Discgolf

V neďalekom mestečku Clark na začiatku júna otvorili nový discgolfový okruh (Oak Ridge Park, 18 “jamiek”), tak sme sa tam vybrali pozrieť. Mali sme len jeden tanier, o ktorý sme sa museli striedať, takže sme postupovali pomaly, lebo sa bolo treba vracať vždy na začiatok každej dráhy, aby si viacerí mohli zahádzať.

Popri tom sme ale mali čas obzerať, čím hádžu ostatní. Náš disk je na ultimate a nie taký, ako nosili hráči, ktorých sme videli: batôžky s prepážkami ako odkvapkávač na riady a tam menšie disky rôznych farieb na rôzne vzdialenosti a situácie. Ale nie všetci ich vedeli úplne používať. Jednému, ktorý nás obiehal, sa podarilo hodiť disk do zarasteného jazierka a síce nad tým chvíľu špekuloval, ale nakoniec poň nešiel. 

Jamiek sme prešli len polovicu a aj to sme šiestu vynechali, lebo tá išla cez les a zdalo sa nám, že na to ešte úplne nemáme vycibrenú mušku. Ale potom už pieklo slnko, prišiel čas obeda a náš najmenší hráč túto kombináciu podmienok nedával. Takže sa budeme musieť niekedy vrátiť na druhú polovicu… alebo na celý okruh. 

Celkovo boli deti prekvapené (áno, áno, prekvapené je eufemizmuz), lebo keď bol na minigolfe napísaný par – koľko úderov na ktorú jamku – tak sa im to plus mínus darilo. Nie úplne každá jamka, ale väčšinou to na toľko úderov niekto po pár pokusoch dal. Tu? Úderov sme potrebovali aj viac ako dvakrát toľko, ako bolo poznačené. Jasné, že sme vysvetľovali, že na tom nezáleží, že sme sa predsa prišli zahrať, že nie sme na súťaži, že teda musíme dotrénovať… ale zjavne, čo je napísané, to má váhu. Takže psychicky aj teplotne náročné, ale určite ešte pôjdeme.

Leave a Reply

Your email address will not be published.

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.