšinnej, kričala z plných pľúc a rozmýšľala o tom, že sa už nevrátiš? Tam sme boli iba my dve. Tak vidíš…

Nechcem Ti dávať rozumy, lebo viem, že to aj tak nemáš rada a chceš si všetko poriešiť sama (to je len pekne povedané, že si tvrdohlavá). Ale viem, že si aj otvorená a že dávaš iným názorom aspoň šancu, tak v tej nádeji píšem.

Pýtaj sa rodičov, starých rodičov a všetkých ostatných na príhody z Tvojho detstva a z ich života. Budú Ti chýbať.

To, čo Ti mama povedala, aby si si dávala pozor na otehotnenie a že ak si po nej, tak sa Ti to prihodí na prvýkrát alebo veľmi rýchlo, je pravda. A ďakujem, že si dávaš a budeš dávať pozor, až kým nebudeš pripravená.

A tie pochybnosti, ktoré máš? Či niekoho budeš vedieť milovať, hlboko, vášnivo, bez výhrad, tak ako o tom ľudia hovoria a píšu? A či budeš vedieť, že je to ten pravý? Neboj sa, budeš a budeš (aj keď teda nejaké výhrady budú, ale zistíš, že tie akosi patria k tomu). Nie je to Tvoj terajší priateľ (to už asi začínaš tušiť aj sama), ale keď to príde, tak budeš vedieť. A keď sa Ti narodí dieťa (nie, nepoviem Ti, či chlapec alebo dievčatko, lebo budeš chcieť mať prekvapenie na konci tehotenstva), tak uvidíš, že existuje aj láska na prvý pohľad.

Neboj sa toho, čo si ľudia myslia. Za tých desať rokov prestaneš aj sama, bez toho, aby Ti to musel niekto povedať, ale ušetrila by si si kopu starostí, keby si prestala čo najskôr.

Jáááj, viem, že nebudeš mať veľa peňazí, ale aspoň poraď doma a známym, nech nakúpia akcie Apple, Amazon a Google, keď a koľko sa bude dať. Nevieš, čo je Amazon a Google? Nech kúpia aj tak. Nebudú ľutovať.

Hmm, a potom je tu ešte niečo. Niečo, čo Ti nemôžem napísať, lebo je to jedna z vecí, ktoré je naozaj lepšie dopredu nevedieť. Chcem Ti len povedať, že prídu chvíle, keď budeš súčasne cítiť najväčšiu radosť aj najväčšiu bolesť, najväčší hnev a najväčšiu vďačnosť. Tých prvých pár mesiacov po tom, ako sa Ti narodí dieťa, budeš plakať tak často ako ono. Bude sa Ti zdať nemožné, že život môže ísť takto ďalej a zároveň budeš šťastná, že ide a budeš sa cítiť tak “nažive” ako nikdy predtým. Nejdem sa ani len pokúšať Ťa na to pripraviť, len Ti chcem povedať, že aj keď tomu vtedy nebudeš veriť, nakoniec to bude dobré.

Si silnejšia, než si myslíš.

27-ročná Iva


Napísať tento list nebol tak celkom môj nápad. Nechala som sa inšpirovať podobným, ktorý som videla na inom blogu.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.