Ráno na parkovisku pri Chate Vrátna to vyzeralo mrazivo.
Cestou hore už nádejnejšie.
Chvíľku trvalo, kým sme k tomu slniečku došli.
Ale potom to už bolo také zimnorozprávkové.
Toto je výhľad spred chaty (a je to tá istá, kde som bola v januári s deťmi na lyžovačke)
A toto je pohľad na druhú stranu:
Chata na Grúni
Moji dvaja chlapi pod Grúňom:
Celá partia:
Polárna žiara už aj v našej zemepisnej šírke? Svetlo sa lámalo na ľadových kryštálikoch:
Kubo to cestou dolu zalomil:
Kika s nami nebola, lebo mali dnes poobede besiedku (stihli sme ju síce tesne, ale stihli) a bola taká naštartovaná, že sme ju nechceli práve dnes zobrať zo škôlky.
[…] rámci rozširovania repertoáru sme sa dnes vybrali chodníkom, ktorým sme na Chatu na Grúni ešte nešli – po modrej značke zo Štefanovej. (Druhý dôvod je ten, že cesta k začiatku […]