Pomenuj svoje strachy

Namiesto predstierania, že neexistujú. Viac menej v náhodnom poradí a nie podľa veľkosti:

– Bábo nebude hlavou dolu. Taká krátka veta, ale je v tom zapletených veľa nitiek. V prvom rade, zatiaľ tomu nič nenasvedčuje, lebo bábo je hlavou dolu, Kika bola tiež, drvivá väčšina bábätiek sa kvôli gravitácii a tvaru lonových kosti a maternice správne otočí sama a existujú menej či viac invazívne techniky ako bábu pomôcť otočiť sa, ak sa “nepriaznivá” poloha zistí dopredu. Ale bojím sa toho preto, že pôrodné asistentky v New Jersey nemôžu asistovať doma pri takýchto pôrodoch a musia s klientkou transferovať do nemocnice, inak prídu o licenciu (toto je situácia, keď sa na hlavu hore príde počas pôrodu; ak sa na to príde skôr, starostlivosť preberá ich záložný doktor-pôrodník). Neznamená to nutne cisársky rez, ale je veľmi ťažké nájsť lekára, ktorý pomáha pri takýchto vaginálnych pôrodoch a bolo by veľmi nepravdepodobné, že na takého natrafíme pri neplánovanom transfere do nemocnice. A toto mláďa sa krúti ako kolotoč.

– Bábo bude príliš veľké. Tu je tiež štatistika na mojej strane, lebo len veľmi zriedka sa stáva, že bábo narastie väčšie, ako je matka schopná porodiť. Okrem toho, ako som už niekoľkokrát písala, snažím sa dávať si pozor na uhľohydráty, ktoré veľkosť bábätka ovlpyvňujú. Čo nutne neznamená, že budeme mať trpaslíka – môžno s Mišom jednoducho produkujeme veľké deti. Ale nechcela by som sa dostať do jednej z dvoch situácií:

Jedna je SD – shoulder dystocia – keď sa hlava dieťaťa narodí, ale ramená sú “zaseknuté” vo vnútri. Podľa toho, čo som čítala, poloha na všetkých štyroch v drvivej väčšine prípadov pomôže plecia dostať von, ale v tom malom množstve ostatných prípadov ide o minúty.

A druhá je veľké natrhnutie. Sabine a Vicki môžu malé rany zašiť u nás doma, ale keby sa jednalo o natrhnutie 3. (také som mala s Kikou, ale došla som k záveru, že jeho dvoma hlavnými príčinami nebola Kikina veľkosť, ale poloha na chrbte pri tlačení a nástrih hrádze) alebo 4. stupňa, tak to znamená výlet do nemocnice. Tie dva hlavné faktory – polohu (ležať neplánujem) a nástrih (nebude) môžem ovplyvniť, ale aj tak je to niečo, čo sa mi znovu a znovu vracia naspäť.

– Ako to celé vezme Kika. Áno, keby sme plánovali ísť do nemocnice, tak máme tiež problém – kam Kiku na ten čas dať. Takto môže byť doma s nami a v ideálnom prípade (keby sa jej súrodenec rozhodol k nám zavítať v noci) to celé prespí. Pokiaľ aj bude hore, tak stále jej bude lepšie doma, ako v čakárni v nemocnici alebo u niekoho na návšteve, len ja sa jej nebudem môcť venovať a Mišo pravdepodobne len s prestávkami. Tu si viem predstaviť aj situáciu, že to bude úplne v pohode, ale aj situáciu, že to bude problém.

Jedno z riešení je poprosiť niekoho, kto by sem prišiel a bol by tu “pre Kiku” – na hranie, kŕmenie, prechádzku vonku… a aj som sa na to spýtala jednej kamarátky, len tiež to má svoje háčiky – jeden je logistický (býva ďaleko a doprava sem nie je úplne priamočiara; to je tá nevýhoda bývania v ďalekom zahraničí bez rodiny a známych poblíž), druhý praktický (nakoľko to pomôže, keď Kika ju v zásade až tak nepozná a neviem, či sa nám podarí ich dovtedy dostatočne “zoznámiť”) a tretí tak akosi psychologický (mal by to byť niekto, koho prítomnosť pri pôrode mi nebude “vadiť”). Kamarátka predbežne súhlasila, ale ja si ešte nie som úplne istá…

– Transfer do nemocnice, pri ktorom budem musieť “bojovať” za to, čo chcem. Je síce pravda, že keď už budeme transferovať do nemocnice, tak to bude pre niečo, čo budem potrebovať, čo nebude doma dostupné, ale to neznamená automatický súhlas so všetkými štandardnými nemocničnými procedúrami. A keďže v amerických pôrodniciach informovaný súhlas/odmietnutie nefunguje celkom tak, ako by mal/o, výsledkom je tento strach.

– Že o toto bábo prídeme preto, že chcem porodiť doma. Napriek tomu, že, štatisticky, plánované pôrody doma po nízkorizikových tehotenstvách s pomocou zručnej a skúsenej pôrodnej asistentky dopadajú rovnako dobre alebo lepšie ako pôrody v nemocniciach, v individuálnom prípade sa môže vyskytnúť komplikácia, ktorá by v nemocnici bola riešiteľná (ale nedá mi nedodať, že naopak v nemocnici sa môže vyskytnúť komplikácia, ktorá by doma nenastala)…

– Že zomrie niekto ďalší. Tento strach je úplne iracionálny, ale stalo sa to minule a blízkych ľudí mám už aj tak málo.

2 comments

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.