Víkendové surfovanie

má príroda vzorec, ktorý hovorí, kedy je čas umrieť? (aj dobré “fotky”)

There is a mathematical formula which says if you tell me how big something is, I can tell you — with some variation, but not a lot — how long it will live. This doesn’t apply to individuals, only to groups, to species. The formula is a simple quarter-power exercise: You take the mass of a plant or an animal, and its metabolic rate is equal to its mass taken to the three-fourths power. I’ll explain how this works down below, but the point is, this rule seems to govern all life.

keď sa dvaja dohodnú, že budú mať spolu dieťa, ale nie romantcký vzťah – názory?

Neither Ms. Hope nor Mr. Williams is interested in a romantic liaison. But they both want a child, and they’re in serious discussions about having, and raising, one together. Never mind that Mr. Williams is gay and that the two did not know of each other’s existence until last October, when they met on Modamily.com, a Web site for people looking to share parenting arrangements.

Le Parcel – V štátoch ma raz do mesiaca čakávala pred dverami mesačná zásoba plienok, raz za tri mesiace pracieho prášku. Z Amazonu sa dá nechať si posielať aj kopu iných vecí – je to lacnejšie ako normálne, poštovné je zadarmo, zásielku môžte posunúť alebo úplne zrušiť. Nemalo to žiadne skryté háčiky. Le Parcel funguje na podobnom princípe – raz do mesiaca vám dodá takú kombináciu množstva a veľkostí tampónov a vložiek, aké potrebujete. Nepáči sa mi ale ich reklama – Nature’s gift stinks, so we give you a better one… PMS – not so hard when chocolate covered… kedy už konečne reklama na menštruačné pomôcky z toho nebude robiť niečo hnusné a hrozné?

how stereotypes can drive women to quit science

sochy v knihách

Harry Potteronce upon a time

Lego a stereotypy

Ktorá figúrka je iná ako ostatné? (obrázok odtiaľto)

Lego superheros

Hint: Tá bez nohavíc.

A keď náhodou cool Lego žena má nohavice, prečo musí namiesto napríklad vysielačky alebo požiarnej hadice držať v ruke rúž a zrkadielko? (obrázok odtiaľto)

Firewoman

Nuž a potom je tu ešte tá drobnosť okolo reklamy a na koho sa primárne Lego orientuje:

Ale sociálne médiá sú silné zbrane a Lego súhlasilo si pre začiatok aspoň vypočuť v čom vidia ľudia problém.

—————————————————————–

U nás je Lego (zatiaľ Duplo) jedna z najobľúbenejších hračiek. (Len pre poriadok, panáčikov máme troch, z toho dve sú tety, jeden ujo, všetci majú nohavice, tety majú rúž na ústach.) A bola by som rada, keby to tak aj ostalo. Ale privítať doma Lego Barbie by asi bolo nad moje sily.

Víkendové surfovanie

Na úvod na pobavenie (zdroj):

Mapa

A teraz do práce. Toto video je dlhé a Tim Wise pomerne dosť kričí, ale je to jedno z tých, ktoré treba vidieť – o rasizme a white privilege (a ak sa vám zdá pozoruhodné, že vám niečo zmysluplné na túto tému môže povedať biely chlap zo strednej triedy, hneď v prvých piatich minútach sa dostane k tomu, prečo to tak je):
http://www.youtube.com/watch?v=Y2mjvFNOwmc

Na podobnú tému, tentokrát nie o rasizme ale o male privilege a vtipoch, na ktorých sa ženy nesmejú.

Ešte pár linkami návrat k debate, ktorú sme tu mali tento týždeň:
je možné byť zároveň pro-life a pro-choice? (Carl Sagan)
– zákony ohľadom potratov po celom svete (mapa)
skupina mužov bez medicínskeho alebo právnickeho vzdelania výrazne ovplyvňuje (smerom proti potratom) zákony prijaté (v USA) za posledné roky

jesenné fotky (National Geographic)

hluchá, slepá a odhodlaná – o tom, čo to znamená byť postihnutý

Chystá sa re-make tohto filmu, tu je trailer:

Grafika bude výborná, ale dva komentáre:
– Prečo nemôže ísť kočka hľadať stromy sama (alebo aspoň spolu s mladým mužom), prečo má ona sedieť doma, zatiaľčo on ide na zaujímavú výpravu? Zase raz film pre deti, kde je hlavným hrdinom chlapec.
– Naozaj tam musel byť ten “vtip” na konci?

Víkendové surfovanie

unexpectedly crazy

not staying mum

why ruin your life

teenage brains

allergic to algebra

of course, this is a war on birth control

v Austrálii:

Šaty robia človeka…?

Neviem, ako začať. Lebo už sa mi to chvíľu melie hlavou, ale som momentálne in medias res, takže sa mi ťažko vyberá nejaký začiatočný bod. Nie som si ani istá, či sa mi jasne podarí vyjadriť, to čo by som chcela. Takže takto…

Predtým, ako sa Kika narodila, som pre ňu kúpila zopár vecí. Nevedeli sme, či príde chlapček alebo dievčatko, takže som vyberala také neutrálne. Aspoň som si myslela, že vyberám neutrálne. Potom som bola prekvapená, keď mi všetci hovorili, že aký zlatý chlapček.

Nejaké veci sme aj dostali a aj keď mi ružová nie je veľmi po chuti, nie je to až taká antipatia, aby som ružové veci vyhadzovala alebo Kike neobliekala. Takže niekedy nosí aj ružovú. Ale antipatia je dostatočne veľká na to, aby som ja sama ružové veci nekupovala. A tu je problém.

Lebo malé vecičky sa v obchodoch ešte predávajú v kategóriách chlapček/dievčatko/neutrál, kde berú do úvahy aj tých strelených, ktorí nevedia, čo bude. Ale Kika už dávno nenosí malé vecičky. Má síce 6 mesiacov, ale nosí teraz veci s visačkou 12. To už v obchode predpokladajú, že v dvanástich mesiacoch je rodičom a známym jasné, čo majú, a kategória neutrál tam už nie je. A ja potom musím nakupovať u chlapcov, lebo u dievčat je iba ružová – so srdiečkami, trblietkami a volánikmi.

Ale môj problém je trošku vä荹í, ako to, že nemám rada nejakú farbu. Môj problém je v tom, že by som chcela, aby deti všeobecne – a Kika veľmi konkrétne – boli vychovávané menej stereotypne. Áno, je to dievčatko. Aj keď teda, keby som chcela byť puntičkárka, tak treba pripustiť, že existuje malá pravdepodobnosť, že je to chlapec, ktorý sa narodil so ženskými pohlavnými orgánmi a v tom prípade by sme sa to nedozvedeli, kým by nám to sám nepovedal – čo by nám pri tom, akým spôsobom naša spoločnosť formuje svojich príslušníkov, možno ani nikdy nepovedal… ale nie o tom som chcela. Áno, je to dievčatko, ale to neznamená, že musí nosiť šaty istej farby.

To neznamená, že sa ako trojročná nemôže biť… nie že by sa trojroční chlapci mali biť, ale keby nastala tá situácia, tak by som chcela, aby reakcia (moja, aj okolia) bola “Ale biť sa nebudeme, lepšie je sa dohodnúť.” a nie “Ale biť sa nebudeme, lebo dievčatá sa nebijú.” To neznamená, že sa nemôže hrať s autíčkami, keby chcela, a že sa prípadný budúci syn nemôže hrať s bábikami…

Som feministka? Áno som, ale nesnažím sa teraz povedať, že chcem, aby Kika mala rovnaké možnosti ako akýkoľvek chlapec (to samozrejme chcem tiež), ale snažím sa povedať, že sa mi zdá choré, nesprávne a trápne, keď už od malička deti “delíme” na chlapcov a dievčatá a vštepujeme im, čo je pre ktoré pohlavie “typické”.

Nechcem byť “trendy” mama, ktorá za každú cenu bude vychovávať/obliekať svoju dcéru ako “tomboy-a” (neviem, ako sa to povie po slovensky, ale v angličtine toto slovo znamená dievča, ktoré má rado rušné/drsné aktivity, ktoré majú radi chlapci, nosí “chlapčenské” veci a “správa sa ako chlapec”). Páči sa mi, keď sú malé dievčatá pekne oblečené, malé šatočky sú celkom zlaté. Ale nepovažujem za nutné, aby tak bola oblečená stále. A bola by som rada, keby sa bežne dali tie šatočky kúpiť vo všetkých farbách dúhy (a s dinosaurím vzorom, nielen kvietkované a srdiečkové).

A ide to aj za oblečenie. Iné očakávania majú ľudia od chlapcov, iné od dievčat a deti sú učenlivé a veľmi rýchlo pochytia súvislosti. Že dievčatá sa majú spôsobne správať, že chapci vedia lepšie hádzať loptu…

Ale pritom môj ideál nie je, aby všetky deti boli vychovávané bezpohlavne. Ale vadí mi, keď prvý komentár, ktorý Kika vonku dostane, je “Aké zlaté dievčatko!” alebo “Aký zlatý chlapček!”, podľa toho, ako ju na základe oblečenia v ten deň okoloidúci klasifikujú. Prečo to nemôže byť “Aké zlaté dieťa!”? Vadí mi, keď sa ľudia necítia v spoločnosti bábätka “dobre”, bez toho, aby vedeli jeho pohlavie. Chcela by som, aby deti boli vychovávané “rovnako”.

Prečo nemôže byť jednoducho detské oblečenie a aktivity a hračky bez delenia na chlapčenské a dievčenské? Prečo musíme od malička vštepovať takéto stereotypy? A keď to neurobíme my, tak rovesníci/škola/okolie to urobia za nás. Prečo nemôžeme nechať, nech si deti vyberú?

PS A napriek tomu, že mi nevadí, keď Kika nosí “chlapčenské” veci, vadilo by mi, keby potenciálny syn mal oblečené ružové šatočky. A trochu mi je z toho smutno, lebo to znamená, že aj ja už mám tieto stereotypy úplne zažité…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...