Pozvánka na besedu do Banskej Bystrice

otvarac

Budúcu sobotu idem na diskusiu do Otvárača (tu je zľahka o tých predchádzajúcich). Ak budete náhodou v BB, príďte sa porozprávať.

Víkendové surfovanie

(sté v poradí)

reakcia na reláciu “Moderné pôrody”

Od verejnoprávnej televízie ako divák očakávam, že ma bude informovať nezaujato a čo možno najviac pravdivo. Moderátor nebude zavázdať a pretláčať svoje ničím nepodložené pocity (keď si už nedal tú námahu naštudovať si problematiku). Pri sledovaní Vašej relácie by som ako neinformovaný laik nadobudla pocit, že podstatou moderného pôrodníctva je cisársky rez, epidurálna analgézia, otecko pri pôrode a nástrihy. Naopak, nič by som sa nedozvedela o potrebe pocitu bezpečia pri pôrode pre jeho zdarný priebeh, o prirodzených možnostiach tlmenia bolesti alebo o tom, že nástrih je vždy poranenie druhého stupňa (z trojstupňovej stupnice, niektoré zdroje uvádzajú až 4 stupne) a že podľa najnovších vedeckých poznatkov a štúdií je hlavným rizikovým faktorom vzniku poranenia tretieho stupňa (t.j. keď sa žene hrádza natrhne až po konečník, čo sa pri obyčajnom natrhnutí bez nástrihu stáva veľmi zriedka) a vzniku inkontinencie vo vyššom veku. Rovnako by som nadobudla pocit, že o tom, či porodím s nástrihom alebo bez, rozhoduje pôrodník a nie ja, ako svojprávny človek, ktorý má právo rozhodovať o svojom tele. No a určite by som chcela rodiť s epidurálnou analgéziou, keď je to také úžasné a bez akýchkoľvek rizík. Našťastie v takýchto dôležitých veciach si nevytváram názor na základe podobných relácií ako ste odvysielali v pondelok večer.

diskriminačné body z novely zákona o matrikách vypustené a čo viac:

Rada vlády súčasne odporučila ministerstvu zdravotníctva (MZ SR), aby komplexne a v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi regulovalo právo žien na domáci pôrod, a to za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, vrátane odborníkov a odborníčok z praxe a občianskej verejnosti…

Európsky súd pre ľudské práva v prípade Ternovszky proti Maďarsku potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si pôrod doma ako rovnocennú možnosť k pôrodnici a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. “Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované a hoci štát priznáva ženám právo zvoliť si domáci pôrod, odmieta túto voľbu aj reálne podporiť. Ženy nemôžu rodiť s odbornou pomocou, vyriešená nie je ani starostlivosť po pôrode či zápis do matriky. ,“ hovorí Zuzana Krišková z občianskeho združenia Ženské kruhy. “Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko – v krajinách s vyspelým zdravotníctvom už stanovili náročné a presné štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku,“ dodáva Krišková.

od Didiho toto video o zaujímavej škole

Môj komentár bol, že sa mi to páči, akurát
a) neviem, nakoľko je to spraviteľné vo veľkej mierke (že by sa takto malo vzdelávať veľa detí)
b) decká získajú veľa takých hands-on zručností, ale je podľa mna otázne, nakoľko sa venujú aj abstraktnému mysleniu (že napr, či by človek takto vzdelávaný do 18 rokov mohol ísť študovať na matfyz)
c) money money money – toto nebude lacný špás

Didiho odpoveď:

Inšpiráciou pre tieto školy je Semlerova skola a je pravda, že bez jeho peňazí by ani nemala šancu vzniknúť. Neviem, ako by to vyzeralo vo veľkej mierke, ale myslím, že sa tam dostaneme. Tá skupina ľudí, ktorým sa zdá, že po 100 rokoch to treba vylepšiť narastá a od istého momentu sa to môže začať šíriť veľmi rýchlo…

Ja si to b) predstavujem tak, že v tej škole individuálnym prístupom buď ty, alebo učitelia zistia, že ti to ide/ťa to baví (napr. talent na “matematiku”) a umožnia ti to rozvíjať ďalej – dajme tomu viac ako niekomu, kto chce sadiť rastliny a sledovať prírodu…

Ono, 18-ročných ľudí, ktorí môžu ísť študovať na matfyz vďaka! škole veľa nepoznám… aspoň nie  v tomto čase, kedy tá kvalita nás, študentov, ide podľa mňa prudko dolu. To, že môže niekto ísť na matfyz, je vďaka ďalším aktivitám, ktoré takisto, alebo skôr, alebo kvalitnejšie, môže získať aj vďaka! takej škole.

ešte raz na podobnú tému: radšej sedieť v base ako v škole

vtipné reklamy a zaujímavé reklamy (mňa najviac zaujala tá na linku pomoci pre zneužívané deti)

otvorený list Facebook-u

I am wondering why pictures of women stay up if it is visually stimulating to men, but a cartoon drawing that will help women empower themselves and gain knowledge is considered pornographic, and gets removed?…  It’s another example of sexualized women being acceptable, but women’s anatomical/biological bodies being shamed and censored. At the very least, follow your own rules.

Keď Disney prerobí aj Meridu, dopadne to taktoDisney Merida

Here are the [differences] that I see:

  • Sleeker, longer hair with more body
  • Larger eyes and more arched eyebrows
  • Plumper lips
  • A thinner waist
  • More obvious breasts
  • An overall more adult and less adolescent appearance
  • Lighter colored and more ornate gown
  • A lower cut neckline that also shows more shoulder
  • Perhaps most symbolically, her bow and arrows have disappeared in favor of a fashionable belt

kto by to bol povedal? (hint: každý, kto by sa nad tým aspoň na chvíľočku zamyslel; prečo je to v rubrike Surprising Science??) otcovia rozpoznávajú plač svojich detí rovnako ako matky

When the researchers split the data along gender lines, they found something interesting. The factor that best predicted which parents were best at identifying their child’s cries was the amount of time the parent spent with their babies, regardless of if they were the mother or father.

Podporte právo žien zvoliť si okolnosti pôrodu (zákon o matrikách)

Mimovládne organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť a OZ Ženské kruhy predkladajú hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona o matrikách (zákon č. 154/1994 Z. z.), ktorý 20. decembra 2012 predložil minister vnútra. V tomto návrhu sa hovorí, že pokiaľ sa dieťa narodí mimo pôrodnice, zapísané na matrike môže byť, až keď matka absolvuje gynekologické vyšetrenie. Prosím, prečítajte si ich hromadnú pripomienku a podporte ju svojím podpisom (rátajú sa aj podpisy zo zahraničia, termín je zajtra – utorok – 15.1.2013).

Touto hromadnou pripomienkou žiadame vypustiť body 11 a 12 návrhu zákona. Predložená hromadná pripomienka má zásadný charakter.

Stručné odôvodnenie:

V prípade pôrodu dieťaťa mimo pôrodnice je navrhovaná právna úprava v hrubom rozpore s právami žien, detí aj ich otcov. Zároveň je vo vážnom rozpore s mnohými ustanoveniami zákonov SR, Ústavy SR a medzinárodných dohovorov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR a ktoré majú v mnohých ohľadoch prednosť pred slovenskými zákonmi.

Navrhovaná novela sprísňuje podmienky oznamovania narodenia dieťaťa v prípadoch, keď sa nenarodilo v zdravotníckom zariadení (teda najčastejšie v domácom prostredí) a keď jeho matka hneď po pôrode nevyhľadá lekára. V súčasnosti postačuje pri domácich pôrodoch preukázať totožnosť rodiča a ústne oznámiť narodenie dieťaťa matričnému úradu. Návrh novely však rodičom ukladá povinnosť predložiť správu lekára o ukončení tehotenstva pôrodom. Inak bude narodené dieťa zapísané do matriky až po rozhodnutí súdu o určení materstva (bod 12).

Rozpor so základnými ľudskoprávnymi štandardmi obsiahnutými v zákonoch, ústave a medzinárodných dohovoroch:

Návrh zákona nedáva ženám možnosť slobodne sa rozhodnúť o tom, či bezprostredne po domácom pôrode (na ktorý majú plné právo a ktorý väčšinou prebieha len za prítomnosti pôrodnej asistentky, resp. bez lekára), absolvujú gynekologickú prehliadku. Tú musí vykonať lekár. To je v rozpore s právom žien na súkromie a na ochranu ich fyzickej a duševnej integrity, pretože im bráni slobodne sa rozhodovať o svojom vlastnom tele, a to navyše vo veľmi intímnych súvislostiach.

Nezapísaním dieťaťa do matriky by ženám, ich novonarodeným deťom a celkovo ich rodinám vznikol celý rad problémov: napr. v súvislosti so zdravotným poistením dieťaťa (ktoré by tak nemohlo vzniknúť), nemožnosťou vyplatiť príspevok pri narodení dieťaťa, detskými prídavkami, vyplácaním materského a pod. Navrhovaná novela by tak prakticky prinútila ženy absolvovať po domácom pôrode gynekologické prehliadky u lekára bez ohľadu na to, či si to prajú alebo nie. Takýto zásah do práv žien a ich integrity je v demokratickej spoločnosti oficiálne sa hlásiacej k ochrane ľudských práv neprípustný.

Ženy sa často rozhodujú pre domáci pôrod preto, aby ho absolvovali v bezpečí a pohodlí domova a bez medicínskych zásahov, ktoré nechcú. Navrhovaná povinnosť absolvovať gynekologickú prehliadku u lekára hneď po domácom pôrode by ženám prinášala iba zvýšené nepohodlie a komplikácie, takže tieto dôvody by stratili opodstatnenie. Novela by teda bola takisto prekážkou pre uplatňovanie práva žien slobodne sa rozhodovať o tom, kde a za akých okolností porodia svoje dieťa.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu jasne potvrdil a dokonca aj osobitne zdôraznil, že domáci pôrod je otázkou osobného rozhodnutia matky. Navyše, neopodstatnené nepriaznivé a nedôstojné zaobchádzanie so ženami za okolností, v ktorých sa ocitajú iba ony (t.j. pôrod a veci s ním súvisiace, ktoré bezprostredne a na vlastnej koži muži nezažívajú), samo osebe predstavuje diskrimináciu žien na základe ich pohlavia.

Navrhovaná novela zároveň diskriminuje aj mužov: Keďže zápis dieťaťa do matriky by mal závisieť výlučne od gynekologickej prehliadky ženy, otec dieťaťa (ktorý má k nemu rovnaké práva a povinnosti ako jeho matka) by nemal nijakú možnosť zapísať ho do matriky, ak by matka prehliadku neabsolvovala.

Navrhovaná právna úprava však masívne porušuje aj práva detí. Na ilustráciu uvádzame ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré by boli navrhovanou úpravou porušené a ktorý je v zmysle čl. 154c Ústavy SR súčasťou právneho poriadku SR. (a teda ani akákoľvek novovznikajúca právna úprava nemôže byť s ním v rozpore). Ak by ženy (legitímne) novelu zákona ignorovali, došlo by k porušeniu viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno (a) právo na štátnu príslušnosť“. Dohovor má pritom prednosť pred slovenskými zákonmi všade tam, kde zabezpečuje väčší rozsah práv a slobôd.

ĎAKUJEME ZA VAŠU PODPORU!

Pre istotu ešte raz linka na ich podpisový formulár.

Závery sa mi síce páčia, ale tie dáta… Tie dáta!

Cochrane Reviews sú nezávislým zdrojom informácií, ktoré majú lekárom a pacientom pomôcť pri zdravotných rozhodnutiach. Snažia sa sledovať štúdie, ktoré vychádzajú, a na ich základe dávať odporúčania pre “evidence based care” – zdravotnú starostlivosť založenú na objektívnych faktoch.

Pred pár dňami vydali novú správu, ktorá hovorí o pôrodoch doma. Píše sa v nej

Väčšina tehotenstiev u zdravých žien je normálnych a väčšina pôrodov by mohla prebehnúť bez nepotrebných lekárskych zásahov. Avšak nie je môžné s absolútnou istotou predvídať, že sa pri pôrode žiadne komplikácie nevyskytnú. Preto v  mnohých krajinách prevláda názor, že najbezpečnejšie je, aby všetky ženy rodili v nemocniciach. V niekoľkých krajinách zastávajú názor, že pokiaľ je žena sledovaná počas tehotenstva a pri pôrode jej pomáhajú pôrodné asistentky, transfer medzi domovom a nemocnicou (ak je potrebný) môže byť bez problémov. V týchto krajinách je pôrod doma integrovanou časťou zdravotného systému. Čoraz viac sa ukazuje, že netrpezlivosť a ľahký prístup k rôznym procedúram v nemocnici môže viesť k zvýšenej miere intervencií, ktoré môžu viesť k ďalším intervenciám a následne k zbytočným komplikáciám. Pri plánovanom pôrode doma, pri ktorom je prítomná skúsená pôrodná asistentka a je pripravený náhradný plán pre prípad transferu, tieto nevýhody nehrozia, zatiaľ čo prístup k lekárskym intervenciám v prípade potreby je zachovaný. Čoraz lepšie pozorovateľské študie (observational studies) naznačujú, že plánovaný pôrod v nemocnici nie je o nič bezpečnejší ako plánovaný pôrod doma za prítomnosti skúsenej pôrodnej asistentky s transferom k lekárovi v prípade potreby, dokonca [pôrod v nemocnici] môže viesť k väčšiemu množstvu intervencií a komplikácií. 

Toto je podľa mňa výborné. Je to presne jeden z dôvodov, ktoré aj mňa viedli k pôrodu doma. A potom je tu tento kúsok:

Avšak nie sú silné dôkazy z randomised trials, ktoré by pre ženy s nerizikovým tehotenstvom odporúčali buď plánovaný pôrod v nemocnici alebo plánovaný pôrod doma. V tejto správe sme zohľadnili dáta iba z jednej štúdie (ktorá zahŕňa 11 žien). To nám nedovolilo vyvodiť závery…

Problém je práve v tých randomised trials. Tie sú zlatým štandardom overovania efektivity nových liekov a postupov. Pacienti sú náhodne rozdelení do skupín, pričom jedna skupina dostane jeden liek/liečebnú metódu a druhá druhý liek/metódu, resp. placebo. Všetka ostatná starostlivosť a liečba je pre obidve skupiny identická, aby sa minimalizoval vplyv iných faktorov na výsledok.

Urobiť takéto niečo pre pôrod by znamenalo náhodne rozdeliť tehotné ženy na skupinu, ktorá bude rodiť doma, a na skupinu, ktorá bude rodiť v nemocnici. Kľúčové slovo je rozdeliť, lebo keby sa tak rozhodli samy, to už nie je randomised trial, ale observational study spomínaná vyššie.

A to je práve tá hlava XXII. Pri pôrode záleží vo veľkej miere aj na psychike rodiacej ženy. Pokiaľ sa v danom prostredí necíti dobre, bojí sa, radšej by bola niekde inde, už tento samotný fakt môže mať na priebeh a výsledok pôrodu negatívny dopad. A myslím, že nie je veľa takých, ktorým by bolo úplne jedno, kde budú. Ak sa rodička cíti bezpečnejšie v nemocnici a je pridelená do skupiny, ktorá má rodiť doma, alebo naopak, žena s preferenciou domáceho pôrodu je poslaná do nemocnice, už toto samotné môže ovplyvniť výsledky štúdie. A to ani nehovoriac o fakte, že nie je práve etické niekomu určiť miesto pôrodu. (Európsky súd pre ľudské práva to naformuloval takto: “právo na súkromný život zahŕňa právo vybrať si okolnosti pôrodu”.)

Takže niet divu, že takýchto štúdií nie je veľa (tak skoro zrejme ani nebude) a počet zúčastnených je veľmi malý. Z 11tich pôrodov sa spoľahlivé závery naozaj robiť nedajú.

Mne z toho ostávajú dve otázky.

– Čo teda robiť v takom prípade, kde je veľmi ťažké eticky nadizajnovať randomised trial? (Na osobnej úrovni mám túto otázku aj zodpovedanú, mne výsledky observational studies stačili. Ale čo to hovorí o odporúčaniach pre tehotné ženy všeobecne?)

– Bola tam láska? Ono nejde o to miesto – nemocnica, pôrodný dom, doma – ide o ten prístup, o to, či bola rešpektovaná telesná autonómia matky, či mala priestor súhlasiť alebo odmietnuť intervencie, či mala skutočnú možnosť výberu (oproti výberu obmedzenému napríklad procedúrami), či k nej bolo pristupované s úctou a rešpektom. To sú podľa mňa základné potreby rodiacej ženy. A keď chce niekto zlepšovať situáciu v pôrodníctve, v týchto oblastiach je priestoru dosť. (A na to randomised trials netreba.)

Víkendové surfovanie

svet by mohol byť krajší (video, od Didiho)

nemožné (video, od Mirečka)

globálne otepľovanie (video)

musia byť ženy nahé, aby sa dostali do múzea?

Musia byť ženy nahé?

Je veľa dôvodov, prečo by Bachmanová nemala byť americkou prezidentkou, ale toto nie je jeden z nich:

Rival presidential candidate Rick Santorum’s Iowa coalitions director, Jamie Johnson, sent out an email saying that children’s lives would be harmed if the nation had a female president. […] ‘The question then comes, “Is it God’s highest desire, that is, his biblically expressed will, … to have a woman rule the institutions of the family, the church, and the state?

najdlhšie bežiaci experiment na svete

koľko stojí život astronauta? (veľmi zaujímavý článok)

Put simply, when the agency takes some $4 billion in taxpayer money per year to fly humans into space, it really has to fly them there and put them to good use. That amount of money, if spent on ground-based life-saving efforts such as childhood vaccinations, swimming lessons, fire escape inspections, highway repairs, body armor for the troops, save (at the government average of $2 million per life) roughly 2,000 lives. This is the sacrifice that the nation makes so NASA can run a human spaceflight program. In the face of such sacrifice, real results are required.

bol internet vynájdený vo Francúzsku alebo vo Švajčiarsku?

nech si on hovorí, čo chce, sem by som ešte išla

veríte ženám?

[when you] say things like, “I’m pro-choice, but I am uncomfortable with… [third-trimester abortion / sex-selection / women who have multiple abortions / women who have abortions for “convenience” / etc.]” then what you are saying is that your discomfort matters more than an individual woman’s ability to assess her own circumstances. That you don’t think that women who have abortions think through the very questions that you, sitting there in your easy chair, can come up with. That a woman who is contemplating an invasive, expensive, and uncomfortable medical procedure doesn’t think it through first. In short, that your judgment is better than hers.

CDC zverejnilo novú správu o pôrodoch doma – u bielych matiek sa v USA sa rodí doma 1 z 90 detí (podľa údajov z roku 2009)

takže, či tomu správne rozumiem – pracovať mimo domu žena v Saudskej Arábii z náboženských dôvodov nemôže, ale predávať spodnú bielizeň v obchode hej, lebo alternatíva (= že by ju tam predával muž) je ešte horšia?

Pokuty, súdy, zákazy a urážky nie sú riešenie

Z českých novín: Pôrod doma skončil tragédiou, štát chce viac chrániť deti.

Odhliadnuc od toho, že v záujme vyvolania emócií, je hneď na úvod vložený obrázok predčasne narodeného bábätka… (Pôrody pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva nepatria domov, pretože hrozí, že dieťa ešte nemá dostatočne vyvinuté pľúca; o to v článku vôbec nešlo.)

Odhliadnuc od toho, že moja prvá reakcia, keď si prečítam takýto článok, je súcit a predstava, aké hrozné to muselo byť pre matku, pod článkom sa nachádza vyše 2000 komentárov v duchu “tak jej treba, krave sprostej”… (Nie, nečítala som všetky, ale námatkovo vybraté boli takéto.)

Odhliadnuc od toho, že v ňom boli nepresnosti… Opravte ma, ak sa mýlim, ale pokiaľ viem, tak nie je štandard, aby rodiaca matka, ktorá príde do nemocnice, išla automaticky na ultrazvuk. Napoja ju na dva monitory – jeden na sledovanie kontrakcií a druhý na sledovanie srdečných oziev bábätka. (Tieto pôrodná asistentka doma sleduje pomocou ručného prístroja, ktorý je bežný aj pri tehotenských kontrolách.) Na ani jednom z týchto dvoch nevidno šnúru omotanú okolo krku. A “ak je pôrod už v pokročilom štádiu, dieťatku pomôžu na svet pomocou prístrojov”? Akých? Myslia sa tým pôrodné kliešte? Alebo vákuový extraktor? Alebo aké prístroje?

Odhliadnuc od toho, že asi štvrtina detí sa rodí so šnúrou okolo krku, niekedy omotanou aj viackrát a riešenie tejto situácie je najčastejšie to, čo aj laika napadne ako prvé – prevliecť šnúru cez hlavu…

… ak chce niekto viac chrániť deti, nech sa v prvom rade postará o to, aby podmienky a praktiky v pôrodniciach boli také, že nebudú mamičky odrádzať. Tým nemyslím nové závesy, dobrú stravu a jacuzzi (aj keď to by tiež neuškodilo), ale nedávanie rutinných nástrihov, možnosť vybrať si polohu na tlačenie aj inú ako “mŕtvy chrobák”, nepodsúvanie umelého mlieka namiesto odbornej pomoci pri prvých problémoch s dojčením a iné veci, ktoré sa v nemocniciach robia bežne.

… ak chce niekto viac chrániť deti, nech skúsi zabezpečiť, aby matky, ktoré sa aj tak rozhodnú rodiť doma, neboli vnímané, akoby mali lepru, keď sa ukážu v nemocnici v prípade komplikácie. Keby transfer z domu bol prijatý s rešpektom a nie s prístupom “zase musíme zachraňovať spackaný pôrod doma”, pôrodné asistentky a rodičia by možno skôr zvolili transfer v nejasnej situácii namiesto čakania, ako sa to vyvinie. Niektoré z nich by sa v konečnom dôsledku ukázali ako zbytočné, ale tie ostatné, by pomohli.

Pôrod doma nie je pre každého. Ale pokiaľ je plánovaný, je prítomná skúsená a vybavená odborná pomoc a jedná sa o nízkorizikové tehotenstvo, je porovnateľne riskantný ako pôrod v nemocnici (jedna zo štúdií), akurát zloženie rizík je iné. Je to rozumná alternatíva pre matky, ktoré sa tak rozhodnú a pripravia sa naň. Démonizovať ich nepresnými článkami, ktorých jediným účelom je vyvolať senzáciu, nikomu nepomôže. Obzvlášť nie matkám a deťom.

Víkendové surfovanie

Povinné video. Nancy Folbre prednáša na tému Ženská práca a limity kapitalizmu (@Schwartz Center for Economic Policy Analysis). Je dlhé, ale môžete preskočiť prvých 8 minút, keď ju predstavujú, a samotná prednáška končí okolo 53. minúty.

Zopár voľných citátov:

Deti zvyčajne oslabujú pozíciu ženy vyjednávať a historicky ženy manželstvom získali viac reprodukčnej výhody ako muži…

Jediný problém s touto revolúciou je, že kapitalizmus je strašne závislý na neplatenej práci žien. Mzda chlebodarcu predpokladala, že má doma zázemie v podobe manželky, ktorá robí neplatenú prácu. Je to novodobá dilema – kapitalizmus porebuje rodiny, ale nechce za ne platiť…

Nepriraďujeme žiadnu hodnotu neplatenej starostlivosti (o deti, starých, chorých). Presviedčame sami seba, že je to príliš posvätná činnosť a že počítaním by stratila na hodnote – akosi zlacnela. Ekonómovia a iní uznávajú, že takáto práca existuje a že nie je započítaná, ale zároveň predpokladajú, že dôsledky tohto nepočítania nie sú veľmi veľké. A to je chyba. Pokiaľ nás zaujíma skutočná životná úroveň, tak by sme mali zarátať aj neplatenú starostlivosť. Prečo? Pretože je to práca, pretože ju niekto robí a pretože to niečo stojí…

Polovica práce v tejto ekonomike v kapitalistickom systéme neexistuje (používa dáta z American Time Use Survey)…

Je problém zjednotiť ženy okolo spoločnej agendy, keď v krajinách ako sú USA, stále veľkú úlohu hrá trieda, rasa a typ rodiny. Zvýšená nerovnosť medzi ženami prispela ku strachu pred spoločným cieľom. Ľudia sa snažia skôr vyhnúť tomu, aby si o nich ostatní mysleli, že sa venujú neplatenej starostlivosti. Mýtus sebestačnosti je veľmi populárny…

Potrebujeme lepšiu organizáciu produkcie a sociálnej reprodukcie.

keby som rodila doma, zomrela by som – midwife píše o tom, prečo sa nemožno na okolnosti, ktoré sa stali v nemocnici, dívať bez toho, aby sme vzali do úvahy aj nemocnicu samotnú

davová psychológia a analýza nepokojov v UK

chcete dostať pohľadnicu z náhodného kúta sveta?

práva detí – dumanie o tom, prečo USA (ako jedna z dvoch krajín na svete) ešte stále nepodpísali dohodu o právach dieťaťa

prečo sú malé izolované rodiny problém – dobrý článok, dobré komentáre (drahý môj manžel, toto je presne to, čím Ti pílim uši už nejakú dobu)

zamilovať sa do bábätka nie je vždy ľahké – tento článok bol inšpiráciou pre ešte jeden, ktorý stojí za prečítanie

Víkendové surfovanie

– ako sa zmenšuje rozmanitosť plodín, ktoré sa pestujú (obrázok z national geographic)

séria kníh o Hermione Grangerovej (berte s humorom)

– veľmi zlá reklama na mlieko (tu ani humor nepomôže)

– zdá sa, že aj niekto iný okrem mňa sa zamyslel nad šmolkami… je lenivý šmolko, šmolko mudrlant, šmolko záhradník, šmolko maliar, potom 95 ďalších šmolkov a potom šmolinka. Každý z nich je niečím výnimočný a šmolinka tým, že je dievča/žena. Lebo byť mužského pohlavia je default? Lebo exituje 100 druhov mužov, ale iba jeden druh ženy? Detní či nedetní, všetci čítajte, prosím.

– Kikin obľúbený seriál (obľúbený… jediný, čo pozerá) je Dora, the Explorer. A v dnešnom dieli sa ponáhľala domov, lebo jej telefonovali, že bude veľká sestra a že jej mama bude mať bábo. Pôrod doma v kreslenom seriáli! (Teda samotný pôrod sme nevideli, lebo keď Dora a Boots dorazili, tak už bolo po “akcii”, ale aj tak…). Ešte keby tak namiesto fľašky ukázali bábo cucať u mamy…

Strom života… alebo placenta opustila mrazničku

… takže toto tričko už pre mňa nie je aktuálne.

Čo sa robí s placentou po pôrode? V nemocnici poputuje spolu s ostatným bioodpadom na spálenie. Tú “Kikinu” (v úvodzovkách preto, že je to podľa mňa fascinujúci orgán – napoly matkin, napoly dieťaťa) som ani nevidela.

“Kubovu” nám Vicki poukazovala pár hodín po tom, ako sa narodil. A možností bolo niekoľko. Mohla ju odniesť so sebou a zbaviť sa jej. Mohla ju odniesť so sebou a vrátiť mi kapsule (placenta encapsulation je proces, keď sa placenta vysuší, pomelie na prášok a naplní do kapsúl, ktoré matka potom užíva). A mohla mi ju nechať v mraziaku, nech si s ňou spravím, čo chcem. Vybrala som si tretiu možnosť.

Keby sme niekde mali svoj dom, svoju záhradu, tak by som ju zakopala a nasadila na to miesto strom. Lenže nemáme. A aj keď je šanca, že možno niekedy budeme, nie je šanca, že by som dovtedy placentu opatrovala a sťahovala (celkom zábavná predstava, ako idem na letisku cez kontroly s placentou v príručnej batožine…). Zasadiť ju len tak niekde v blízkom lese sa mi tiež nepozdáva – jednak to stratí čaro tým, že daný strom už neuvidím, keď sa odsťahujeme, a druhak aj z praktického dôvodu: ak ju tam vyhrabe nejaký okoloidúci pes a dobroprajný majiteľ pošle políciu pátrať, kde je to bábo, ktoré patrí k tejto placente…

Ale niečo som s ňou urobiť chcela a aj keď sadenie neprichádzalo do úvahy, malo to mať niečo spoločné so stromami.

A tak som kúpila farby, plátno a keďže dnes je vonku 40 stupňov v tieni, tak sme namiesto prechádzky mali s Kikou výtvarnú výchovu (kým Kubo spal). My sme vo výtvarnej nosievali plášte, ale u Kiky som použila opačný prístup – vyzliekla som ju (a po skončení posadila do vane). Vyrobila som jej aj 4 pečiatky zo zemiakov, lebo som si myslela, že to ju zaujme, kým sa ja budem zaoberať placentou, ale ukázalo sa, že ona predsa nebude pečiatkovať zemiakmi, keď môže máchať štetcom tak ako ja.

Ale naspäť k stromom. Povedala som si, že spravím zopár odtlačkov s placentou ako korunou stromu a pupočnou šnúrou ako kmeňom. Celkom som s nimi spokojná (aj keď možno vyzerajú trochu viac ako balóny a nie ako stromy… šnúra bola na kratšej strane normálu – asi 40cm). Niekto si možno pomyslí, že to je dosť nechutné, ale na druhú stranu, nezasvätení by podľa mňa neuhádli metódu výroby, keby si jedného dňa pozreli tri obrazy zavesené niekde u mňa doma, a ja budem mať pamiatku. (Aj keď je ďaleko väčšia pravdepodobnosť, že budú zavesené v spálni alebo v master bathroom ako niekde v obývačke).

Zopár technických poznámok (ktovie, možno sa nájde aj niekto iný, kto sa dá na takéto umenie?):

  • Rozmýšľala som, či spraviť aj jeden krvavý odtlačok – ešte pred použtím farieb. Nakoniec som sa rozhodla, že nie, lebo ma nelákala predstava zaschnutej oxidujúcej krvi. Ale bolo by možno zaujímavé spraviť taký odtlačok a hneď ho sprejom zalakovať…
  • Spravila som tri na papier a tri na plátno. Tie na plátne majú detailnejšiu štruktúru, na papieri sa mi viac “rozpili”. Ale zase na druhú stranu, na plátne sa mi šnúra neotlačila veľmi dobre, lebo placenta bola hrubšia ako šnúra a napnuté plátno sa nedalo ohnúť tak ako papier.
  • Keď sa teraz pozerám na hotové výtvory, tak keby som to robila znovu, asi by som ešte viac placentu “poutierala” pred nafarbením. Po umytí som síce trochu papierovými utierkami odsala vodu, ale nechcela som úplne do sucha, lebo som sa bála, že budem mať slabé odtlačky. Opak bol pravdou a boli by ešte zaujímavejšie, keby boli detailnejšie.
  • Použila som akrylové farby (po zaschnutí sú vodeodolné).

Aby som sa mohla chvastať, predsa

Včera som si prečítala článok o tom, že počet pôrodov doma sa v štátoch zvyšuje (o 20% medzi rokmi 2004 a 2008; čo sa dát týka, CDC je vždy “trochu” oneskorené). Článok celkom fajn, ale jedna veta ma dostala:

Some doctors also question whether a “feminist machoism” is at play in wanting to give birth at home.

Voľný preklad: “Niektorí lekári sa zamýšľajú, či želanie porodiť doma nie je ovplyvnené feministickou potrebou chvastať sa/súťaživosťou.”

Jasné. Pôrod doma som chcela preto, aby som sa mohla vyvyšovať nad susedky bratranca neter a Kikinej doktorky známu a vôbec, všetkých ostatných, ktorí nerodia tým jediným správnym spôsobom. A nie preto, že:

Ono je to istým spôsobom práve naopak. Nie, že by som sa hanbila (nehanbím!) za to, že som rodila doma. Bola to veľmi dobrá skúsenosť a keby som sa mala rozhodnúť znovu, tak sa rozhodnem rovnako. To, že to prebiehalo tak, ako to prebiehalo, nie je náhoda. Áno mala som aj šťastie (a rovnako je toto šťastie potrebné aj pri pôrode hocikde inde), ale bol za tým aj kus prípravy. A áno, tu na svojej stránke o tom píšem každú chvíľu. Ale keď sa s niekým rozprávam na tému, ako dostať dieťa zvnútra von, tak si dávam pozor na jazyk. Chvíľu mi trvalo, kým som sama sebe priznala odpoveď na otázku prečo.

Pretože viem, že to nie je pre každého a je mi to ľúto a nechcem v ostatných vzbudzovať hanbu a/alebo falošnú nádej. Napriek tomu, že si myslím, že zverejňovať pozitívne príbehy, kde sa len dá, je dôležité, lebo je to súčasť procesu, ako “vrátiť pôrody ženám”. Ale jedna vec je robiť to v akej-takej anonymite internetu ako zoči-voči inej matke, ktorá nemala ani zďaleka takú dobrú skúsenosť alebo budúcej matke, ktorá ešte nevie, čo ju čaká. Niekedy sa aj bojím na detaily ich príbehov vôbec pýtať, aby to nevyzeralo, že súdim alebo kritizujem vtedy, keď som “len” zvedavá (trochu choré, nie?).

Áno, som hrdá na tento pôrod, ale nie preto, že by som si (alebo niekomu inému) chcela niečo dokázať, ale preto, že to bolo správne rozhodnutie pre mňa a moju rodinu. A aj keď ženy majú rôzne dôvody pre takéto rozhodnutie, myslím si, že naozaj sa nenájde veľa, u ktorých by zohrával úlohu “feminist machoism”. Skôr by som hádala, že doktori si nechcú pripustiť tie ostatné (viď napríklad moje prvé štyri), tak prichádzajú s takýmito teóriami.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...