Čo ľudí zaujímalo o pôrode doma

  • Kedy sa pôjdem/prečo som sa ešte nebola nechať skontrolovať u gynekológa?

Táto otázka prišla v dvoch podobách. Jednak tak všeobecne – pôrod doma, ok, ale teraz treba nechať odborníka, nech skontroluje, že všetko dobre dopadlo. A potom kvôli nadmernému krvácaniu – to Ťa netrápilo, že máš vnútorné krvácianie a nevieš príčinu?

Viem príčinu. Krvácam z maternice, tam kde sa odlúpila placenta, ktorá vyšla von kompletná (keby boli vnútri zvyšky placenty alebo plodového obalu, to by bolo na návštevu nemocnice). Celý pôrod sa udial rýchlejšie, ako býva zvykom, čo mohlo podľa môjho názoru prispieť ku krvácaniu (telo “nemá čas” všetko uregulovať tak ako treba). Toto krvácanie sa podarilo zastaviť (v zmysle, že ostalo iba normálne popôrodné krvácanie), nemala som kŕče, ktoré by signalizovali, že je tam ešte nejaký iný problém, okrem únavy som nemala žiadne príznaky nadmernej straty krvi. Preto som ani ja, ani moje midwives, nevidela dôvod na návštevu lekára.

Oni boli primárnymi poskytovateľkami starostlivosti pri tomto pôrode. Počas tehotenstva som k nim získala dôveru v tom, že pokiaľ sa vyskytne niečo s čím si nevedia poradiť, alebo si nie sú isté, budeme hľadať radu/pomoc u lekára, s ktorým spolupracujú (prípadne na najbližšej pohotovosti pokiaľ by to bolo urgentné). Nie je v ich záujme za každú cenu udržať pôrod doma a už vôbec nie v situácii, kde nevedia, čo robiť – prišli by o licencie. Popôrodné krvácanie je jedna z troch najčastejších komplikácií, s ktorými sa stretávajú (ďalšie dve sú shoulder distocia – narodí sa hlavička ale ramená ostanú zaseknuté – k tomu sa ešte za chvíľu vrátim; a novorodenec, ktorý potrebuje resuscitáciu) a sú pomerne dobre pripravené sa s nimi popasovať.

Napriek tomu, že nevyštudovali medicínu, oni sú odborníčky na normálny stav. A potvrdili to, čo si aj ja myslím – že všetko je v poriadku: krvácanie v norme, stehy aj natrhnutie, ktoré nebolo treba šiť, sa hoja, kojenie perfektne naštartované. Preto som nebola a ani sa v najbližšej dobe nechystám ísť k lekárovi.

  • Muselo to u nás vyzerať ako na bitúnku/ako sme čistili všetku tú krv?

Nuž krvi bolo dosť. Ale na našu posteľ alebo obliečky sa nedostala ani kvapka. Bol na nej nepremokavý obrus a ešte na ňom savé podložky. Keď bolo po všetkom, ostali nám dve veľké vrecia – v jednom bol ten obrus, podložky a ostatné veci na vyhodenie a v druhom zakrvavené uteráky a ostatné veci na pranie. Tie sme oprali najprv v studenej vode s peroxidom vodíka a potom v horúcej normálne s práškom. Vyšli snehobiele. Pôvodne som ich kupovala s tým, že mi nebude ľúto ich vyhodiť (4 uteráky za $10), ale teraz vyzerajú lepšie ako niektoré iné, ktoré sme mali, takže si ich zatiaľ nechávam.

Akurát kúpeľňa vyzerala, že by sa jej zišlo trochu starostlivosti – o to sa postaral môj drahý na druhý deň.

  • Či majú midwives službu 24/7 a nejaký vymedzený okruh, v rámci ktorého berú klientky?

Áno, je to 24/7. Veď aj ja som im volala krátko po štvrtej ráno, čo nie je práve spoločensky vhodná doba. A okruh nemajú nejako striktne míľovo vymedzený (záleží to zrejme skôr na tom, ako rýchlo sa vedia na dané miesto dostať), ale viem, že niekoho odmietli (odporučili inú midwife) preto, že bývala príliš ďaleko.

  • V prípade, že je potrebný transfer, či sa ide do nemocnice autom alebo sanitkou?

To záleží od toho, o aký transfer sa jedná. Pokiaľ to nie je urgentné, tak sa ide autami do nemocnice, kde pracuje ich back-up doktor (sem spadá napríklad, keď rodička zistí, že potrebuje epidurál; alebo začína byť dehydrovaná a treba infúziu,…). Pokiaľ je to urgentné, tak sa ide na najbližšiu pohotovosť alebo volá 911.

  • Čo by sme robili v prípade, že sa narodí hlavička, ale plecia ostanú zaseknuté?

Toto je otázka, nad ktorou som sa dosť zamýšľala aj ja. Čo sa v takom prípade robí v nemocnici? Na cisársky rez je neskoro a myslím, že sa veľmi nemýlim, keď poviem, že nasleduje nastrihnutie až takmer po konečník a ťahajú ako dedko repku (počula som už aj o takých prípadoch, keď dieťaťu bolo treba zlomiť kľúčnu kosť). Keď dôjde k najhoršiemu, toto sa dá spraviť aj doma. Ale nie je to prvá vec, ktorú midwives skúsia. Pokiaľ mamička ešte nie je na všetkých štyroch, dostanú ju do tejto polohy. Vo veľa prípadoch toto samotné stačí na uvoľnenie telíčka. Pokiaľ nie, nasledujú ďalšie manévre.

  • Porovnanie pôrodu doma a v nemocnici?

Nuž ako hruštičky s jabĺčkami. Doma to bola tá “rodinná” udalosť, o ktorú mi išlo. Okrem toho som si bola istá, že moja telesná autonómia bude rešpektovaná – a aj bola. To sú dve hlavné veci, ktoré mi v nemocnici chýbali. To, že nemusím nikam ísť, že mám k dispozícii vlastnú kúpeľňu, nikto mi nezakazuje jesť a piť, neprikazuje kedy a ako tlačiť alebo do akej polohy sa dať, neberie hneď bábo preč, ale zároveň som ja a nové bábo centrom záujmu (v zmysle, že prítomní nemusia súčasne dávať pozor na x ďalších rodiacich mamičiek), sú tiež nezanedbateľné výhody.

Pôrod doma nie je bez rizika. Ale je to rozumná alternatíva k pôrodu v nemocnici, pokiaľ je plánovaný, v tehotenstve neboli komplikácie a je prítomný skúsený a zručný poskytovateľ starostlivosti.

Ešte čo je na zamyslenie, je to, že keby sme boli plánovali tento pôrod v nemocnici, mohlo to dopadnúť všeliako. Keby sme sa začali poberať (vrátanie brania Kiky so sebou) vtedy, keď som volala midwives, že toto už je ono, bola by som veľmi pravedpodobne v aute v čase, keď sa mi najviac chcelo tlačiť. Nemysliteľné, aby som vtedy sedela na zadku pripútaná…

  • Kubkove novorodenecké vyšetrenia? A či sme mali preňho ohrievacia podložku?

Asi dve hodiny potom, čo sa narodil, ho vyšetrila jedna z našich pôrodných asistentiek. Áno, v nemocnici sa bábu venujú hneď, ale pokiaľ je všetko v poriadku (čo v Kubkovom prípade bolo, jeho Apgar skóre bolo 10, 10), nie je dôvod nenechať ho najprv sa zoznámiť s rodičmi. Druhé vyšetrenie tiež doma nasledujúci deň a tretie tiež doma štvrtý deň po narodení. Vtedy mu aj brali krv z päty na metabolické testy.

Dnes (jeho 12. deň) sme boli prvý raz u našej detskej doktorky. Statočne priberá (od narodenia 600 gramov… alebo má niekto zle nastavenú váhu), zdravý ako buk, dostal prvé očkovanie. Akurát ho ešte objednáme na vyšetrenie sluchu (to sa pri pôrodoch v nemocniciach robí štandardne, ale midwives na to nemajú vybavenie, takže pôjdeme na ušné).

A nie, ohrievaciu podložku sme nemali a ani nepotrebovali. Tie prvé dve hodiny strávil nahý na mne, prikrytý uterákom. Časom sme ho obliekli s nechali u seba v posteli.

  • Čo sme dali Kubkovi piť, kým mi prišlo mlieko?

Mišova odpoveď: nič, kríza je, umelé mlieko je drahé, mladý musel vydržať o hlade, kým dorazilo moje mlieko.

A teraz vážne. Táto otázka sa nevzťahuje celkom k pôrodu doma, lebo rovnako mohla prísť aj po pôrode v nemocnici, ale keďže prišla spolu s ostatnými a je to téma, na ktorej mi dosť záleží, tak ju tu pripájam aj tak.

Nič ale predsa niečo. Žiadne umelé mlieko, detské čajíky alebo sladenú vodu. Všetko, čo dieťa po narodení potrebuje, už v prsiach je. Volá sa to kolostrum (mledzivo?). Je to koncentrovaná žltá tekutina plná protilátok a hustých živín, ktorá má mierne preháňajúce účinky, aby dieťa vytlačilo “smolku” a zmierňuje novorodeneckú žltačku. Áno, je jej málo, ale dosť pre žalúdok novorodenca, ktorý má 5-7ml (na tretí deň 22-27ml, na desiaty 60-81ml).

Nebolo by to divné, keby ženské telo bolo schopné kompletne vyživovať dieťa deväť mesiacov v maternici, potom dva-tri dni nie a potom zase hej najbližších aspoň šesť mesiacov bez akýchkoľvek iných doplnkov? Príroda ho “nevypína”. Práve naopak. Dodá presne to, čo dieťa vtedy potrebuje.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.