Trochu zostručnený rozhovor:
Môj otec: Môžem zobrať Kiku a Kuba do kina?
Ja: Jasné, na čo?
On: Barbie alebo Oppenheimer? (Myslím, že to bola len rečnícka otázka, ale jeden nikdy nevie.)
Ja: Oppenheimer. Ja by som išla tiež. (Už som 100 rokov nebola v kine… a Mišo bol práve vtedy preč.)
On: Takí veľkí sú a ešte stále sa ich bojíš nechať so mnou bez dozoru. (Jasné, že vtip, aj keď nie veľmi dobrý.)
[v nasledujúcom texte bude aj zopár spoilerov]
Deti nevedeli, do čoho idú. A v podstate to nebol film “pre nich”. (“It’s not for you” je inak jeden z kľúčových momentov filmu.) Preto poznámka pre mňa, aby som ich ešte cez prázdniny zobrala do kina, ak nájdeme niečo dobré. Je to taký film, že “chcem, aby ste toto vedeli, keď chodíte po svete, chcem, aby toto všetci vedeli a mali na pamäti…” Som rada, že ho videli, aj sme to následne rozdebatovali (Američania bomby zhodili, keď už Nemecko kapitulovalo a Japonsko by možno tiež… prečo tí vedci neprotestovali viac, prečo vôbec súhlasili, že na tom budú robiť… fajčenie všade…), ale nebol to pre nich príjemný zážitok. Samozrejme ani nemal byť.
Ja som pri tom následnom rozhovore spomínala, ako som pred vyše 20timi rokmi bola v Bradbury Science Museum v Los Alamos a zanechalo to na mňa dojem. Teraz pozerám, že modely bômb Fat Man a Little Boy niekedy medzitým premaľovali…
Zopár mojich dojmov z filmu (v náhodnom poradí):
- Nie je to film o tom, ako robiť vedu, ako vyvíjať nové veci, alebo ako zmanažovať z ničoho veľký projekt uprostred púšte. Skôr o tom, ako v určitom momente človek prestane mať dosah nad tým, ako bude jeho práca použitá a že tí, ktorí zhora robia rozhodnutia, si ich aj tak spravia po svojom. A keď už pre týchto ľudí človek prestane byť užitočný, otočia sa proti nemu. Moci treba aspoň trochu rozumieť, pretože práve ona je istým spôsobom protivník.
- Paralely (a neparalely) s AI: Na začiatku mali obavy, že “musíme vyvinúť bombu skôr ako nacisti”. Potom sa ukázalo, že Nemecko vpodstate až tak veľmi nepodporuje projekt, na ktorom by pracovali židovskí vedci, veľa z nich odišlo do USA a tam ich prijali. Potom “musíme vyvíjať bomby, lebo Stalin”. Ale koľko z toho celého arms race by bol arms race aj keby sa Amerika nesnažila pretekať, keď ešte nebolo s kým? Koľko z toho spôsobili sami Američania tým, že keď začali jadrové a vodíkové bomby vyvíjať, tak potom aj Rusko “muselo”? A tá dualita: kde by bola dnes jadrová energia, keby si jadrové hocičo nenieslo so sebou negatívny kontext? A teraz AI: Nesúťaží sa s Ruskom, ale s Čínou. Vedcov a vedkyne z Číny Amerika až tak “nevyťahuje”. Áno stále je odliv mozgov do Ameriky, ale nie je to tak, že by sa Amerika snažila dostať všetky špičky v odbore. Je celkom dosť dobre možné, že sme na začiatku súťaže/zbrojenia, ktoré by ani nemuselo byť, keby sa to tak od začiatku nestavalo. A je celkom dobre možné, že budeme mať podobnú situáciu s dobrým/zlým využitím AI, keď kvôli tým problémovým budeme príliš regulovať/odmietať aj tie dobré a neškodné.
- Dopad na ľudí, ktorí žili v okolí? Jedna vec sú rodiny vedcov a zamestnancov/kýň projektu. Tí aspoň trochu vedeli, o čo ide. A dobre, pre projekt vybrali (správne) pomerne izolované miesto. Ale pomerne izolované znamená, že v priamom dosahu žili desaťtisíce ľudí, ktorých neevakuovali, nevarovali, neinformovali a ktorí zomierali na rakovinu častejšie než bežná populácia. A to na tom stále boli lepšie ako Japonci. Spätne súdiť ľudí nikomu nepomôže, a možno naozaj boli úprimne presvedčení, že ak jadrové bomby nevyvinú oni, tak to spraví niekto iný a že teda nemôžu inak. A áno vo filme trochu ukázali, že sa s vedomím toho, čo spôsobili, nežije ľahko. Ale málo.
- Možné zapálenie atmosféry a zničenie celého sveta: vo filme to brali ako možnosť. Ale v Los Alamos mali spočítané, že to nenastane. Túto nepresnosť môžme Nolanovi odpustiť z pohľadu budovania príbehu, vizualizácie a prípravy na záver filmu.
- Straussa som si googlila, lebo som o ňom nič netušila. Svet nie je čierno-biely, takže aj keď veľa z toho, čo o ňom ukázali vo filme vyzerá byť pravda, nepovedali veci ako to, že práve on chcel, aby bombu zhodili mimo mesta na ukážku sily ale bez takých veľkých obetí. Alebo to, že sa snažil pomáhať židovským utečencom z Nemecka… Ale to sa na filmového zloducha nehodí. Možno by za zloduchov úplne stačili nacisti a Straussa mohli spraviť trochu komplexnejšie.
Takže celkovo: nie je to príjemný film, ale treba vidieť.